Maloobchod v Rakúsku: Z trhu miznú malé predajne, posilňujú reťazce
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 21. november 2016
V rakúskom stacionárnom maloobchode pokračuje konjunktúrne oživenie, ktoré bolo zahájené už v roku 2015. Tržby v období január až jún narástli oproti rovnakému obdobiu minulého roka nominálne o 1,2% na 32,8 mld. € (vrátane dane z obratu). V reálnom vyjadrení to predstavuje rast o 0,7 %. Je to omnoho viac než ukazovateľ za celý minulý rok (0,3 %).
O lepšie výsledky sa u našich západných susedov postaral predovšetkým predaj potravín. Na celkovom maloobchodnom obrate sa tento podieľal približne tretinou. Jeho tržby bez ohľadu na krach maloobchodného reťazca Zielpunkt v nominálnom vyjadrení medziročne narástli o 2,2 %.
Vývoj počas tohtoročného prvého polroka priaznivo ovplyvnila aj nízka miera inflácie a tiež zmiernenie daňovej záťaže rakúskych domácností. Na dôveru spotrebiteľov však negatívne pôsobí na rakúske pomery pomerne vysoká miera nezamestnanosti. Súkromný dopyt tak ešte naďalej čaká na výraznejšie podnety. Priniesť by ich mohlo len zvýšenie príjmov, čo ale nie je možné vzhľadom k situácii na trhu práce očakávať.
Maloobchodný obrat v Rakúsku počas uplynulých desať rokov (2006-2015) zaznamenal medziročný reálny pokles celkovo šesťkrát. Štvorročnú negatívnu šnúru sa podarilo pretrhnúť až v minulom roku, kedy bola dosiahnutá hodnota 59,2 mld. €.
Prosperujúce reťazce
Viac než dve pätiny maloobchodného obratu pripadá na rakúskom trhu v súčasnosti na predaj potravín. Štatistika v tomto segmente sleduje dva druhy obchodných jednotiek – veľkoplošné predajne s potravinami spolu s menšími predajňami (vrátane predajní lahôdok) a špecializované predajne (predaj ovocia a zeleniny, mäsa, pekárenských výrobkov a pod.). Prvá skupina vygenerovala v minulom roku obrat 20,3 mld. €, druhá 4,1 mld. €.
Tu však treba zdôrazniť, že špecializované potravinárske predajne počas posledných rokov výrazne strácajú svoju pozíciu v prospech veľkých maloobchodných reťazcov. Ich obrat od roku 2010 rástol v priemere o 2,6 % ročne, kým predaj väčších konkurentov o 3,5 % (analýza Banka Austria). Zmena tohto trendu nie je pravdepodobná.
Diskonty na vrchole
Podiel diskontov na predaji potravín v tejto alpskej krajine zrejme už dosiahol svojho vrcholu. Reťazce Lidl a Hofer počas posledných rokov dokonca mierne stratili. Aktuálne ich podiel podľa spoločnosti Nielsen dosahuje 28%, čo je približne o jeden percentuálny bod menej než v roku 2009.
Proces koncentrácie nekončí
Konsolidácia v rakúskom maloobchode, ktorý je už aj tak výrazne koncentrovaný, pokračuje. Aj keď podstatne miernejším tempom než v minulých rokoch. Minulý rok z rakúskej podnikateľskej scény vypadlo 1400 firiem. Predstavuje to 3,5 % pokles na 38 500 koncom roka. Celková predajná plocha sa zmenšila o 2 % na 12,8 mld.m2 (zdroj: KMF Forschung Austria).
Z rakúskeho trhu miznú predovšetkým malé obchodíky prevádzkované ich majiteľmi. Neúprosný konkurenčný tlak však vyraďuje z hry aj niektoré reťazce. Citeľne ubúdajú predajne s nábytkom a knihami. V porovnaní s tým, v segmente drogérií a parfumérií sa zdá byť „štrukturálne prečisťovanie“ na konci, respektíve aspoň zatiaľ.
Koncentrácia rakúskeho maloobchodu dosiahla vysokú úroveň. Na tri najväčšie retailové reťazce pôsobiace v Rakúsku v maloobchode s potravinami pripadá momentálne 84 % tržieb, v predaji drogistického tovaru je to 79 %, športových potrieb a nábytku približne 66 % (zdroj: Bank Austria).
