Duálne vzdelávanie: Cesta, ale zatiaľ s prekážkami

martin blascakO fungovaní, pozitívach a brzdách systému duálneho vzdelávania na Slovensku sme hovorili s Ing. Marcelom Blaščákom, manažérom rozvoja organizácie spoločnosti dm drogerie markt, s.r.o.


Spoločnosť dm drogerie markt sa dlhodobo zaoberá témou zvyšovania atraktivity odborného školstva pre mladých ľudí na Slovensku. Napriek súčasnému stavu odborného vzdelávania a prípravy na budúce povolanie v našej krajine sa nevzdáva myšlienky pomôcť so zabezpečením kvalitnejšieho praktického aj teoretického vzdelávania a obnovenia už vymiznutého učebného odboru predavač drogériového tovaru. Preto v rámci svojich činností aktívne realizuje vlastné vzdelávacie projekty. Zároveň je zapojená do systému duálneho vzdelávania (SDV).

 

Čo je podstatou tejto modernej alternatívy vzdelávania?


SDV prepája jedinečným spôsobom teóriu s praxou. Zamestnávateľ získava hodnotný priestor na komunikáciu so školou, vďaka čomu dokáže do určitej miery ovplyvniť nastavenie učebných plánov a osnov a všetko to, čo sa v danej škole bude vyučovať. Výsledkom sú vedomosti a zručnosti nevyhnutné pre bezproblémový chod našich predajní.

 

Viete pomenovať najväčšie prekážky tohto systému?


Je to predovšetkým nedostatok žiakov deviatych ročníkov základných škôl, ktorí majú záujem vstúpiť do SDV. Absentuje tu totiž informovanosť zo strany štátu. Mnohí rodičia stále netušia, že systém garantuje ich dieťaťu po ukončení vzdelávania aj prácu. Veľa sa dnes diskutuje o rôznych, najmä technických odboroch, obchodné služby sú stále skôr v úzadí, hoci sú nesmierne dôležité. Rozhodne by sme očakávali zo strany štátu vyššiu podporu.

 

Nešťastný krok smerom k stredným odborným školám je aj diskutované krátenie normatívu...


Áno. Štát týmto krokom akoby trestal školy za to, že sa rozhodnú vstúpiť do systému duálneho vzdelávania. Vezme im časť mzdového normatívu na majstra odborného výcviku a dotknutá škola to vníma tak, že jej štát zobral financie. Sme za to, aby tieto financie zostali škole a aby zároveň boli viazané na rozvoj a na materiálne a technické vybavenie danej školy.


Priestor pre základnú komunikáciu SDV v súčasnosti na školách je. Je zložité sa pre vás do škôl dostať?


Firmy, ktoré dnes majú reálny záujem o žiakov sa samozrejme snažia čo najviac prezentovať a robia pre to maximum. Väčšina z nich však vie, že jediná cesta vedie cez rodiča a žiaka. Nestačí teda vyrobiť a umiestniť na frekventované ulice bilboardy, alebo komunikovať prostredníctvom iných médií. To príliš nepomáha. Prínosnejšie je z nášho pohľadu kontaktovať priamo rodiča, žiaka a realizovať rozhovory typu face-to-face. V rámci nich sa dá potom rozobrať všetko najdôležitejšie a to prakticky do detailu. Takéto typy rozhovorov organizujeme v rámci Dní otvorených dverí priamo v našich filálkach.


Každá základná škola má svojho výchovného poradcu. Akú úlohu majú v SDV?

 

Až 44% žiakov sa dnes pre konkrétne povolanie rozhodne na základe odporúčaní výchovného poradcu. Snažíme sa preto komunikovať aj týmto smerom. Napokon sú to špecialisti, ktorí sú štyri roky v intenzívnejšom kontakte so žiakmi, poznajú každého jedného a sú zároveň aj v užšom kontakte s rodičmi. A to je nevyhnutné. Výchovní poradcovia majú veľký vplyv na to, aby reálne informovali o duálnom systéme vzdelávania, o jeho fungovaní a najmä prednostiach. Chceme sa preto viac v budúcich obdobiach zamerať práve na výchovných poradcov a intenzívnejšie s nimi spolupracovať.


