Spotrebiteľ míňa, ale aj za požičané
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 28. marec 2018
Pozitívne ekonomické ukazovatele ako zvyšujúca sa spotreba, zamestnanosť a platy obchodníkov tešia. Na druhej strane sú tu fenomény, ako miera zadlženia, spoločenská akceptácia zadlžovania a stúpajúci počet osobných bankrotov. Aký vplyv to bude mať na nákupné správanie?
„Viac ako jedna štvrtina obyvateľov Slovenska považuje z pohľadu svojho osobného života rok 2017 za lepší, ako očakávala na jeho začiatku,“ komentuje výsledky prieskumu na 1000 opýtaných (15-79 rokov) Rastislav Kočan, Chief Commercial Officer GfK Slovakia.
Približne 50 % ľudí rok 2017 hodnotilo aspoň tak dobre ako rok 2016. Štyridsaťdva percent respondentov, ktorí rok hodnotili pozitívne, sa tešilo zo zlepšenia svojej finančnej situácie alebo financií svojich blízkych. Najviac to potešilo mužov vo veku 50 - 59 rokov. Naopak tí, ktorí rok hodnotili negatívne, najviac spomínali zhoršenie svojej finančnej situácie (49 %). Postihlo to predovšetkým ľudí s čistým mesačným príjmom do 800 €.
V tejto súvislosti odborníci upozorňujú aj na fenomén vnímanej inflácie, ktorá je iná ako skutočná inflácia. Inými slovami ľudia pociťujú, že sa zdražuje aj keď je inflácia reálne nulová, alebo dokonca prevláda deflácia. Každá domácnosť má iný spotrebný kôš, inak vníma zmenu cien u tovarov a služieb, ktoré nakupuje pravidelne, a inak u tých položiek, ktoré nakupuje sporadicky. Práve nízkopríjmové domácnosti sú citlivé aj na drobné zmeny cien. Podobne chybne je na tom vnímanie zadlženia. V snahe o udržanie si sociálneho statusu v období konjunktúry je zadlžovanie dokonca spoločensky akceptovateľné.
Zadlženosť a objem úverov rastie
Tendenciu k nadmernej konzumácii a napríklad aj vplyvu sociálnych médií pri vytváraní tlaku na moderného spotrebiteľa ukazujú aj analýzy spoločnosti Intrum, ktorá sa zaoberá správou pohľadávok. „Vidíme dramatický nárast v akceptovaní nakupovania na dlh. Až 44 % Slovákov si myslí, že je v poriadku kupovať si na dlh spotrebný tovar. Ide o najvyšší podiel zo všetkých skúmaných európskych krajín. Môže to vyústiť do nezdravej, dlhodobej zadlženosti,“vystríha Martin Musil, výkonný riaditeľ Intrum Slovakia. Podľa spomínaného prieskumu až 27 % rodičov uviedlo, že za posledný polrok si požičali peniaze, aby svojmu dieťaťu na základe sociálneho tlaku niečo kúpili. Išlo najmä o mobilné telefóny, topánky alebo značkové oblečenie.
Zadlženosť domácností sa však podľa Národnej banky Slovenska (NBS) v posledných rokoch zdvojnásobila a je najvyššou v regióne. „V roku 2016 a 2017, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, dynamicky vzrástol objem poskytnutých úverov, najmä v sektore retailových úverov (nárast o 13,4 % v roku 2016). V dôsledku klesajúcich úrokových sadzieb a zlepšujúcej sa situácie na trhu práce rástol priemerný stav úverov rýchlejšie než priemerné mzdy. Podiely nesplácaných úverov na Slovensku však klesali a na konci roka 2016 predstavovali 3,7 % retailových úverov, čo sa radí medzi najnižšie hodnoty v regióne,“ opisuje situáciu na slovenskom trhu Ivana Lorencovičová, partnerka spoločnosti Deloitte. Dodajme, že v prípade domácností úvery od domácich bánk tvoria až 95% všetkých ich úverov a pôžičiek.
V porovnaní s výškou dlhov však majú slovenské domácnosti relatívne nízke úspory. NBS uvádza, že ku koncu marca 2017 pripadalo na 10 € uložených v banke vyše 9 € požičaných. Štúdia skupiny Allianz tvrdí, že každý Slovák dlhuje v priemere 6160 € (priemer v regióne je 3360 €).
Keďže sa zadlženosť v pomere k HDP dostala na najvyššiu úroveň v strednej a východnej Európe (okolo 40 %), vyvolalo to zo strany regulátorov opatrenia. Napríklad v oblasti retailových úverov sa snažili eliminovať riziká trhu nehnuteľností. Konkrétne sa od 1. januára zvýšila výška požadovanej rezervy na 15 % (na 20 % sa zvýši od júla 2018), finančné inštitúcie budú testovať príjem na navýšené úroky a Štátny príspevok pre mladých je nahradený menej výhodným daňovým bonusom. Suma sumárum to znamená, že úvery na bývanie sa pre ľudí s nižším príjmom stali menej dostupnými.
