Slovenskí spotrebitelia očakávajú výrazný hospodársky rast

Podrobnosti: Uverejnené pondelok, 01. august 2016

klima1 Ekonomické očakávania našincov narástli počas druhého štvrťroka o 6,6 bodu a v júni dosahovali 22,9 bodu. V porovnaní s júnom minulého roka to predstavuje nárast o 13,2 bodu.

Údaje vyplývajú zo štúdie GfK Consumer Climate Europe za druhý štvrťrok 2016, ktorá bola realizovaná vo všetkých krajinách EÚ v mene Európskej komisie. Na otázky prieskumu odpovedalo vo všetkých 28 členských štátoch spolu približne 40 000 respondentov, ktorí sú reprezentatívni z hľadiska dospelej populácie EÚ. Celkovo spotrebiteľská klíma za celú EU 28 medzi marcom a júnom 2016 narástla o 4,1 bodu na celkovú úroveň 13,1 bodu.

Hoci je hladina nezamestnanosti na Slovensku ešte stále veľmi vysoká a dosahuje 10 percent, v posledných mesiacoch súvisle klesala a posilnila tak nádeje Slovákov na rast príjmov. Aj preto ukazovateľ príjmových očakávaní oproti marcu narástol o 4,5 bodu na júnovú hodnotu 27,4 bodu.

Vo svetle uvedených skutočností mierne rástol aj index ochoty k nákupom (nárast o 3,1 bodu). V júni sa nachádzal na úrovni 15 bodov. V súčasnosti je tento ukazovateľ až o 20,4 bodu vyššie v porovnaní s júnom 2015. V máji dokonca tento ukazovateľ dosiahol hranicu 22,6 bodu, čo bolo najviac od minuloročného februára.

Rakúšania očakávajú prudký rast príjmov

Rakúšania síce neočakávajú v najbližších mesiacoch výraznejší hospodársky vzostup svojej krajiny, ale nálada sa pomaly zlepšuje. V júni sa ekonomické očakávania zvýšili na celkovú úroveň -8,1 bodu. To predstavuje v porovnaní s marcom nárast o 10,1 bodu a zároveň najvyššiu hodnotu od augusta 2014.

A hoci spotrebitelia neočakávajú výraznejší rast ekonomiky, predpokladajú prudký nárast vlastných príjmov. Napriek poklesu o 8,5 bodu medzi marcom a júnom tohto roka sú príjmové očakávania s 28 bodmi na veľmi vysokej úrovni. V porovnaní s júnom 2015 tak príjmové očakávania narástli o 10,3 bodu.

Očakávané zvýšenie príjmov tiež vedie Rakúšanov k výraznejšej ochote k nákupu produktov a služieb s vyššou hodnotou. Index ochoty k nákupom narástol od marca tohto roka o 17,1 bodu a v júni dosiahol celkovú úroveň 23,2 bodu. Ešte v máji dosahoval 25,5 bodu, čo bola najvyššia úroveň od novembra 2012 (26 bodu).

Poľsko – príjmové očakávania na rekordnej úrovni

Dôvera Poliakov v hospodársky rast ich ekonomiky sa počas druhého štvrťroka mierne znížila. Ekonomické očakávania v júni dosahovali 16,8 bodu, čo je síce slušná úroveň, ale je to o 6,1 bodu menej ako v marci tohto roka. Na druhej strane tempo rastu HDP v uplynulých kvartáloch naznačuje, že sa hospodárska situácia Poľska bude v najbližších mesiacoch aj naďalej výrazne zlepšovať – hoci možno nie takým výrazným tempom ako v minulom roku.

Berúc do úvahy výrazne optimistické údaje o poľskej ekonomike, nie je prekvapivé, že poľskí spotrebitelia očakávajú prudký nárast vlastných príjmov. Index príjmových očakávaní narástol oproti marcu o 1,9 bodu a v júni dosahoval 35,4 bodu. V porovnaní s júnom 2015 narástol tento ukazovateľ o 19 bodov. V apríli dokonca index príjmových očakávaní dosahoval až 44,1 bodu, čo bola najvyššia hodnota od začiatku meraní v rámci prieskumu v januári 2002.
Naproti tomu ochota Poliakov k nákupom zostáva naďalej nízka. Oproti marcu poklesla o 1,4 bodu a v júni dosahovala 5,9 bodu. Napriek priaznivým podmienkam rastúcich príjmov a klesajúcej nezamestnanosti poľskí spotrebitelia ešte stále nie sú presvedčení, že je v súčasnosti vhodný čas na väčšie výdaje, či nákupy.

