Slovenské domácnosti pociťujú rast cien

Podrobnosti: Uverejnené piatok, 06. marec 2015

slovaci ceny Ide až o tri pätiny slovenských domácností, ktoré sa domnievajú, že ceny u nás vlani rástli.

Z pohľadu cenového vývoja bol rok 2014 pre Slovensko výnimočný. Štatisticky totiž u nás v tomto roku ceny nielenže nerástli, ale stagnovali alebo dokonca klesali. V priemere za celý uplynulý rok sa ceny tovarov a služieb medziročne znížili o – 0,1 %. Viac než dvadsaťročná slovenská história si takýto cenový vývoj nepamätá, pretože aj v období hospodárskej krízy cenový rast síce spomalil, ale nikdy sa nedostal do záporných čísel. Čo ale hovoria na vývoj cien samotní Slováci? Uvedomujú si, že ceny v našich obchodoch sa vlani nemenili alebo dokonca klesali?

Fenomén pocitová inflácia

Napriek minuloročnému poklesu cien tovarov a služieb u nás si až tri pätiny slovenských domácností myslia, že ceny sa vlani zvýšili. Dôvodom je fenomén zvaný pocitová inflácia, ktorá je vždy vyššia ako tá skutočná. Inak povedané, spotrebitelia majú zvyčajne pocit, že zdražovanie v obchodoch je výraznejšie než aké v skutočnosti je. Máme totiž tendenciu pokles cien takmer nevnímať a rast cien naopak zveličovať. Okrem toho vnímanie cien je vždy subjektívne a závisí od zloženia „nákupného košíka" každého z nás. Pretože vždy nájdeme v obchodoch tovary, ktorých ceny rastú a tiež výrobky, ktorých ceny klesajú. A podľa toho, čo nakupujeme, hodnotíme aj infláciu. Názor, že ceny sa vlani znížili, zdieľa len zhruba desatina Slovákov. A približne štvrtina našich domácností si myslí, že cenová hladina u nás sa minulý rok nezmenila.

Výhľady na tento rok

Tri pätiny slovenských domácností si myslia, že ceny pôjdu v tomto roku smerom nahor. Ale tentokrát im možno dať ale čiastočne za pravdu. V roku 2015 sa totiž očakáva, že ceny tovarov a služieb mierne vzrastú. Cenovky na pultoch našich predajní by sa mali zvyšovať len pomaly a priemerná miera inflácie za celý tento rok by mala dosiahnuť iba pár desatín percenta. Brzdou cenového rastu totiž budú nižšie ceny energií a doznievajúce efekty lacnejšej ropy.

Pokles nezamestnanosti

Rastúcej spotrebe našich domácností vlani nahrávali do karát nielen stagnujúce ceny, ale aj zlepšujúca sa situácia na trhu práce a pokles miery nezamestnanosti. Predpokladá sa, že vďaka rýchlejšiemu ekonomickému rastu sa budú rady nezamestnaných na úradoch práce skracovať aj počas tohto roka. Rovnaký názor zdieľa 28 % slovenských domácností, ktoré predpokladajú, že nezamestnanosť sa v tomto roku zníži. Na druhej strane ale až 35 % našich domácnosti si myslí, že nezamestnaných bude tento rok pribúdať a tretina sa domnieva, že miera nezamestnanosti zostane na rovnakej úrovni ako vlani. Reálne mzdy [po očistení o infláciu] Slovákov vlani vzrástli vďaka nominálnemu rastu miezd a stagnujúcim cenám. Predpokladá sa, že inak tomu nebude ani tento rok a našinci opäť zarobia reálne viac. Napomáhať tomu bude nielen nominálny rast miezd a pomalý cenový rast, ktorý nám nebude ukrajovať príliš veľa z našich zárobkov, ale aj klesajúca miera nezamestnanosti. Napriek tomu zlepšenie svojej finančnej situácie v tomto roku očakáva len približne každá šiesta slovenská domácnosť. Takmer tri pätiny domácnosti predpokladajú, že ich finančná situácia zostane v porovnaní s vlaňajškom nezmenená a viac než pätina domácnosti sa domnieva, že dôjde k zhoršeniu finančnej stránky ich života. Očakávania týkajúce sa našej finančnej situácie totiž vo veľkej miere závisia od minulého vývoja. A napriek zlepšujúcej sa situácii na trhu práce stále platí, že nezamestnanosť u nás je pomerne vysoká a na úroveň priemernej mzdy v našom hospodárstve si nesiahnu až približne dve tretiny Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok.

vyvojcien pabk