Až 68% našincov sa spolieha na názory iných spotrebiteľov

Podrobnosti: Uverejnené pondelok, 10. júl 2017

cetelem2 Nachádzajú ich predovšetkým v internetovom prostredí. Tie potom uprednostňujú aj pred odporúčaniami predavačov v predajniach (52%). Menej ako 35 - roční Slováci sa dokonca spoliehajú na názory a vyjadrenia iných spotrebiteľov v online prostredí ešte o niečo viac (74%).

Už nie je bežné zohľadniť jeden názor. Zákazník ich chce zohľadniť viac, využíva tzv. cross chanel – sumár viacerých názorov. Považuje to jednoducho za viac dôveryhodné. Uvažuje a koná tak dnes až 60% spotrebiteľov. Moderný nákupný proces podľa tohto scenára prebieha tak, že tovar si zákazníci najprv prezrú v kamennom obchode, vizuálne ho zhodnotia, po zvážení a posúdení množstva nazbieraných informácií o danom produkte (najčastejšie v online prostredí) sa rozhodnú a následne ukončia, teda uskutočnia objednávku. Opäť najčastejšie v online prostredí.

Ľudia okrem internetu najviac dôverujú svojej rodine, priateľom a sebe samým. Vyhľadať si čo najviac informácií chcú sami, bež účasti akejkoľvek asistencie. To sú len niektoré zo zaujímavých zistení aktuálneho prieskumu Barometer spotreby Cetelem 2017, ktorý bol nedávno prezentovaný odborným médiám.

Vplyv dôvery

Najväčší vplyv na ekonomiku, hospodárstvo a spotrebu má dôvera. Neistota vo všeobecnosti spôsobuje vyčkávanie ekonomických aktérov a brzdí prirodzený rast.

Dôvera sa výrazne zhoršila vo väčšine európskych krajín v priebehu krízy. Kľúčovou sa preto v posledných rokoch stala snaha obnoviť ju. Barometer spotreby Cetelem 2017 ukazuje, že aj keď je úroveň dôvery momentálne nízka, zďaleka nie je nič stratené. A to ani na Slovensku. Pomaly sa apetít konzumu zobúdza, napriek stálemu trendu šetrenia. Chuť viac míňať sa podľa tejto štúdie pomaly vracia na úroveň spred roka 2008. Až 46% opýtaných Európanov plánuje podľa zistení minúť viac a 41% chce zasa viac sporiť. Na Slovensku by chcelo minúť viac 72% ľudí, na porovnanie v Česku je to 62%, v Poľsku 66% a v Maďarsku len 27%.

K viac šetriacim patria najmä krajiny východnej Európy, vrátane Slovenska. Až 71% Európanov cíti, že ceny išli naproti roku 2016 hore, čo potvrdzuje ich obavu, či budú môcť míňať. Reakciou je šetrenie.

Dôvody znepokojenia v Európe

Dve slová najviac uvádzané Európanmi pre objasnenie ich duševného rozpoloženia sú nedôvera (35%) a znepokojenie (34 %). Až 34% Európanov tvrdí, že holduje spotrebe menej z dôvodu chýbajúcej dôvery v budúcnosť. Nedôvera a neistota spolu priamo súvisia a nedôvera ovplyvňuje schopnosť spotrebiteľov míňať, teda je priamo úmerná s konzumným apetítom. Vďaka mnohým nečakaným prekvapeniam a škandálom ľudia navyše neveria značkám, ktorým predtým verili. Brexit a Donald Trump len umocnili, že nič nie je nemožné...

Kontrola migrácie, zníženie všeobecnej bezpečnosti, terorizmus, zdravotný systém a schopnosť krajiny sa reformovať sú top témy, ktorými sa Európania najviac zoberajú. Budúcnosť nasledujúcich generácií je takisto dôvodom znepokojenia pre 73% Európanov. Brexit znepokojuje 63% Európanov.

Ak by sme sa pozreli k nám, až 57% Slovákov trápi plat, 55% by uvítalo lepšie prosperujúcu ekonomiku, 33% našincov trápi sociálna nerovnosť a bezpečnosť a 25% kontrolovaná migrácia.

Iba 11% Európanov prehlásilo, že dôveruje svojim politikom. Európou sa všeobecne šíri nedôvera v politikov a médiá. Najväčšia dôvera v médiá je momentálne v Dánsku (61%), oproti 40% európskeho priemeru. Sociálne siete vzbudzujú dôveru len u 31% Európanov.

Striedme míňanie

Až 59% európskych zákazníkov stále kontroluje svoj rozpočet a míňa veľmi konzervatívne. 45% šetrí na „horšie časy“. Ako sú na tom Slováci? Až 68% opýtaných nemá na míňanie prostriedky, 46% šetrí na „zlé časy“. Nedôvera v budúcnosť je zároveň najčastejšou príčinou „nemíňania“. Štúdia uvádza, že až 85% Európanov dôkladne premýšľa pred nákupom. Slováci sú dokonca v tomto smere so svojimi 91% najopatrnejší!

