Na Slovensko sa medziročne dováža viac pekárenských výrobkov
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 08. marec 2019
Dopyt po čerstvých pekárenských výrobkoch, napríklad rožkoch a čerstvých chleboch, má na Slovensku klesajúcu tendenciu. Pokles je síce mierny ale kontinuálny.
Rast naopak zaznamenáva dopekané a rozpekané pečivo. „Najčastejšie sa pripravuje priamo v predajniach a postupne nahrádza čerstvé pečivo. Podľa aktuálnych štatistík, ktoré máme k dispozícii, je domáci čerstvý pekárenský tovar nahrádzaný najmä dovozovým chlebom a pečivom. V roku 2008 sa konkrétne na Slovensko doviezol chlieb a pečivo v hodnote 30 414 tisíc € a v roku 2017 to bolo už 59 635 tisíc €. Išlo o takmer dvojnásobok. Ak by sme porovnali vývoz a dovoz v kategórii chlieb, pečivo a trvanlivé pečivo, tak dovoz presahuje vývoz, prehlbuje sa negatívne saldo,“ hovorí Ing.Tatiana Lopúchová, predsedkyňa predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.
Za obdobie január až október 2018 sa podľa vyjadrenia T. Lopúchovej doviezli na Slovensko pekárenské výrobky v hodnote 153 508 tisíc € a vyviezli v hodnote 82 495 tisíc €. Za obdobie január až október 2017 sa doviezli pekárenské výrobky v hodnote 141 094 tisíc € a vyviezli sa v hodnote 85 196 tisíc €. „Z uvedených hodnôt vyplýva, že medziročne sa zvyšuje dovoz a znižuje vývoz, čo nie je dobrá vizitka pre slovenskú ekonomiku,“ konštatuje T. Lopúchová.
Čo uprednostňuje spotrebiteľ?
Preferencie jednotlivých druhov pečiva sa u nás za posledné roky výrazne zmenili. Zásadnú zmenu môžeme podľa pekárov najintenzívnejšie vnímať vtedy, ak by sme analyzovali asi 20-ročné obdobie.
„Podiel spotreby chleba na slovenskom trhu neustále klesá. Kým v roku 1990 bola na úrovni 50 kg na osobu, v roku 2013 to bolo už len 40 kg, v roku 2014 36 kg a v roku 2015 len 35 kg na osobu,“ zdôrazňuje T. Lopúchová. Spôsobujú to podľa jej slov viaceré faktory. Za uvedené obdobie sa napríklad na pulty dostali aj adekvátne náhrady pečiva a chleba v podobe trvanlivých a pufovaných výrobkov, ktoré sú vyhľadávané aj populáciou citlivou na lepok. Je to aj šírením mýtusu, že pečivo a chlieb škodia zdraviu.
„V čerstvom chlebe a pekárenských výrobkoch sa pritom nachádza veľmi veľké množstvo zdraviu prospešných baktérií, enzýmov a aj vlákniny. Tie pozitívne vplývajú na proces trávenia ľudí, ktorí nie sú alergickí na lepok. Pociťujeme aj výrazný rast záujmu o bezlepkové výrobky – chleby, krekry či sladké pečivo,“ dodáva T. Lopúchová.
Pokles spotreby čerstvého pečiva zrejme súvisí aj s tým, že v maloobchodnej sieti sa neustále rozširuje ponuka, zákazníci majú pestrejšie možnosti výberu, neustále skúšajú a hľadajú obľúbené chute. Záujem o tieto produkty sa pritom mení rôzne v jednotlivých regiónoch a závisí aj od konkrétnych skupín zákazníkov. Kým napríklad staršia populácia podľa názoru T. Lopúchovej siaha po klasickom chlebe a klasickom rožku, mladšia uprednostní napríklad fit chlieb, pečivo s netradičnou príchuťou, alebo siahne po rozpekanom či dopekanom pečive.
Platí, že kým v mestách je ponuka širšia, v menších dedinských predajniach si môžu zákazníci vyberať len z ponuky niekoľkých druhov pekárenských výrobkov, v nákupoch sa najviac objavuje chlieb a pečivo.
Ako hovorí T. Lopúchová, najpredávanejší je momentálne v našich končinách konzumný pšenično – ražný chlieb. Obľúbené sú, rovnako na Slovensku aj v Česku vianočky, rôzne záviny, klasické biele rožky a sendviče.
Silnejúce trendy
Súčasným trendom sú, ako sme spomenuli v úvode článku, rozpekané a dopekané výrobky. „Ich pôvod často nie je slovenský, nevieme odkiaľ pochádzajú a ani ako dlho „ležali“ v mraziacich zariadeniach. Ich podiel na pultoch najmä v zahraničných obchodných sieťach odhadujeme na 30-35%. Na Slovensku pritom pôsobia výrobcovia kvalitného mrazeného tovaru,“ uvádza T. Lopúchová.