K zvýšeniu miery koncentrácie prispel aj už spomínaný krach potravinárskeho reťazca Zielpunkt koncom minuloročného septembra. Tomu v tejto krajine patrilo približne 3 % maloobchodného trhu s potravinami. Väčšinu jeho predajní prevzala trojica konkurentov Spar, Rewe (so značkami Billa, Merkur, Penny, Adeg) a Hofer. „Trhový podiel uvedenej trojice na predaji potravín tak následne stúpol na 87 %“, uvádza Katharina Kossdorff, šéfka rakúskeho Zväzu potravinárskych výrobcov.
V ďalších odboroch, napríklad v obchode s odevami či elektrospotrebičmi, miera koncentrácie naopak klesla. Podľa stanoviska poradenskej firmy RegioPlan to spôsobil nástup čisto internetových obchodov. Týmto obchodníkom sa darí získavať priazeň zákazníkov, ktorí sú zároveň stále citlivejší na cenovú úroveň.
Predajná plocha klesla
Predajné plochy v Rakúsku pribúdali za posledné roky rýchlejším tempom, než bol spotrebiteľský dopyt. Zmena nastala v roku 2013, kedy stacionárny obchod zaznamenal ich mierny úbytok. Tento trend sa presadil tiež v roku 2014 a minulý rok sa celková predajná plocha dostala prvý raz pod úroveň 14 mil. m2, teda tam, kde bola pred desiatimi rokmi. Za posledné tri roky ubudlo 610 tis. m2 plochy. Spôsobili to krachy viacerých maloobchodných firiem. Okrem reťazca Zielpunkt išlo konkrétne o Baumax, DiTech, Holland Blumen Markt alebo Schlecker.
V súčasnej dobe sú takmer dve pätiny (39%) predajní súčasťou niektorej z maloobchodných sietí. Na celkovej predajnej ploche sa podieľajú dvoma tretinami. Aj keď sa celková predajná plocha v Rakúsku zmenšila, platí, že Rakúsko patrí s predajnou plochou na jedného obyvateľa k európskej špičke spolu so Švajčiarskom a Holandskom. Je dané aj vysokou kúpnou silou Rakúšanov, kedy na každého priemerne pripadá disponibilný príjem 20 600 € ročne.
Medzi jednotlivými maloobchodnými segmentmi pritom existujú neraz aj značné rozdiely. Výrazne sa napríklad rozšírila plocha v nábytkárskom maloobchode, do určitej miery zásluhou expandujúcej spoločnosti Lutz-Gruppe. Oproti tomu najviac ubudlo plôch v predaji potrieb pre domácich majstrov, hračiek a kníh.
Obchodné centrá
Pre Rakúsko je typická aj vysoká hustota obchodných centier. Na tisíc obyvateľov pripadá 360 m2 predajnej plochy. Je to približne rovnako ako vo Švajčiarsku, nemecký ukazovateľ je približne polovičný. Do rakúskych obchodných centier ročne zavíta okolo 400 mil. návštevníkov, obľúbené, aspoň tie okolo Viedne sú aj medzi slovenskými zákazníkmi. Najviac sa v súčasnosti nakupuje v Shopping City Süd vo Vösendorfe a vo viedenských obchodných centrách Donauzentrum a Millenium-City. Nákupné centrá minulý rok generovali 17,7 % celkového maloobchodného obratu (zdroj: RegioData).
Priemerná mzda
Rakúskym maloobchodníkom sa bez ohľadu na silnejúce konkurenčné tlaky v posledných rokoch podarilo zlepšiť rentabilitu meranú ako zisk v pomere k tržbám. V období rokov 2013-2014 predstavovala priemerných 3,9 % v porovnaní s národohospodárskym priemerom 4,9%. Zaujímavosťou je, že najvýnosnejšie hospodária predajne s obuvou a potom lekárne.
