Slovensko patrí ku krajinám EÚ s najnižšou cenou vajec
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 12. apríl 2017
Vajce sa prirodzene stalo jedným z najvýraznejších symbolov Veľkej noci, v maľovanej podobe je aj najviac späté so slovanskými krajinami. Najčastejšie sa zdobia slepačie vajcia, tie sú aj najrozšírenejšie. Ako sa vyvíja ich produkcia?
V krajinách EÚ sa ročne vyprodukuje 6,8 miliónov tón slepačích vajec, čo predstavuje približne 108 miliárd vajec ročne, t.j. približne 212 vajec na jedného obyvateľa. Najviac vajec v Európe vyprodukujú Francúzi, ročne takmer 14 miliárd kusov. Viac ako 10 miliárd kusov vajec ročne vyprodukujú aj ďalšie veľké európske krajiny – Nemecko, Taliansko, Španielsko, či Veľká Británia, ale aj Holandsko, ktoré je jednoznačne najväčším producentom vajec v Európe v prepočte na jedného obyvateľa (viac ako 600 vajec na obyvateľa).
Situácia na Slovensku
Ročná produkcia vajec na Slovensku sa pohybuje okolo 1 miliardy, t.j. 188 vajec na obyvateľa, v Českej republike je to okolo 2 miliárd, t.j. 206 vajec na obyvateľa. Podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR sa na Slovensku skonzumuje o niečo viac vajec (okolo 200 na obyvateľa) ako sa u nás vyprodukuje, podobne aj v Českej republike, ktorá patrí v spotrebe vajec medzi lídrov v Európe.
Významní dovozcovia
Produkcia vajec v Európe je až na pár výnimiek relatívne rovnomerne rozložená a vo väčšine krajín EÚ sa pohybuje na úrovni blízkej 200 vajec na obyvateľa. Výnimkou na strane výrazne vyššej produkcie je už vyššie zmienené Holandsko, ale aj pobaltské krajiny Lotyšsko (334 vajec na obyvateľa) a Litva (270), či Rumunsko (279), Španielsko (266) a Malta (254). Na opačnej strane rebríčka nájdeme Luxembursko (len 56 vajec na obyvateľa), ktoré je tak zároveň najväčším čistým dovozcom vajec v Európe v prepočte na obyvateľa (ročne dovezie v čistom vyjadrení až 136 vajec na obyvateľa).
Relatívne nízku produkciu vajec len tesne nad 100 kusov na obyvateľa nájdeme tiež v Estónsku, či Chorvátsku, podpriemernú produkciu vajec vykazujú aj Nemci (156 vajec na obyvateľa), ktorí tak ročne v čistom vyjadrení dovezú z iných krajín (najmä EÚ) až 59 vajec na obyvateľa. Relatívne významnými čistými dovozcami slepačích vajec sú podľa údajov Eurostatu aj Česi a Rakúšania (okolo 25 vajec na obyvateľa) a prekvapivo aj Holanďania (130) a Malťania (15), ktorí sa radia k najväčším producentom vajec na obyvateľa v Európe. Silné dovozy v týchto dvoch krajinách tak pravdepodobne smerujú najmä do potravinárskeho priemyslu na ďalšie spracovanie.
Kam smerujú slovenské vajcia?
Naopak, najväčšími vývozcami vajec v prepočte na obyvateľa v EÚ sú Lotyši (96 vajec na obyvateľa) a Poliaci (87). Zahraničný obchod s vajcami na Slovensku vykazuje podľa údajov Eurostatu približne vyrovnanú bilanciu. Väčšina domácej spotreby je pritom pokrývaná z domácich chovov, keď sa ročne na Slovensko dovezie „len“ okolo 7 vajec na obyvateľa, takmer výlučne z okolitých krajín – najviac až polovica z Českej republiky, tretina z Poľska a ostatok z Maďarska. Slovenské vajcia okrem domáceho trhu najčastejšie smerujú do Česka (takmer polovica exportov), Maďarska (40%) a Nemecka (10%). Kým vývozy vajec v prepočte na obyvateľa z Česka sú porovnateľné so Slovenskom, dovozy dosahujú až okolo 35 vajec na obyvateľa. Takmer tri štvrtiny vajec dovozených do Čiech pritom pochádza z Poľska, do Čiech sa však dovážajú aj vajcia z Lotyšska, Slovenska, Nemecka, či Litvy. České vajcia smerujú samozrejme najmä na domáci trh, v menšej miere aj na slovenský a nemecký trh.
Vývoj cien
Spotrebiteľov najmä v období pred Veľkou nocou, kedy spotreba vajec rastie, zaujíma viac cena vajec. Podľa údajov Európskej komisie boli v 13. týždni tohto roka spomedzi krajín EÚ vajcia najlacnejšie vo Veľkej Británii – až o 18% lacnejšie ako v priemere v EÚ (resp. o 7% lacnejšie ako na Slovensku), keď ceny vajec v eurovom vyjadrení vo Veľkej Británii pomohla v poslednom roku stlačiť aj slabá libra. Slovensko sa radilo medzi krajiny s najnižšou cenou vajec v rámci EÚ, keď lacnejšie vajcia sa predávali len v 5 krajinách EÚ – okrem Veľkej Británie ešte v Španielsku, Rumunsku, Estónsku a Litve. Vajcia na Slovensku boli lacnejšie o takmer 12% ako v priemere v EÚ. Lacnejšie vajcia ako v priemere v EÚ však nájdeme aj v Českej republike (o 9%, resp. o 3% drahšie ako na Slovensku), či Poľsku (o 1,5%, resp. o 11% drahšie ako na Slovensku). Naopak, drahšie sú v Maďarsku (o 12% oproti priemeru EÚ, resp. o 27% v porovnaní so Slovenskom), či Rakúsku (až o 31% oproti priemeru EÚ, resp. o 48% v porovnaní so Slovenskom).
Najdrahšie vajcia v EÚ sa predávajú na severe Európy – vo Švédsku (o 60% drahšie ako priemer EÚ, resp. 81% drahšie ako na Slovensku), a Dánsku (32% drahšie ako priemer EÚ, resp. 50% drahšie ako na Slovensku), relatívne drahé vajcia však nájdeme aj na Cypre, Taliansku, Rakúsku, či Chorvátsku.
Pomalší rast
Ceny vajec v Európe sa medziročne zvýšili až o 10%, výrazný nárast cien zaznamenali najmä na Pyrenejskom polostrove (Portugalsko o 38%, Španielsko o 26%), zvyšujúce sa ceny vajec však vykázali aj niektoré krajiny strednej a východnej Európy (Česko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko), či Nemecko a krajiny Beneluxu. Rast cien vajec na Slovensku bol výrazne pomalší ako v priemere v krajinách EÚ - ceny na Slovensku sa zvýšili „len“ o necelé 4%.
Pre porovnanie u našich západných susedov v Českej republike o 16% a u južných susedov v Maďarsku dokonca až o 23%. V 7 krajinách EÚ ceny vajec medziročne klesali, najvýraznejšie vo Fínsku (-17%), Grécku (-15%) a Veľkej Británii (-12%, aj vďaka slabšej libre), ale aj u našich severných susedov v Poľsku (o -4%), či nepatrne aj v Rakúsku (-1%).
Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
Ilustračné foto: Shutterstock.com