Nevyhnutnosť pre obnovenie dôvery

Zvýšenie platov (40%) a pokles nezamestnanosti (32%) sú dvoma najviac Európanmi uvádzanými faktormi, schopnými obnoviť ich zvýšenie dôvery. Páky zvýšenia dôvery v Európe podľa prieskumu patria rodine, značke a kolaboratívnej ekonomike.

Rodinný kruh je prvý vektor dôvery. Pre Európanov (92%) je dôvera spojená s rodinou tesne pred priateľmi (88%). Najviac dôverujú spotrebitelia svojmu blízkemu okoliu pre získanie odporúčaní pre nákup výrobku (87%).

Značky sú ďalší zdroj dôvery. Takmer každý druhý Európan (46%) prehlasuje, že dôveruje značkám. Kvalita výrobkov (78%), povesť (55%), skúsenosť (52%) ale takisto aj etické kritériá (33%) sú nespochybniteľné pre vytváranie tejto dôvery. Dôvera v značky otvára cestu pre neplánované nákupy pre 51% Európanov a vyvoláva dôveru pre 71% z nich. Nakoniec 67% z nich je ochotných zaplatiť viac za značku, ktorej dôverujú. „Značka buduje dôveru“ v tejto neistej ekonomickej a sociálnej klíme. Značky reprezentujú silný zdroj dôvery u 1 z 2 Európanov, pričom Rakúšania a Slováci sú najkonzervatívnejší. Najviac sa to týka oblasti technológií a športu.

Dôkazy uspokojujú

Na ustátie dôvery, by značky nemali sľubovať spotrebiteľom nesplniteľné. Musia komunikovať racionálne a dokazovať svoje tvrdenia. Až 70% zákazníkov si tovar neobjedná, ak nedôveruje značke. 78% Európanov prirovnáva kvalitu a servis k top kritériám. 55% Európanov na čele so Slovenskom kladie imidž značky a reputáciu na 1. miesto. Etika a sociálna responzibilita sú ďalšími top kritériami.

Dôvera v kolaboratívnu ekonomiku - takmer 6 Európanov z 10 (59%) má dôveru v nákup a predaj predmetov medzi súkromnými osobami. Menej ako 35 - roční sú ešte viac pozitívne naklonení, nachádzajúc sa viac ako 10% nad celkovým priemerom vo všetkých oblastiach kolaboratívnej ekonomiky (nákup predmetov 54%, výmena tovaru a služieb 42%, prenájom bytov 26%, zdieľanie vozidiel 24%). Pre obchodníkov je to však stále skôr hrozba.

Ako je to na Slovensku?

„Strata dôvery a veľmi prudérna spotreba“, aj tak možno charakterizovať vo všeobecnosti Slovákov v rámci spotrebiteľskej charakteristiky. Slováci veľmi svoje názory nemenia. Sú jediným národom z celej štúdie, ktorý vidí situáciu horšie ako minulý rok. Je to aktuálna reakcia na rôzne oblasti, no najmä na inštitúcie ako súdnictvo, vláda, vzdelanie a zdravotníctvo. Len 44% Slovákov vidí svoje osobné podmienky lepšie. Faktom je, že sme národom opatrným. Trvá nám najdlhšie, kým sa rozhodneme pre kúpu. Až 93% ľudí na Slovensku porovnáva ceny, predtým, než si niečo kúpi veľmi vytrvalo. Deje sa tak hlavne online prostredí. V tejto súvislosti je zaujímavý aj fakt, že až 88% našincov by privítalo zaujímavé cenové ponuky aj prostredníctvom sociálnych médií.

Najviac spomedzi Európanov zvažujeme a nedokončíme objednávku, ak nedôverujeme značke. Zaujímavý je náš zmysel pre tradičnosť, podľa prieskumu až 72% Slovákov je podľa tohto prieskumu verných k značke a s obľubou sa vracajú hlavne k značkám tradičným, takým, ktoré si spájajú s minulosťou. Čo sa ešte najviac zmenilo? Na rozdiel od ostatných rokov, sme viac ochotní poskytnúť osobné údaje. Ako ďalej vyplynulo z tejto štúdie, uberať sa za každých okolností len cestou vernostných programov nemusí byť pre obchodníka výhrou. Dôležité je si získať dôveru a mať dostatočné vedomosti. Ak toto obchodník spĺňa, môže začať s budovaním vzťahov.

Metodika prieskumu

Terénne kvantitatívne spotrebiteľské prieskumy boli realizované spoločnosťou Kantar TNS v novembri 2016 v 15 krajinách – Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Španielsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko, Česká republika, Rumunsko, Veľká Británia a Slovensko – na reprezentatívnej vzorke 12 200 jednotlivcov vo veku od 18 do 75 rokov z každej krajiny. Terénne kvantitatívne prieskumy boli realizované v decembri 2016 spoločnosťou Kantar TNS

Pripravil: dk

Zdroj: L´Observatoire, BNP Paribas Personal Finance, redakcia
Ilustračné foto: Shutterstock.com