Je zo strany výchovných poradcov ochota s vami spolupracovať?

 

Ochota je, ale sú reálne dôvody, prečo nemajú priestor, aby sa nám dostatočne venovali. Často túto funkciu vykonávajú popri svojej každodennej práci. V prvom rade sú to učitelia, za funkciu výchovného poradcu majú niekedy len symbolický príplatok. Od toho sa následne odvíja aj „symbolických pár minút na jedného žiaka“. To ale nepokrýva aktuálnu potrebu a marí správne smerovanie žiaka k vhodnému povolaniu. Čiže aj tu by bolo potrebné uskutočniť viaceré zmeny.

 

Výchovný poradca tak nebude ideálnym sprostredkovateľom záujmu o vstup do SDV. Ťažisko zrejme predsa len spočinie na pleciach rodičov...


Presne tak. Najschodnejšia cesta vedie cez rodiča. Ten sa napokon rozhodne o tom, kde svoje dieťa pošle študovať. Lenže ani to nie je to celkom jednoduché. Vychádzam z našej skúsenosti. Mali sme deň otvorených dverí, pozvali sme si rodičov a deti, ktorí prejavili o nás záujem. Prišlo ich vyše 20, reálne sa na konkrétnu strednú odbornú školu prihlásili tri žiačky. Uskutočnili sme si preto prieskum, kde nás zaujímalo, prečo to takto dopadlo. Dostali sme zaujímavé odpovede. Rodičia sa nakoniec rozhodli, že ich dieťa nepôjde na strednú školu, ktorá je vnímaná ako odborné učilište, ale pôjde na školu inú, ktorá má úplne iný charakter. Pritom o takéto školy ani žiaci nemusia mať záujem. V praxi to žiaľ takto bežne funguje. Rodič má v rámci spoločnosti určité postavenie, vykonáva konkrétne povolanie a má jasnú predstavu o tom, kam bude smerovať jeho dieťa. Hoci je to aj často v rozpore s jeho predstavou aj talentom.


Problémom je možno aj skutočnosť, že práca predavača je stále v našich končinách vnímaná ako podradná...

 

Je to skutočne tak. Obchod je aj preto na periférii záujmu mladých ľudí. Do určitej miery to súvisí aj s tým, že po vstupe veľkých medzinárodných hráčov na slovenský trh sa zredukovala práca predavača na vykladača. Vo veľkých maloobchodných reťazcoch jednoducho nebola nutnosť zastrešiť seriózne poradenstvo a odborný prístup k predaju. Skôr išlo o to, aby bol tovar správne, včas a v dostatočnom množstve vyložený v regáloch. Tu niekde kompetencie predavača skončili. Preto si aj za to, že sa z predavača stal dokladač, my obchodníci môžeme tak trochu sami. Teraz je však našou veľkou výzvou, aby sme presvedčili ľudí o opaku, teda o tom, že profesia predavača môže mať vysokú úroveň. Marketing, organizácia a riadenie, finančníctvo a veľa ďalších oblastí sú dnes súčasťou znalostí moderného pracovníka obchodu.

 

Zdôrazňujete potrebu podpory zo strany štátu. Ako by ste si ju predstavovali?


Viem si predstaviť, že by nám štát pomohol v printových aj televíznych kampaniach. My nepotrebujeme, aby štát realizoval reklamu pre sieť dm drogerie markt. Skôr by mohol podporiť samotné povolanie predavača/obchodníka. Ale aj iné pozície vo sfére obchodu. V minulom roku sme vstúpili do Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Každý z partnerov tejto aliancie má dnes snahu otvárať triedy duálneho vzdelávania. Sme radi, že aj zvyšných päť členských firiem, ktoré sú v aliancii, rovnako vnímajú potrebu systému duálneho vzdelávania. Je to trend, ktorý silnie. V spolupráci s Republikovou úniou zamestnávateľov chceme ako člen SAMO ďalej spolupracovať aj na návrhu zmien a vylepšení zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Verím, že veľa docielime.

