Po čom siahnu v tomto roku zákazníci pred Veľkou nocou?
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 27. marec 2018
Ako vyzerá veľkonočný stôl Slovákov v 21. storočí? Zrejme ste si mnohí túto otázku položili. Veľká noc, najvýznamnejší kresťanský sviatok sa stále teší všeobecnej obľube, ktorá navyše stúpa. Tradičné zvyky a jedálniček nachádzajú inšpirácie najmä v dedinskom prostredí, dopĺňajú sa však aj o moderné potraviny.
Ľudia stále dodržiavajú tradičné prvky stravy, ktoré v snahe o pestrosť upravujú do podoby baránka či novšie zajaca. Pribúdajú však zákusky, sladkosti, čokoláda a rôzne druhy alkoholu. Veľká noc sa nevníma už iba ako náboženský sviatok, ale prelína sa tu motív vítania jari s motívom znovuzrodenia.
„Ústup veľkonočných zvykov neregistrujeme, skôr ide o zväčšenie ich škály. Prevažuje tendencia prenosu spôsobov veľkonočného sviatkovania z dedinského do mestského prostredia. To platí aj o škále a konzumácii veľkonočných jedál, ľudia prichádzajúci do miest dodržiavajú veľkonočné stravovacie zvyky z vidieckych lokalít, z ktorých prišli,” hovorí etnologička Katarína Popelková z Ústavu etnológie SAV.
K tradičným obyčajom, ako vynášanie Moreny, maľovanie vajíčok, šibanie a oblievanie, sa zmenou životného štýlu pridávajú aj také spôsoby sviatkovania, ktoré boli ešte pred troma desaťročia celkom neznáme, napríklad nakupovanie, dovolenky, turistika a športovanie. „Veľkonočné hodovanie by sme mali doplniť a vyvážiť aj spoločnými športovými aktivitami celej rodiny. V prípade priaznivého počasia môžeme vybehnúť na bicykel, lyže či prejsť sa s rodinou v prírode,“ hovorí Kvetoslava Kirchnerová, hovorkyňa spoločnosti BILLA, ktorá pohybové aktivity podporuje z pozície generálneho partnera aj v rámci celoslovenského projektu HÝBSA Slovensko.
Regionálne špeciality
Veľkonočné jedlá majú podľa etnologičky konzervatívny charakter, lebo sú spojené so sviatkom, ktorý vyžaduje dodržiavanie zvykov pri každoročnom opakovaní. Spoločným základom jedál pre celé Slovensko je mäso, zväčša šunka, jedlá z vajec, koláče, alkoholické nápoje, mladé rastliny a chren.
Obsah veľkonočného stola sa jemne líši podľa regiónov. Východne od Spišskej Novej Vsi sa napríklad pripravuje veľkonočný koláč nazývaný paska. V oblasti stredného Slovenska sú tradičnými sviatočnými jedlami huspenina, polievka z kyslej kapusty, plnené jahňa, kozľa alebo zajac so zemiakovým šalátom, ako aj kysnutý koláč. Na západnom Slovensku patrili medzi sviatočné jedlá pečené kozľa, plnené teľacie mäso, polievka z údeného mäsa, údená šunka so zemiakovým octovým šalátom a cvikla s chrenom. Zo sladkých jedál bol rozšírený kysnutý pletený koláč „calta“, vianočka, tvarohové a makové záviny potreté maslom.
Slová etnologičky potvrdzuje aj K. Kirchnerová : “Na Veľkú noc u nás zákazníci najčastejšie nakupujú suroviny na pečenie, ďalej zemiaky, údené mäso, či jablká.” Veľkonočný nákupný zoznam dopĺňajú banány, čokoládové vajíčka či obľúbené pivo.
Prekvapivé novinky
Na novinky v slovenských nákupných košíkoch upozorňuje šéfkuchár Daniel Hrivňák: „Za posledné roky k nám prichádza nový trend v gastronómii, ktorý pochádza priamo z Talianska. Kuracinu či hovädzinu nahrádzame jahňacinou a začína sa preferovať aj kozľacina. Do popredia sa dostáva aj cvikla, avšak aj napriek tomu, že obsahuje množstvo vitamínov, je to jesenno-zimná zelenina, a tak by sme mali siahať skôr po sezónnej zelenine a dodržiavať zákony prírody. Oživiť môžeme aj tradičnú hrudku. Stačí nahradiť prísadu, napríklad kozie mlieko za kravské.“
Pripravil: dk
Zdroj a foto: BILLA, Ústav etnológie SAV
