Jahňacinu na našich pultoch takmer nevidno

jahnacinaSlovensko bolo v minulosti považované za malú ovčiarsku veľmoc, keď priemerné stavy oviec vysoko prekračovali ešte začiatkom deväťdesiatych rokov hranicu 0,5 milióna kusov. Po prechodnom období stagnácie a úpadku slovenského ovčiarstva sa dnes tieto čísla začínajú opäť dvíhať.


Produkty z ovčieho mlieka a mäsa sú základom tradičnej slovenskej gastronómie a chov oviec má aj svoje nezastupiteľné miesto v rozvoji turizmu a agroturistiky. Ovce sú výnimočné aj tým, že poskytujú až štvorakú úžitkovosť, mlieko, mäso, vlnu a jahňatá. Na Slovensku sa chovatelia oviec zameriavajú hlavne na produkciu ľahkých, tzv. veľkonočných jahniat. Napriek stagnujúcim a relatívne nízkym cenám je domáci dopyt po ovčom mäse nízky.


Podľa údajov ŠÚ SR sa spotreba ovčieho mäsa na jedného obyvateľa znížila z 0,16 kg v roku 2009, na 0,13 kg v roku 2013, pričom v roku 2011 dosahovala len 0,11 kg.Výsledkom nízkeho domáceho dopytu a takmer monopolného postavenia talianskych odberateľov je najnižšia cenová úroveň ľahkých jatočných jahniat v rámci celej Európskej únie.Úžitkovosť zo striže vlny sotva pokrýva náklady na samotné strihanie. Chovateľov oviec tak drží nad vodou najmä mliečna úžitkovosť, ktorá má vďaka populárnosti výrobkov z ovčieho mlieka rastúci trend.

 

Slovenský paradox


Hoci sú medzi talianskymi, rakúskymi, tureckými či maďarskými výkupcami mäsa považované slovenské veľkonočné jahňatá za top triedu, na pultoch predajní na Slovensku ich takmer nevidno. Ročná produkcia slovenských veľkonočných jahniat je pritom takmer 120 000 kusov. Paradoxom je, že niektoré supermarkety ponúkajú pod názvom veľkonočné jahňatá mladé výkrmové kusy, dovezené najčastejšie z Nového Zélandu alebo iných krajín južnej pologule. Už pri krátkom zamyslení sa si spotrebiteľ môže uvedomiť, že v čase našej Veľkej noci je v týchto krajinách práve hlboká jeseň, a teda čas, keď u oviec ako monoestrického zvieraťa (má obdobie párenia iba raz ročne) práve prebieha tzv. bahnenie alebo inak aj ruja. Gravidita oviec trvá 145- 160 dní, a tak sa prvé naozaj „veľkonočné“ jahňatá môžu na Novom Zélande narodiť niekedy v septembri až v októbri.

 

Unikátne mäso


Mäso veľkonočných jahniat je výživovým unikátom a gastronomickým skvostom. Jeho výnimočnosť však nespočíva v názve, ale v zložení a obsahu,ktorý je daný tým, že tieto mladučké jahňatá sa ešte nepásli a konzumovali iba vysoko hodnotné materské mlieko.Ide o kvalitné biele mäso, veľmi jemné, dobre stráviteľné, čím spĺňa aj tie najprísnejšie požiadavky na zdravú, plnohodnotnú výživu. Vzhľadom na vysoké biologické, pritom dietetické hodnoty má jahňacie mäso miesto aj na stole ľudí s prísnou diétou. Okrem svojej typickej vône,chute a dobrej stráviteľnosti sa jahňacie mäso vyznačuje vysokým obsahom dôležitých aminokyselín, vitamínov, minerálnych látok. Vďaka svojmu zloženiu priaznivo ovplyvňuje hladinu cholesterolu a je vhodné aj pre bezlepkovú diétu.Už iba nepatrných 100 g jahňacieho masa pokryje30 – 40% odporučenej dennej potreby bielkovín, 23% odporúčanejdennej potreby zinku, 56% odporúčanejdennej potreby vitamínu B12,27% odporúčanej dennej potreby aminokyseliny niacinu (vitamín B3).

 

Vývoj cien


Cena za celé veľkonočné jahňa v tomto roku osciluje na úrovni okolo 10€ . Pre tých, ktorým by sa táto cena zdala privysoká, trochu faktov. Cena, ktorú utŕži farmár za jahniatko,je v skutočnosti pod 3€ za kg živej váhy. Takmer 50% hmotnosti však tvoria nezúžitkovateľné časti (koža, hlava, vnútornosti, krv a iné), k tejto cene treba ešte prirátať cenu za porážku, spracovanie odpadu, dopravu, stratu vychladením, obchodnú maržu a DPH. Farmár z utŕženej ceny musí zaplatiť všetky náklady na chov ovečky počas celej zimy, keď sa nepásla a bola v maštali. Navyše jahňacina je čisté, vysokokvalitné mäso, takmer bez tuku, šliach, krvavých orezov –inak povedané, z 1kg kúpenej jahňaciny skončí na tanieri 1kg mäsa, nič sa z nej neoreže, podobne ako napríklad z čistého hovädzieho stehna či sviečkovej.

 

Ing.Boris Halaj
Zdroj a foto: www.masodomov.sk