Fairtrade Česko a Slovensko

Fairtrade Česko a Slovensko

Fairtrade Česko a Slovensko

Chovu králikov a spotrebe králičieho mäsa dominuje juh Európy

Slovensko ani Česko nie sú v produkcii králikov úplne sebestačne, časť domáceho dopytu je saturovaná z dovozu. Čistý dovoz králikov na Slovensko dosahuje 3 kg na 100 obyvateľov, v Česku je to až 19 kg na 100 obyvateľov.

 

kralik v

 

Slovensko dováža králikov najmä z Maďarska (takmer 70% dovozov), české dovozy sú viac diverzifikované a okrem Maďarska (15%) zahŕňajú aj Poľsko (28,5%) a Čínu (20,5%).


Podľa nedávnej štúdie Európskej komisie je králik v rámci EÚ čo do počtu šiestym najčastejšie chovaným zvieraťom za účelom ľudskej konzumácie (po hydine, nosniciach, pstruhoch, lososoch a prasatách) a ôsmym najvýznamnejším z hľadiska získaného mäsa (po ovciach, ale pred kozami).


Ročne sa v krajinách EÚ spotrebuje približne pol kila králičieho mäsa na obyvateľa, približne 2/3 z toho pochádza z komerčných chovov, ostávajúca tretina z domácich chovov. Komerčné chovy ročne v krajinách EÚ vyprodukujú približne 180 tisíc králikov, z tohto približne 2/3 sú porazené na európskych bitúnkoch a tretina je z fariem voľne predaná.


Okrem Stredomoria zanedbateľná spotreba


Nadpriemerná spotreba králičieho mäsa je typická pre krajiny na juhu Európy v Stredomorí. Priemerný Malťan napríklad skonzumuje ročne viac ako 3 kg králičieho mäsa, nadpriemernú spotrebu vykazujú aj Španieli, Portugalci (1-1,5 kg na osobu), Francúzi a Taliani (0,5-1 kg na osobu).


Vo väčšine krajín EÚ je však spotreba králika skôr zanedbateľná a nepresahuje 100 g ročne na obyvateľa. Neprekvapí preto, že komerčný chov králikov sa sústreďuje najmä do krajín na juhu Európy. Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Portugalsko pokrývajú viac ako 75% komerčného chovu králikov v Európe. Najviac králikov sa komerčne chová v Španielsku, až 64,5 mil., čo je viac ako tretina produkcie EÚ.


Okrem uvedených krajín je významným trhom a producentom králikov aj Nemecko s približne 10% podielom na produkcii EÚ a spotrebou tesne pod priemerom EÚ. Vďačí zato najmä početnej populácií, v prepočte na obyvateľa je komerčný chov králikov v Nemecku (22 králikov na 100 obyvateľov) už výraznejšie pod priemerom EÚ (35 králikov na 100 obyvateľov).


Porovnateľnú úroveň komerčného chovu králikov ako Nemecko vykazuje aj Slovensko (18 králikov na 100 obyvateľov) a Česko (25 králikov na 100 obyvateľov). Dá sa však predpokladať, že významná časť konzumu králičieho mäsa na Slovensku a v Česku má svoj pôvod mimo komerčného chovu a je saturovaná domácim chovom, ktorý má na slovenskom a českom vidieku bohatú tradíciu.


Koľko sa od nás vyvezie?


Na rozdiel od priemeru EÚ (a najmä krajín na juhu Európy) je komerčná produkcia králikov v našich krajinách prevažne voľne predávaná a na bitúnkoch končí len menšia časť produkcie (menej ako 20%). EK v svojej analýze upozorňuje, že čísla o komerčnom chove králikov na Slovensku a Česku sú mierne skreslené, podľa našich prepočtov však skreslenie nie je väčšie ako 1-2 králiky na 100 obyvateľov v prospech Česka. Na Slovensku podľa prehľadu EK totiž neexistuje bitúnok, ktorý by komerčne porážal králikov a miestna produkcia králikov na porážku je tak zvyčajne exportovaná do susedného Česka, kde naopak navyšuje miestnu produkciu.


Podľa štatistík zahraničného obchodu sa ročne zo Slovenska do Česka vyvezie približne 100 tisíc živých králikov. Podobné skreslenie vykazujú aj štatistiky Holandska, ktoré posiela svoju produkciu na porážku do Belgicka a v menšej miere i do Nemecka, zatiaľ čo produkciu Španielska mierne navyšuje dovoz živých králikov na porážku z Portugalska, kde miestne bitúnky nemajú postačujúcu kapacitu.


Cena konkuruje s cenou hydiny


Vyšší dopyt po králičom mäse v krajinách na juhu Európy má, okrem tradície, svoj pôvod aj v cenovej dostupnosti králičieho mäsa. V krajinách ako Španielsko, či Portugalsko je cena králičieho mäsa konkurencieschopná s cenou hydiny a podľa EK sa pohybuje na úrovni okolo 5 € za kg; v Nemecku, či Belgicku je až dvojnásobná a neraz presahuje 10 € za kg. Zdrojom výrazných cenových rozdielov medzi krajinami juhu Európy a strednou Európou je z časti i spôsob komerčného chovu králikov. Kým na juhu Európy prevláda klietkový chov králikov, menší stredoeurópsky trh s králikmi sa posúva viac smerom k väčšiemu dôrazu na prirodzené správanie sa králikov.


Systém komerčného chovu králikov


Chov zameraný na export dnes nájdeme v regióne strednej Európy najmä v Maďarsku, ktoré je v prepočte na obyvateľa aj jednoznačne najväčším čistým exportérom králikov a výrobkov z králika (mäso, kože) v EÚ. Významnejšími čistými exportérmi králikov v Európe sú aj Portugalci, Španieli, či Holanďania. Ostatné krajiny vykazujú len mierne prebytkovú bilanciu (Francúzsko, Poľsko), vyrovnanú bilanciu (Veľká Británia, Dánsko) a drvivá väčšina (20 z 27 krajín EÚ) deficitnú bilanciu v obchode s králikmi. V úhrne je EÚ jemne v deficitnej bilancií, keď malá časť európskeho dopytu je pokrývaná z mimoeurópskych dovozov.

 

V priemere sa v minulom roku v čistom vyjadrení doviezlo z krajín mimo EÚ do EÚ v prepočte na 100 obyvateľov 150 gramov králikov a výrobkov z králikov, takmer výlučne (96%) z Číny. Objem dovozov králičieho mäsa a kože z Činy však postupne klesá, oproti maximu v roku 2014 bol v roku 2018 nižší až o 38% (v hmotnostnom vyjadrení).

 

Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.

 

Ilustračné foto: Pixabay.com

 

facebook-ikonagoogle-plus-ikonatwiter-ikonayoutube-ikona



mecom premium banner

Video

Slovak Retail Summit 2019

Podcast

Ako najlepšie zužitkovať obmedzenie maloobchodných a distribučných spoločností?
zuzitkovat obmedzenie maloobchodnych spolocnosti retailmagazin podcast


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

Fashion Retail