Ľudia podľa pekárov tiež viac experimentujú a vyhľadávajú netradičné múky. Častejšie siahajú po výrobkoch z ražnej, špaldovej, či kukuričnej múky, s prímesami mnohozrnných zmesí a príchutí. V pečive dnes bežne nájdeme ľanové semeno, zastúpenie chia semien, pohánky a ďalších zložiek. Ide o silnejúce trendy, ktoré k nám presahujú zo západu a mnohé zaujímavé smerovanie v tomto smere ešte môžeme očakávať.
Vo všeobecnosti platí, že výroba pečiva, najmä chleba sa časovo skracuje, jeho kôrka je tenšia a čoraz viac je obľúbená jej tzv. parcelácia. Parcelácia vzniká na kôrke dobre prepečeného chleba. Keď sa chlieb vyberie z pece, vzniknú na kôrke jemné prasklinky. Keď je kôrka tenšia a jemnejšia, čo je dnes čoraz vo väčšej obľube, nemá tieto prasklinky.
Obozretnosť pri výbere
Naďalej platí, že jedným z najdôležitejších faktorov pri rozhodovaní pred pultom s pečivom je cena. Nie je výnimkou, najmä v ekonomicky silných regiónoch, že zákazník je ochotný si za kvalitu aj priplatiť, z času na čas si mnohí doprajú aj prémiové pekárenské výrobky.
„Postupne vnímame, najmä po kauzách s dovozom kontaminovaných potravín z Poľska, Holandska či Brazílie, že Slováci si začali viac všímať etikety výrobkov a čoraz viac sa začínajú zaujímať o zloženie výrobkov, ktoré kupujú,“ uvádza T. Lopúchová. Zároveň dávajú prednosť viac lokálnej produkcii, hoci paradoxne každoročne rastie dovoz pekárenských výrobkov zo zahraničia. „Najviac pekárenských výrobkov sa dnes na Slovensko dováža z Nemecka a Poľska,“ dopĺňa T. Lopúchová.
Obchodníci
Pri predaji pekárenských výrobkov sú najhlavnejším problémom podľa pekárov odbytové ceny. „Na Slovensku majú najväčšie zastúpenie práve zahraničné obchodné reťazce, ktoré pri rokovaniach zväčša tlačia pekárov do neúmerne nízkych odbytových cien, ktoré často nepokrývajú ani náklady potrebné na výrobu chleba, pečiva či rožkov. Práve preto slovenskí pekári spustili iniciatívu Poctivý obchod, ktorý má slúžiť na ohodnocovanie férových obchodníkov a v neposlednom rade na potláčanie nekalých obchodných praktík, medzi ktoré patrí aj predaj pod ekonomicky oprávnené náklady,“ vysvetľuje T. Lopúchová.
Sezónnosť
Najväčší nápor na výrobu v slovenských pekárňach dochádza pred vianočnými a veľkonočnými sviatkami. Zvyšuje sa nielen objem výroby klasického chleba a rožka štandard.
„Pred vianočnými sviatkami narastá dopyt najmä po vianočke a sladkom trvanlivom pečive. Dá sa hovoriť aj o raste až o stovky percent. Pred Silvestrom rastie zasa dopyt napríklad po klasickom sendviči, známom ako Veka. Pred veľkonočnými sviatkami evidujeme záujem o sladkých barančekov či mazance. Vzhľadom na to, že v súčasnosti sú počas sviatkov predajne zo zákona zatvorené, pociťujeme nárast objemu výroby vždy deň pred sviatkom, alebo deň po sviatku,“ konkretizuje T. Lopúchová.
Osobnejší prístup
Zákazníci dnes ocenia, ak dostávajú od obchodníka pri kúpe pečiva plnohodnotný servis. Nie všade je samozrejme zaručený a nie je samozrejmý ani osobnejší prístup.
„Zákazníkmi slovenských pekární sú v drvivej väčšine obchodné reťazce. Niektorí naši členovia majú aj sieť svojich vlastných maloobchodných predajní. Tu majú pekári možnosť uplatniť osobnejší prístup k zákazníkovi a tak isto aj zákazník vníma tento typ predaja pozitívne. Pekári majú príležitosť otestovať novinky a pritom dostanú okamžité referencie, ako aj námety na ďalšie inovácie,“ hovorí T. Lopúchová.
Slovenskí pekári už dlhšie zastávajú názor, že nevyhnutnosťou pri predaji pečiva a pekárenských výrobkov je správne zvolená a pripravená osveta. Intenzívnym rozmachom rôznych týchto tovarov sa totiž ľudia prestali zaujímať o pôvod výrobkov, čo vedie podľa lov T. Lopúchovej aj k tomu, že slovenské tradičné pekárenstvo môže „padnúť na kolená“.
„Pokiaľ sa Slováci stanú väčšími lokálpatriotmi a začnú si viac všímať pôvod, odkiaľ pekárske výrobky pochádzajú, máme stále šancu na záchranu tohto voňavého remesla, ako aj možnosť na jeho ďalší rozvoj,“ dodáva.
Pripravil: dk
Zdroj: Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov
Foto: redakcia