 

SDV aktuálne zápasí aj s problémom certifikácie. O čo konkrétne ide?


Legislatíva stanovuje konečný termín 30.9., vždy v kalendárnom roku, kedy firma môže podať žiadosť o overenie spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v SDV. Ak spĺňa všetky podmienky podľa normatívu materiálno-technického a priestorového zabezpečenia pre daný odbor, čo pri návšteve filiálky vyhodnotí odborná komisia, stavovská organizácia vydá zamestnávateľovi osvedčenie o spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie na danej filiálke. Problém nastáva, keď napríklad otvoríme filiálku po tomto termíne. Nemôžeme do nového priestoru priviesť žiakov, pretože nie je certifikovaný. Musíme opäť čakať do 30.9., kedy oficiálne podáme žiadosť a do konca roka príde komisia, ktorá všetko vyhodnotí.

 

Funguje to v praxi tak, že ak v januári otvoríme filiálku, ktorá bude mať veľkorysé zázemie, konferenčnú a vzdelávaciu miestnosť, musíme celkom nelogicky čakať na certifikáciu až do posledných mesiacov kalendárneho roka. Žiakov v týchto priestoroch vyučovať nemôžeme, pretože nie sú certifikované. Jedným z našich cieľov je, aby toto komplikujúce pravidlo bolo zrušené. Pre nás by bola ideálna možnosť požiadať o certifikáciu kedykoľvek. Pomohlo by to napokon aj stavovským organizáciám, pretože by neboli na konci roka v takom časovom strese, kedy musia prejsť množstvo prevádzok a certifikovať ich. Certifikácia sa týka aj našich zamestnancov, ktorí vzdelávajú žiakov na našich prevádzkach v rámci praktického vyučovania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy u zamestnávateľa.

 

Všetko toto vyžaduje aj nemalé náklady. Kam smeruje najviac financií ?


Nevyhnutné je zariadiť priestory. Tzn. potrebné vybavenie a pomôcky na praktické vyučovanie a zároveň zabezpečiť pre žiaka základné sociálne zabezpečenie. To všetko financujeme z vlastných zdrojov. Boli by sme za to, aby sa zaviedlo priame financovanie praktického vyučovania u zamestnávateľa normatívom na žiaka. Viem si predstaviť, že menšie a možno aj stredné firmy môžu mať problém s potrebnými financiami, aby mohli plnohodnotne pripraviť priestory na výučbu. Myslím si, že takýto krok by pomohol zvýšiť záujem zamestnávateľov o vstup do systému duálneho vzdelávania.

 

Pozrime sa viac do praxe. Ako v súčasnosti funguje systém duálneho vzdelávania v dm drogerie markt? S koľkými školami aktuálne spolupracujete?


V systéme duálneho vzdelávania má dm zazmluvnené tri stredné odborné školy, a to SOŠ obchodu a služieb S. Jurkoviča v Bratislave, SOŠ hotelových služieb a obchodu v Nových Zámkoch a SOŠ obchodu a služieb v Prievidzi. V rámci nich sa reálne vzdeláva v SDV v dvoch školách, a to v SOŠ S. Jurkoviča v Bratislave, kde tento školský rok otvorila druhú duálnu triedu, a SOŠ hotelových služieb a obchodu v Nových Zámkoch, kde sa podarilo otvoriť tento rok prvú duálnu triedu, v ktorej má dm dvoch žiakov. Celkovo tak v SDV tento školský rok študuje 22 žiakov v troch duálnych triedach, dvoch prvých ročníkoch a jednom druhom ročníku.

 

Aké množstvo žiakov môžete v skutočnosti prijať?


