Pokiaľ sa chceme odraziť od dna, musíme tvrdo zapracovať
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 21. máj 2018
Hovorí, v súvislosti s hodnotením aktuálnej situácie v potravinárskom sektore, pre odborný portál RETAIL magazin.sk JUDr. Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska.
V akej kondícii je v súčasnosti potravinársky priemysel na Slovensku? Ako je to v iných krajinách Európskej únie?
Potravinársky priemysel v porovnaní s ostatnými odvetviami v Slovenskej republike, ale aj v porovnaní so situáciou v potravinárstve v iných európskych krajinách, upadá. V hrubej potravinárskej produkcii sme s produkciou v hodnote 3,8 mld. € za rok 2016 na chvoste krajín Európskej únie (EÚ). Štáty, ktoré sú počtom obyvateľov porovnateľné so Slovenskou republikou, napríklad Dánsko má 5-násobne väčšiu produkciu a Írsko až 8-násobne vyššiu potravinársku produkciu. Trojnásobne väčšiu produkciu má aj susedná Česká republika.
Potravinársky priemysel je v rámci EÚ najväčším spracovateľským odvetvím, väčším ako automobilový priemysel, a zároveň jedným z najvýznamnejších zamestnávateľov. Takáto situácia je aj vo vyše polovici štátov EÚ.
Je Slovensko predsa len niečím špecifické?
Slovensko je dnes najmä automobilová veľmoc. Všetok záujem smeruje na získanie veľkých investícií v automobilovom priemysle, a v tomto smere aj ďalej pokračuje, keďže sa Slovensko uchádza o ďalšiu automobilovú investíciu na východe Slovenska. Napriek tomu, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo sú v programovom vyhlásení Vlády Slovenskej republiky označené za strategické odvetvia hospodárskej politiky štátu, skutočnosť, najmä pokiaľ ide o podporu tohto odvetvia, to nenaznačuje.
Naznačili ste prvý zásadný problém, tým je nedostatočná podpora odvetvia. S akými ďalšími problémami aktuálne potravinárstvo na Slovensku zápasí?
Problém nedostatočnej podpory potravinárskej výroby na Slovensku je naozaj zásadný. Ako som už uviedla, Slovensko sa sústreďuje najmä na automobilový priemysel a najmä do tohto odvetvia smerujú investičné stimuly. Veľké výrobné závody však sústreďujú potrebu pracovnej sily len na určitú oblasť či už geografickú, alebo odbornú, pričom závislosť hrubého domáceho produktu od jedného odvetvia môže v prípade recesie vážne ohroziť celú slovenskú ekonomiku. Táto politika nás priviedla do stavu, kedy máme veľké rozdiely v rámci jednotlivých okresov v miere nezamestnanosti, vidiek pomaly starne a vyľudňuje sa.
Priemysel hlási nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorú musí riešiť zahraničnými pracovníkmi. Pritom potraviny sú každodennou potrebou úplne všetkých obyvateľov Slovenska a potravinársky priemysel je ten, ktorý má spolu s poľnohospodárstvom potenciál priniesť okrem potravinovej sebestačnosti aj rozvoj a zamestnanosť do všetkých regiónov. Napriek tomu sa neteší veľkému záujmu štátu. Napríklad v roku 2017 nebol poskytnutý potravinárskemu podniku ani jeden investičný stimul.
Druhým veľmi dôležitým aspektom je celkové podnikateľské prostredie na Slovensku, ktoré sa podľa viacerých ukazovateľov zhoršuje. Potravinársky priemysel je oveľa viac ako iné odvetvia veľmi citlivý na zvyšovanie nákladov, keďže na druhej strane je veľký tlak na ceny potravín.
„ Aby boli slovenskí potravinári schopní konkurencie voči dovezeným potravinám, ktoré sú navyše dotované inými európskymi krajinami, lavírujú na pokraji prežitia. “
Sociálne balíky a iné legislatívne opatrenia, ktoré sú prijímané bez dôkladnej analýzy vplyvu na podnikateľské prostredie, túto situáciu ešte zhoršujú.
V roku 2016 dosiahol zahraničný obchod Slovenskej republiky, pokiaľ ide o agropotravinárstvo, záporné saldo vo výške až 1,3 mld. €. Aké vznikajú v tejto súvislosti riziká?
