volba spotrebitela 450x1017 left

Nie je to až také čierne...

nekvalita2Analýza, ktorú iniciovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a týkala sa porovnania kvality potravinárskych výrobkov predávaných pod rovnakým názvom a rovnakou značkou v maloobchodných prevádzkach na území Rakúska a Slovenskej republiky mala aj pozitívne zistenia.

V jednej skupine testovaných produktov totiž nebol zistený žiadny významný rozdiel v sledovaných ukazovateľoch. „Sme radi, že testy realizované Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR (ŠVPS) jasne potvrdili zhodu v jednote zloženia značkových výrobkov, kde historicky panuje „presvedčenie“, že v Rakúsku zakúpi spotrebiteľ kvalitnejší produkt. Či už ide o čokoládu Milka alebo napríklad Nescafe Gold, spotrebiteľ dostane pri tej istej značke rovnaký tovar v Rakúsku aj na Slovensku, ako dokázala táto štúdia,“ konštatuje Ľubomír Tuchscher, výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky.

 

Porovnávanie neporovnateľného

 

Jednoznačné stanovisko k výsledkom analýzy uvádza aj spoločnosť Lidl. „Naša spoločnosť garantuje všetkým zákazníkom vo všetkých 27 krajinách, v ktorých pôsobí identickú kvalitu produktov privátnych značiek, ktoré majú rovnaký obal, pochádzajú od rovnakého dodávateľa a majú rovnaký EAN kód,“ zdôrazňuje vo svojom vyjadrení Tomáš Bezák, PR a tlačový hovorca spoločnosti Lidl. V teste potravín zakúpených v Rakúsku a na Slovensku, ktorý vypracovala ŠVPS SR, bolo prezentovaných päť výrobkov predávaných spoločnosťou Lidl Slovenská republika. Ako dopadlo hodnotenie?

 

„Pokiaľ ide o šunky, boli žiaľ porovnávané dva neporovnateľné a rôzne produkty. V Rakúsku zakúpený výrobok „Dusená šunka – údená“ bol porovnávaný s výrobkom „Varená šunka“, ktorý bol zakúpený na Slovensku. Obe šunky sa pritom nachádzajú v sortimente spoločnosti Lidl Slovenská republika. Je nešťastné a z pohľadu zákazníka zavádzajúce porovnávať dva rôzne výrobky a veríme, že k tomu prišlo nedopatrením. Dusená šunka - údená má s ohľadom na proces výroby skutočne nižší podiel vody a vyšší podiel mäsa, čo je deklarované aj na samotnom obale. V prípade marhuľového jogurtu nebol zistený žiadny rozdiel v sledovaných ukazovateľoch. V prípade bravčového mäsa vo vlastnej šťave, ementálu a mozzarelly boli zistené senzorické odchýlky, ktoré sú však subjektívne a v žiadnom prípade sa netýkajú kvality samotných produktov. Rozdiel v analytických ukazovateľoch pri bravčovom mäse je „štatisticky málo významný“, ako konštatuje aj samotná záverečná správa. Navyše, ementál a mozzarellu vyrábajú pre Lidl v Rakúsku a na Slovensku rozdielni dodávatelia, pričom každý z nich využíva iný a pre seba typický technologický postup a tiež rôzne baktérie na výrobu syra. Senzorické hodnotenie je však zásadne odlišné od laboratórneho a nedokáže objektívne posúdiť kvalitu produktov,“ uvádza ďalej T. Bezák.

 

Obchod na strane spotrebiteľa

 

Obchodníci na Slovensku prinášajú svojim zákazníkom širokú škálu produktov od slovenských producentov, no tiež od zahraničných nadnárodných výrobcov. Ako vnímajú rozdielnu kvalitu a ako môžu ovplyvniť ponuku obchodníkov zistenia ŠVPS SR v ďalšom období? „COOP Jednota dlhodobo vníma rozdielnosť kvality niektorých značkových produktov dodávaných na náš, rakúsky a iné trhy. Keďže tovary sú vyrobené z rozdielnych surovín, prejavuje sa to aj na ich kvalitatívnych znakoch. Zdielame názor, že slovenský zákazník má pri identických produktoch dostať tú istú kvalitu ako zákazník v ostatných krajinách Európskeho spoločenstva. Vieme, že tento stav nedokážeme vyriešiť sami. O tom, ktorý tovar zoberie zákazník z regálu, rozhodne totiž on sám. Našou strategickou úlohou však je, aby mal zákazník k dispozícii čo najširšie portfólio na Slovensku vyrobených produktov, ktoré sú kvalitné a ich kvalita sa dá preveriť v celom potravinovom reťazci. V regáloch našich predajní ponúkame preto asi 7O% tovarov slovenského pôvodu. Je vhodné, aby sme sa aj takýmto spôsobom snažili zmeniť nákupné zvyklosti obyvateľov našej krajiny,“ zdôrazňuje Gabriel Csollár, predseda predstavenstva, COOP Jednota Slovensko.