V Bratislave dokážeme obsadiť triedu so 17 žiakmi. V hlavnom meste máme ale viacero filiálok. Pričom tým žiakom, ktorí úspešne ukončia štúdium na SOŠ, garantujeme pracovné miesto. V prípade menších miest, kde prevádzkujeme 2-3 filiálky, vieme prijať najviac 6 žiakov. Viacerým by sme už nevedeli garantovať pracovné miesto.

 

DM

 

Môže žiak prestúpiť do systému duálneho vzdelávania aj po tom, čo absolvuje prvý ročník štandardného vzdelávania? Nebude mu prvý ročník SDV chýbať?


Prestúpiť do SDV po prvom ročníku tak, aby nemusel opakovať ročník, nemôže. A práve to je ďalšia z vecí, ktorú by sme navrhovali zmeniť. Boli by sme za to, aby žiak mohol vstúpiť do SDV aj v druhom ročníku. Problém je totiž v nízkej informovanosti žiaka a rodiča o výhodách duálneho vzdelávania pred štúdiom na strednej odbornej škole, čo môže byť jedným z hlavných dôvodov, prečo sa žiak nezapojil do duálu. V priebehu prvého ročníka by mal možnosť získať komplexné informácie tak od školy, ako aj od svojich spolužiakov, ktorí už v systéme duálneho vzdelávania študujú. A čo sa týka chýbajúceho prvého ročníka v SDV, vieme nastaviť vzdelávací proces tak, aby to dobehol. Nejde totiž o rozsahovo veľkú oblasť, takú, že by sme ho nevedeli chýbajúce doučiť. Skôr si dáme námahu a doučíme ho tých približne 10 % učiva z prvého ročníka, ale budeme mať žiaka, ktorý chve študovať v SDV pre našu spoločnosnť.

 

Na SOŠ sa dnes stretávajú žiaci, ktorí sú zaradení v systéme duálneho vzdelávania a tí, ktorí v ňom nie sú. Prvá skupina má veľmi zaujímavé benefity. Môžete ich konkretizovať?


Títo žiaci dostávajú napríklad motivačné finančné štipendium, najnižšie je na úrovni 90 eur mesačne, ktorého výška sa odvíja od množstva hodín praxe. Zároveň rodičovi garantujeme, že jeho dieťaťu zaplatíme stravu počas celých štyroch rokov, financujeme mu internát aj dopravu. Žiakovi zaručíme, že ak úspešne ukončí štúdium maturitnou skúškou, tak má u nás zaistené pracovné miesto. Žiak možno sediaci vedľa neho je o toto všetko ochudobnený. Preto sa aj občas stáva, že žiaci klasického neduálneho vzdelávania chodia za nami a informujú sa, či môžu prestúpiť do tohto programu. Mnohí z nich totiž dostanú informácie často krát až na strednej škole. Ak by ich mali už na základnej škole, tak by sa pravdepodobne rozhodli hneď. Čiže aj na tomto vidno ako výrazne absentuje informovanosť.

 

Aký prínos má zo systému duálneho vzdelávania obchodník?


Vyzdvihol by som štyri základné prínosy. Prvý, najhlavnejší sa týka zákazníka. Uskutočnili sme prieskum v rámci ktorého sme sa pýtali našich zákazníkov, ako vnímajú odbornosť nášho personálu a či ju vôbec požadujú. Až 71,4 percent opýtaných uviedlo, že ju očakávajú, ale nedostávajú ju v takej kvalite, akú by chceli. Je to pomerne veľká skupina zákazníkov, ktorí k nám radi chodia nakupovať a napriek tomu by privítali ešte väčšiu odbornosť. Keďže my nie sme učitelia príslušných odborných predmetov, tak využívame prepojenie so školou, ktorá dokáže tento informačný balík žiakovi poskytnúť. Výhoda pre zamestnávateľa je tá, že odbornosť sa dostáva späť k nám na filiálku, čo v konečnom dôsledku vedie ku skvalitneniu zákazníckeho servisu a väčšej spokojnosti našich zákazníkov.