Ešte nelichotivejšia situácia je pri predbežnom zhodnotení zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2017, pretože pasívne saldo zahraničného obchodu sa v roku 2017 zvýšilo až na úroveň 1,4 miliardy €. Znamená to, že na Slovensku sa pestujú najmä monokultúry (obilie, repka olejná, kukurica), ktoré sa následne vyvážajú do zahraničia a na Slovensko sa dovážajú hotové potraviny s pridanou hodnotou.
Pokiaľ neprijmeme razantné opatrenia na posilnenie spracovania potravín na Slovensku, budeme odkázaní na dovoz potravín zo zahraničia, čo samozrejme prináša svoje riziká v prípade potravinových kríz, či nedostatku určitých surovín. Každá krajina by si pritom mala udržiavať sebestačnosť aspoň v základných potravinách.
Je v krátkodobom horizonte reálne zlepšiť postavenie slovenského potravinárskeho odvetvia?
Na to, aby sme sa zlepšili situáciu v slovenskom potravinárskom odvetví, je potrebná zvýšená zainteresovanosť všetkých subjektov, ktorí tento stav môžu ovplyvniť. Či už je to vláda Slovenskej republiky, naše rezortné Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, samotní výrobcovia, ale aj obchodné reťazce. Zo strany Ministerstva pôdohospodárstva oceňujeme snahu o podporu propagácie slovenských potravinárov najmä na zahraničných výstavách, ako aj snahu o dosiahnutie férových dodávateľsko-odberateľských vzťahov a zvýšenie zastúpenia lokálnych výrobcov na pultoch v maloobchode.
Obchodné reťazce či už zahraničné, alebo domáce rovnako zintenzívnili svoje kampane ohľadom hľadania nových slovenských dodávateľov a pozitívne vnímame aj snahu o dosiahnutie férových vzťahov formou Iniciatívy pre férový obchod. Musíme si však uvedomiť, že toto je len začiatok našej cesty. Ako zástupcovia potravinárov si uvedomujeme, že pokiaľ sa chceme odraziť odo dna, musíme tvrdo zapracovať a to v oblastiach, ktoré vieme ovplyvniť. Táto problematika bola nosnou témou aj posledného zasadnutia Valného zhromaždenia Potravinárskej komory Slovenska, ktoré sa konalo 18. apríla.
Tlak na ceny potravinárskych výrobkov v maloobchode silnie. Zmení sa na tomto vôbec niečo?
Napriek tomu, že podľa posledných prieskumov začínajú slovenskí spotrebitelia uprednostňovať kvalitu výrobkov pred cenou, tlak na čo najvýhodnejšie ceny tu bude neustále. Potravinársky sektor je v tomto veľmi volatilný, pretože ceny surovín podliehajú veľkým výkyvom vzhľadom na aktuálnu úrodu, klimatické podmienky, či už je to sucho, mrazy a pod. Toto sa však netýka len Slovenska, ale aj ostatných krajín. Veľkú úlohu hrá aj regulácia v rámci Európskej únie, napríklad zrušenie kvót na cukor, či mlieko.
Fenoménom posledných období je zameranie sa obchodníkov na predaj lokálnych potravinárskych výrobkov. Ako túto aktivitu vnímate?
Potravinárska komora Slovenska každoročne sleduje podiel vystavenia slovenských výrobkov na pultoch v maloobchode. Od roku 2011, kedy bol podiel slovenských výrobkov na úrovni 50%, sme klesli až na 37,2% v roku 2017. Podľa posledných prieskumov začínajú slovenskí spotrebitelia pri nákupe potravín uprednostňovať kvalitu potravín pred cenou a berú do úvahy aj pôvod potraviny, čo je určite dobrý signál. Pozitívne vnímame akékoľvek aktivity, ktoré môžu pomôcť slovenským potravinárom priniesť na pulty obchodov viac slovenských potravín. Je však potrebné povedať jedno.
„ Regionálne pulty výrazné zvýšenie podielu slovenských výrobkov na pultoch obchodov neprinesú. Sú však vynikajúcim nástrojom, ako ľuďom ponúknuť potraviny vyrábané v ich lokalite. “
Takto možno pomôcť najmä malým a stredným podnikateľom v potravinárstve. Na druhej strane, je nevyhnutné podporiť veľké potravinárske podniky, podporiť investície do potravinárskych odvetví, kde nie sú na Slovensku spracovateľské kapacity, resp. výroba zaniká a pomôcť stredným podnikom ďalej rozširovať výrobu.