Neúprosný konkurenčný tlak núti obchodníkov aj k znižovaniu nákladov. Má to prirodzene negatívny dopad na zamestnanosť a vývoj miezd. Podiel maloobchodu na celkovej zamestnanosti sa počas posledných desať rokov nezmenil (okolo 9 %). Síce ubudlo samostatných obchodníkov, ale zároveň pribudlo viac ľudí v zamestnaneckom pomere.
V rakúskom maloobchode, vrátane predaja pohonných látok, vzniklo od roku 2005 takmer 50 tis. nových pracovných miest, z toho viac než polovicu tvorili čiastočne pracovné úväzky (pracovný pomer kratší než 35 hod. týždenne). Priemer za celú rakúsku ekonomiku je 28 %. Z toho asi štvrtina zamestnancov v maloobchode je vykazovaných ako „nepatrne zamestnaných“, čo znamená, že si zarobia menej ako 416 € mesačne. V roku 2005 to bolo konkrétne 41 300 ľudí. Tak vysoké číslo súvisí s tým, že obchodníci predĺžili predajnú dobu, ktorej dĺžka tak isto predstavuje určitý nástroj konkurenčného boja.
Priemerná mzda v rakúskom maloobchode je aktuálne zhruba o štvrtinu nižšia, než tvorí národohospodársky priemer. Za rok 2013 to bolo 19 600 € v hrubom pri celoštátnom priemere 30 200 € v hrubom (zdroj: Allgemeiner Einkommensbericht, 2014).
Predaj odevov
V maloobchode s textilom, odevmi a obuvou v Rakúsku podniká v súčasnosti okolo 5 400 firiem. Tie v minulom roku vygenerovali obrat 6,7 mld.€, z toho obchodníci s odevmi 5,2 mld. €. Obchod s odevmi v roku 2015zaznamenal nepatrný nominálny pokles, zatiaľ čo obuv a kožený tovar mierne narástli. Vývoj tržieb v tomto segmente vypovedá jednak o tom, že dopyt je nasýtený, jednak o tom, že na trhu sa zvyšuje podiel alternatívnych predajcov, predovšetkým internetových. Rakúski obchodníci s obuvou a odevmi ale bez ohľadu na slabý nominálny rast dosahujú pomerne slušnú rentabilitu tržieb. V účtovnom roku 2013/14 predstavovala 6,5 %, a týmto ukazovateľom sa tak vyrovnala doposiaľ najvýnosnejším lekárňam. Slušnú výnosnosť (5 %) dosiahol taktiež obchod s odevami.
Internetový predaj
Minulý rok ponúkala tovar online na rakúskom trhu približne sedmina maloobchodníkov (s viac ako 10 zamestnancami). Počet týchto firiem neustále rastie. Faktom ale je, že Rakúsko v rozšírení online predaja mierne zaostáva za ostatnou Európou. V Európskej únii na internete v priemere podniká skoro pätina maloobchodníkov (19 %), z toho v Nemecku 26 %, Švédsku a Dánsku cez 35 %. Zatiaľ čo podľa údajov Eurostatu rakúski obchodníci s viac než 10 zamestnancami dosahujú na internete okolo 3 % z celkového obratu, priemer EU predstavuje 6 %, z toho v Nemecku 8 %. Zisky internetových obchodníkov sú tiež pod veľmi silným tlakom. Je to dané aj tým, že v konkurenčnom boji sú nútení zákazníkom ponúkať napríklad bezplatné doručenie tovaru až do domu. Podnikanie v elektronickom obchode tak často vynáša menej než v kamenných obchodoch.
Počet Rakúšanov, ktorí aspoň raz ročne nakupujú online, sa ale na druhej strane počas posledných 10 rokov viac než zdvojnásobil. Minulý rok ich bolo takmer 3,8 mil., a ide o 58 % obyvateľov starších než 16 rokov. Západoeurópsky priemer je o niečo nižší (53 %). Len necelé dve pätiny Rakúšanov (38 %) pritom nakupujú u domácich internetových obchodníkov. Najvyšší obrat v online predaji konečným zákazníkom dosahuje americký Amazon. V roku 2014 v Rakúsku utŕžil 447 mil. €.
Pripravil: ab
Zdroj: redakcia, Retail News
Retail News, http://archiv.press21.cz/retailnews/2016/9/?pn=28
Ilustračné foto: redakcia