Druhým benefitom je zníženie fluktuácie. Fluktuácia predstavuje pre každého zamestnávateľa nemalý náklad. My máme štyri roky na to, aby sme žiaka na prechod do praxe dobre pripravili. Nezažíva teda žiaden stres, keď napokon začne na filiálke naplno pracovať. Štyri roky chodí na jedno miesto, medzi určitých ľudí, s tými sa postupne zoznamuje a to sa nezmení ani po škole. Očakávame, že fluktuácia sa bude postupne znižovať a teda aj náklady na zapracovanie nových ľudí budú klesať.


Treťou prednosťou je skutočnosť, že mladí ľudia majú nový pohľad na mnohé veci. Sú nositeľmi trendov, smerovaní, sú novou energiou a novou krvou. Vždy predstavujú pre filiálky veľké pozitívum a ono to aj vidno.


V neposlednom rade je to aj fakt, že sme spoločnosťou ktorej sa našťastie ekonomicky darí a pociťujeme veľmi silnú spoločenskú potrebu niečo tejto spoločnosti vrátiť. Práve preto chceme neustále vytvárať príležitosti pre uplatnenie mladých ľudí, a tak sa aktívne podieľať na znižovaní nezamestnanosti absolventov stredných odborných škôl.

 

Zaujímavé je pozrieť sa na vnímanie tohto systému vzdelávania aj očami žiakov. Aké sú zistenia?

 

Z diskusií s nimi vyplýva, že sú u nás spokojní. Každého žiaka totiž berieme ako rovnocenného partnera. Je to predsa náš budúci kolega. Získava všetky náležitosti a benefity, ktoré majú aj naši zamestnanci. Zároveň má možnosť vzdelávať sa nielen odborne, ale aj osobnostne. V neposlednom rade vedia, že budú mať istotu pracovného miesta. Hoci to títo mladí ľudia ešte možno dostatočne nevnímajú, najväčší benefit je pre nich práve pracovné miesto. Najviac ich však teší to, že im každý mesiac príde na účet určitá čiastka peňazí a s týmto vreckovým môžu ďalej podľa svojho rozhodnutia narábať.


A čo žiaci, ktorí prídu do vašich filiálok na prax zo systému neduálneho vzdelávania? Je to pre vás výhodné?

 

V minulosti to fungovalo tak, že škola nám sama poslala zopár žiakov, ktorí v tom lepšom prípade prišli a boli schopní niečo urobiť, lebo museli prísť, pretože potrebovali absolvovať povinnú prax. Veľa rokov sme takto fungovali. Prichádzali sme však postupne na to, že my škole dávame priestor, aby mohla žiakov posielať na prax, ale my z toho nič nemáme. Nebol to vzťah win-win. Postupne nám to aj prinášalo nemalé problémy. My sme sa napríklad spoliehali na týchto žiakov, že prídu, pomôžu a oni neprišli. Tak sme si povedali, že tadiaľto cesta nevedie a zrušili sme spoluprácu so všetkými strednými odbornými školami. Dva roky sme hľadali spôsob, ako to robiť inak. Dnes to funguje tak, že my ideme na základné školy, oslovíme deviatakov, ktorí by mohli mať záujem o obchod a takto si získavame zanietenejších ľudí. Druhá vec je financovanie. Predtým sme posielali školám určitý obnos peňazí za prax. To, či škola dala niečo žiakom, ktorí prax absolvovali, bolo na škole. Teraz je to inak. My podporujeme finančne priamo žiaka, nie školu. Školu vieme podporiť iným spôsobom, napríklad zabezpečením technického vybavenia a pod.


Je systém duálneho vzdelávania zaujímavý aj pre školy? Aké prekážky stoja v ceste ich prípadného vyššieho záujmu?