Netreba však zabúdať ani na to, že žijeme v EÚ, a teda musíme rešpektovať zásadu voľného pohybu tovaru. Musíme zabezpečiť, aby sa potravinárska výroba nepresúvala zo Slovenska do iných krajín, resp. by sme sa mali rovnako ako pri automobilovom priemysle zamerať na to, aby sa známe značky vyrábali aj na Slovensku. Potravinárska výroba totiž na seba viaže ostatné odvetvia, najmä poľnohospodárstvo, čiže zároveň by bolo podporené pestovanie ovocia, zeleniny, či chov hospodárskych zvierat.
Nedávno ste sa vyjadrili, že až takmer 90 percent tovaru vyrobeného doma predajú maloobchodné reťazce. Vyjadrenie vyvolalo množstvo otázok a reakcií...
Tento údaj sa týka čísla, koľko percent predstavujú tržby za potraviny v obchodných reťazcoch na celkových tržbách v maloobchode za potraviny. Pokiaľ sa na čísla pozrieme z dlhodobejšieho hľadiska, v roku 2003 bol tento podiel 51%, v roku 2012 už 88%. Tieto čísla potvrdzujú skutočnosť, že potraviny vyrobené na Slovensku pre slovenský maloobchodný trh, sa predávajú najmä v obchodných reťazcoch. Preto sú reťazce pre potravinárov strategickým partnerom.
Potravinárska komora Slovenska sleduje podiel vystavenia slovenských potravín na pultoch v maloobchode, pričom iné štatistiky hovoria o podiele na tržbách. Pokiaľ je podiel na tržbách za slovenské výrobky vyšší ako podiel na vystavení, naskytá sa otázka, či slovenské výrobky dostávajú dostatočný priestor na regáloch. Je samozrejme v záujme každého reťazca, aby si plánogramy regálov zostavoval podľa predajných čísiel.
Potravinárska komora Slovenska a Slovenská aliancia moderného obchodu oficiálne podpísali vznik Iniciatívy pre férový obchod aj na Slovensku. Čo od tohto kroku očakávate?
Iniciatíva pre férový obchod vytvára samoregulačný etický rámec pre férové obchodné vzťahy medzi potravinármi a obchodníkmi. Predstavuje však aj príležitosť na skvalitnenie vzájomných obchodných vzťahov a vytvorenie lepších podnikateľských príležitostí pre slovenských výrobcov potravín.
Snahou Potravinárskej komory Slovenska, Slovenskej aliancie moderného obchodu a ich členov je rozvíjať svoje podnikanie za podmienok, ktoré budú férové pre obe strany a dajú korektný rámec sporným situáciám, ktoré môžu vzniknúť v dodávateľsko-odberateľskom obchodnom vzťahu. Pripojiť sa k 11 zásadám poctivého obchodného vzťahu sa však môže ktorýkoľvek subjekt či už na strane dodávateľa, alebo odberateľa potravín.
V tomto roku ste sa stali novou riaditeľkou Potravinárskej komory Slovenska. Aké najdôležitejšie výzvy vás na novej pozícii čakajú? Aké máte ambície?
Jednoznačne najdôležitejšou výzvou je zlepšenie situácie slovenského potravinárskeho priemyslu a zabezpečenie jeho konkurencieschopnosti. Je dôležité komunikovať témy, ktoré sú pre potravinársky priemysel kľúčové, či už zlepšenie postavenia potravinárstva ako strategického odvetvia národnej ekonomiky, zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských potravinárov zavádzaním inovácií a moderných technológií, ale aj potravinárskej legislatívy, ktorá nepôjde nad rámec európskych predpisov a v neposlednom rade celkové zlepšovanie podnikateľského prostredia.
Čo je aktuálne prioritou Potravinárskej komory Slovenska?
Potravinárska komora Slovenska bude naďalej realizovať prieskum podielu slovenských výrobkov na pultoch v maloobchode, pokračovať v interaktívnom kurze pre žiakov 5. ročníkov základných škôl Hravo ži zdravo a rovnako plánujeme väčšiu angažovanosť našich členov prostredníctvom výborov PKS. Plánujeme aj ďalšie aktivity ohľadom podpory predaja potravín, zdravého životného štýlu, či inovácií. Tieto projekty sú v rovine rozpracovania, širšiu verejnosť o nich budeme včas informovať.
Pripravil: Daniel Košťál
Foto: archív J. Venhartovej