 

Limitujúca DPH

 

Kúpna sila obyvateľstva je určite momentom, ktorý v mnohom rozhoduje ako sa spotrebitelia správajú pri nakupovaní. O tom niet pochýb. Ako docieliť lepšie podmienky pre všetkých? Výrobcov, obchodníkov a v neposlednom rade i samotných zákazníkov? Je cestou zníženie DPH na ďalšie druhy potravín?

 

„Vďaka členstvu v Európskej únii, vo všeobecnosti, musia platiť rovnaké pravidlá. Na druhej strane ale vidíme, že kľúčovým problémom môže byť výška DPH. Slovensko má najvyššiu DPH z krajín V4 a jednu z najvyšších v EÚ. Hoci z prieskumov môže vyplývať, že Slováci si želajú kvalitu, podľa reálneho správania v predajniach ich limituje peňaženka. Ak teda obchodník nechce dopustiť, aby mu zákazníci odchádzali do susedných krajín, pri rokovaniach s dodávateľmi hľadá cestu, ako ponúknuť na slovenský trh také produkty, ktoré budú zodpovedať očakávaniam slovenských zákazníkov a zároveň rešpektovať ich peňaženku. Preto vítame prísľub ministerky pôdohospodárstva, že do polroka predstaví analýzu zníženia DPH na potraviny, keďže súčasný balík potravín s nižšou sadzbou nepatrí medzi tie, ktoré zásadne ovplyvňujú nákupnú turistiku. V rámci diskusie dávame do pozornosti napríklad minuloročné zníženie DPH na všetky potraviny v Rumunsku, ktoré sa na konci roka prejavilo celkovo vyšším nominálnym výnosom z dane,“ vysvetľuje Ľ. Tuchscher.

 

A čo ďalej? Istota v slovenskej produkcii?

 

Ministerstvo pôdohospodárstva upozorňuje spotrebiteľov, aby si pozorne čítali etikety kupovaných výrobkov a nepodľahli marketingovým praktikám. „Všetkým spotrebiteľom odporúčam, aby uprednostňovali slovenské produkty. Môžeme sa predsa pochváliť kvalitnými domácimi výrobkami,“ zdôrazňuje G. Matečná. „Vyzývam zároveň všetkých nadnárodných výrobcov potravín, aby v rámci spoločného európskeho trhu prestali vytvárať dve triedy spotrebiteľov. Značka má byť zárukou rovnakej úrovne kvality, ak to tak nie je, treba sa zamyslieť nad jej dôveryhodnosťou,“ dodáva. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa bude témou dvojakej kvality potravín naďalej intenzívne zaoberať a výsledky výskumu predloží Európskej komisii.

 

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora taktiež apeluje na slovenských spotrebiteľov, aby pozorne sledovali zloženie potravín, ktoré nakupujú. Zárukou kvality a zdravotnej bezpečnosti podľa SPPK aj naďalej ostávajú potraviny vyrobené v Slovenskej republike z domácich surovín. Je teda pre slovenského spotrebiteľa voľba domácej produkcie cestou, ktorá vedie von z labyrintu nadnárodných výrobcov? „Potravinárska komora Slovenska zastáva názor, že cesta k zlepšeniu postavenia domácich producentov potravín nevedie cez paušálne znevažovanie potravín predávaných na slovenskom trhu. V každom prípade je to nakoniec spotrebiteľ, ktorý môže svojou nákupnou voľbou rozhodujúcim spôsobom prispieť k tomu, aby sa v slovenských obchodoch predávali potraviny v čo najvyššej kvalite,“ dodáva Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska.

 

Jana Kuklová
Ilustračné foto: Shutterstock.com

facebook-ikonagoogle-plus-ikonatwiter-ikona



Video

Retail in Detail/New Customer Journey 2017


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

Packaging Herald

Fashion Retail