Azda najväčším problémom prečo odborné školy nechcú vstupovať do systému duálneho vzdelávania je už spomínaný normatív. Akonáhle je škola v tomto systéme zainteresovaná, tak časť praktického vzdelávania prebieha u zamestnávateľa. Tým pádom ak majster odborného výcviku dovtedy mal hodinu-dve-tri navyše, tu ju už nemá, pretože tá prebieha na praxi pramo na filiálke a pod vedením našich inštruktorov odborného výcviku. A škole je tak automaticky krátený mzdový normatív na majstra odborného výcviku. Systém navyše prináša výraznejšiu zmenu vo vzdelávacom procese. Akonáhle sa mení pomer hodín teórie a praxe zo 60:40 na 50:50 v duáli, treba prerobiť rozvrh, upraviť osnovy a tematické plány a všetko tak, aby mohli s týmito žiakmi plnohodnotne pracovať. Samozrejme ide o množstvo systémových zmien, ktoré musí škola uskutočniť, aby mohla vyučovať žiaka v SDV.


Ako vnímate z pohľadu spoločnosti, ktorá je naplno zainteresovaná aktuálny stav SDV na Slovensku?


Stále sme na začiatku. Oceňujem samozrejme, že tento typ vzdelávania vôbec máme. Dáva nám jedinečný priestor na to, aby sme mohli osobne komunikovať so strednými odbornými školami a korigovať vyučovací a výchovný proces tak, aby čo najviac zodpovedal našim potrebám. Je oceniteľné, že môžeme mať žiakov s ktorými štyri roky aktívne pracujeme. Samozrejme nemyslím si, že tento systém je v terajšej podobe dokonalý. Je veľa vecí, ktoré ešte chceme komunikovať a vylepšovať. Súčasný systém duálneho vzdelávania nikdy nebude pre všetky firmy úplne ideálny. Vždy uspokojí len očakávania určitej časti firiem. Čiže SDV nemusí byť zaujímavý pre všetkých. Ale pre veľké a väčšie spoločnosti je to jedinečná šanca, ako získať odborne kvalifikovaných mladých ľudí do svojich radov. Napokon ani v zahraničí to nie je tak, že by každá firma bola do systému duálneho vzdelávania zapojená.


SDV je v okolitých krajinách, kde napokon aj pôsobíte odlišný. V čom konkrétne?


My sme v intenzívnom spojení s dm drogerie markt v Rakúsku. Sú to naši kolegovia, ktorí nás mimoriadne inšpirovali pri nastavovaní systému duálneho vzdelávania u nás. Tam je to však v mnohom iné. Žiak tam študuje 80 % u zamestnávateľa a len 20 % je v škole. Systém je celkovo inak nastavený. U nás sa podarilo docieliť pomer 50:50. Žiaci sa v Rakúsku učia takým spôsobom, že inštruktori ich nemusia až v takej miere viesť. Po niekoľkoročnej skúsenosti s prácou so žiakmi vieme, že u nás práve inštruktor zohráva kľúčovú rolu vo výchovno-vzdelávacom procese na praktickom vyučovaní. To pre nás znamená zamerať sa aj na výchovu vlastných inštruktorov.

 

Ďalším z rozdielov je, že na Slovensku študujú naši žiaci v študijných 4-ročných odboroch Obchodný pracovník alebo Pracovník Marketingu a skončia s maturitou. V Rakúsku žiaci šudujú 3 roky a bez maturity. Maturita sa u nás skladá z dvoch častí: teoretickej a praktickej. Praktická časť sa už realizuje na našej filiálke, kde sú zastúpení zástupcovia školy, ale aj my, zamestnávatelia.

 

Materiály na výučbu žiakov si pripravujete sami alebo ich získavate z Rakúska? Máte v tomto smere s inými krajinami konkrétnu spoluprácu?


Materiály si pripravujeme sami, aj keď do určitej miery sa inšpirujeme kolegami z Rakúska. Našim cieľom je pripraviť podmienky pre vzdelávanie žiaka a zároveň pre prácu inštruktora na prevádzke tak, aby proces vzdelávania bol pre žiaka zaujímavý a inšpirujúci a na druhej strane, aby inštruktor mal možnosť odovzdať bohaté odborné vedomosti a skúsenosti v čo najvyššej možnej kvalite.

 

Daniel Košťál
Foto: dm drogerie markt, archív M. Blaščáka