Česi v očakávaní trvalejšieho nárastu ekonomiky

Silný hospodársky rast v predošlých mesiacoch posilnil dôveru našich susedov - Čechov v priaznivý hospodársky vývoj ich krajiny aj v nadchádzajúcich mesiacoch. Ekonomické očakávania oproti marcu mierne vzrástli o 2,8 bodu a v súčasnosti dosahujú 25,6 bodu. V porovnaní s júnom 2015 to však predstavuje pokles o 5,7 bodu. Tento optimizmus je sotva prekvapením, keďže sa Česi v súčasnosti môžu pýšiť najnižšou mierou nezamestnanosti spomedzi všetkých členských štátov EÚ.

Na základe priaznivého vývoja vo viacerých sférach ekonomiky Česi aj naďalej očakávajú prudký nárast vlastných príjmov. Napriek tomu, že daný ukazovateľ oproti marcu klesol o 8,8 bodu príjmové očakávania zostávajú so 43,6 bodu na veľmi vysokej úrovni.

Napriek miernej strate oproti marcu (pokles o 3,9 bodu) sa index ochoty k nákupom nachádzal v júni na priaznivej úrovni 21,8 bodu. Zdá sa tak, že českí spotrebitelia sú presvedčení, že práve teraz je ten správny čas na nákupy tovarov alebo služieb s vyššou cenou. V máji dosahoval daný ukazovateľ hodnotu 27,6 bodu, čo bola najvyššia úroveň od septembra 2007.

Výsledky EÚ

Počas druhého štvrťroka mediálnemu priestoru dominovali skôr výrazne odlišné témy špecifické pre jednotlivé členské štáty, či už sa jednalo o boj proti tzv. islamskému štátu a následné teroristické útoky v Európe, predovšetkým v Turecku, ktorým sa tiež v Európe dostalo veľa pozornosti. Aj s ohľadom na nadchádzajúci európsky šampionát vo futbale sa diskusie v médiách, medzi expertmi a vládami v Európe sústredili predovšetkým na ukončenie hrozby terorizmu. Pri pohľade na ukazovatele ekonomických a príjmových očakávaní, ako aj ochoty k nákupom v jednotlivých európskych krajinách, je tak výsledkom heterogénna situácia.

V júni celkovej agende dominovalo predovšetkým britské referendum o odchode, alebo zotrvaní v EÚ. Skutočnosť, že si občania Británie zvolili odchod z EÚ nestihla ovplyvniť tento prieskum, keďže údaje boli zozbierané pred 23. júnom, ktorý bol dátumom uvedeného referenda. Očakáva sa však, že neistota, ktorá v súčasnosti prevláda na finančných trhoch tiež ovplyvní európskych spotrebiteľov. Otázka, aký vplyv bude mať toto rozhodnutie v nasledujúcich mesiacoch na spotrebiteľskú klímu v jednotlivých krajinách tiež záleží na tom, aký silný bude finančný dopad uvedeného kroku, ako sa bude vyvíjať diskusia v rámci Európskej únie a aký finančný vplyv bude mať brexit na každú konkrétnu krajinu.

Keďže v uplynulých troch mesiacoch jednotlivým krajinám Európy zväčša dominovali rôznorodé témy špecifické pre dané krajiny (voľby v Rakúsku a Španielsku, sankcie voči Rusku, rokovanie o nových platbách EÚ Grécku, utečenecká kríza v Taliansku atď.), ukazovatele spotrebiteľskej klímy poskytujú do veľkej miery heterogénny obraz. Celkovo sa však spotrebiteľská klíma pre celú EÚ28 medzi marcom a júnom 2016 podstatne zvýšila o 4,1 bodu na 13,1 bodu, čo je najvyššia hodnota od marca 2008 (16,8 bodu).

Pripravil: dk
Zdroj: GfK Slovakia
Ilustračné foto: Shutterstock.com