Na druhej strane od marca 2017 sa môžu fyzické osoby „zbaviť“ osobných dlhov jednoduchšie a lacnejšie. Môže za to novela zákona o konkurzoch a reštrukturalizáciách. V roku 2017 aj z tohto dôvodu vyhlásilo osobný bankrot presne 5 426 Slovákov, čo medziročne predstavuje rekordný nárast. Rok predtým totiž bankrot vyhlásilo „len“ 841 fyzických osôb. Ako ukazujú detailné dáta poradenskej spoločnosti Bisnode, obrovský nárast v počte ich vyhlasovaní pokračuje aj tento rok. Od začiatku roka požiadalo o tento inštitút oddlženia 1 903 ľudí.
Čo to znamená pre obchodníkov?
Rastúce mzdy a relatívny dostatok pracovných príležitostí (miera evidovanej nezamestnanosti klesla v januári na 5,88 %) sa podpísali aj pod zvýšenú spotrebu domácností. Napriek zvyšujúcim sa cenám výdaje slovenských spotrebiteľov za rýchloobrátkový tovar v maloobchode narástli v roku 2017 oproti predchádzajúcemu roku o 6,3 % (Viac z výsledkov maloobchodného auditu spoločnosti Nielsen v tomto článku.)
V súvislosti s príjmovou stranou rozpočtu fyzických osôb je zaujímavá ešte jedna štatistika, ktorú uvádza Finstat: počet zaniknutých živností a SZČO je každý zo sledovaných rokov vyšší (cca 40 000) ako počet vzniknutých. V súčasnosti sa počet živnostníkov na Slovensku pohybuje okolo 330 000. Rôzne negatívne legislatívne zásahy do podnikateľského prostredia nevytvárajú práve vhodné podmienky pre vznik živností, a teda aj potenciálne vyššieho disponibilného príjmu.
Všeobecne nakupuje spotrebiteľ mierne viac
A vyhľadáva drahšie prémiové tovary. Paradoxne na modernom retailovom trhu sa predáva vyše 50 % rýchloobrátkového tovaru v zľave a cenových promóciách. Slovensko v tomto ukazovateli dokonca predbieha ostatné európske krajiny. Čo to znamená pre obchodníka a dodávateľov? Nuž v prvom rade pomerne malý manévrovací priestor pri cenotvorbe.
Nedávno som bol pri uvádzaní nového výrobku na trh a s jeho maloobchodnou cenou mi bola v jednej vete povedaná aj cena v akcii. Je v poriadku ak výrobca kalkuluje aj s promočnou cenou, ale kde je potom „reálna“ a „bežná“ cena pre spotrebiteľa? Nízke akciové ceny značkových produktov a ich opakované promócie sa podpisujú aj pod slabé zastúpenie privátnych značiek. V tomto ukazovateli patríme na chvost vyspelých európskych štátov (podľa Nielsen za rok 2017 je u nás pomer privátiek 22 %, v západných štátoch 30-40 %). Logika a kalkulácia je zrejmá: načo investovať do vývoja vlastného produktu a obalu, keď sa porovnateľný značkový výrobok bude predávať opakovane za približne rovnakú akciovú cenu? Má to ešte dva dopady na pestrosť ponuky. Na trhu sa objavuje množstvo tzv. „nových“ výrobkov, ktoré sa iba ponášajú na značkové, ale sú len lacnou napodobeniou. Zároveň veľa tovarových inovácií typu nová príchuť alebo nová prísada do roka (a často aj skôr) zmiznú z regálov.
Pre obchodníkov to znamená sťaženú prácu s kategóriou a nemožnosť dlhodobého plánovania. Napokon cenová promócia, na ktorú zákazník reaguje masívnymi nákupmi, je často pre dodávateľa tvrdou skúškou jeho výrobných a logistických kapacít.
Podľa prieskumu Intrum až tretina Európanov tvrdí, že nemá dostatok prostriedkov na dôstojný život. Naučiť spotrebiteľa, aké parametre by mal mať „dôstojný život“ a čo je to umiernená konzumácia a plytvanie je jednak úlohou školstva, štátu, ale z časti leží aj na bedrách finančných inštitúcií a obchodu. Nemožno sa utešovať prehnaným optimizmom spotrebiteľov a ich dobrou platobnou disciplínou. Častejšie tak rezonujú myšlienky, že nie je potrebné predávať viac a na dlh, ale je potrebné edukovať spotrebiteľov, aby potraviny skladovali, pripravovali a konzumovali správne. A nepotravinové produkty aby využívali počas celého životného cyklu a recyklovali.
Juraj Turzo
Zdroje: GfK, Deloitte, VÚB, Nielsen, ŠÚ SR, Bisnode, Allianz, Finstat
Ilustračné foto: Shutterstock.com
