Celosvetový trh s citrusmi. Narástla obľuba mandarínok

Podrobnosti: Uverejnené utorok, 10. január 2017

citrusy trh Celková produkcia pomarančov, mandarínok, grapefruitov a citrónov by sa mala v sezóne 2015/16 podľa predpovede pohybovať na úrovni okolo 90 mil. ton, teda zhruba rovnako ako v predchádzajúcej sezóne.

Celosvetová úroda citrusových plodov - pomarančov, mandarínok, grapefruitov a citrónov sa pritom podľa štatistík amerického ministerstva poľnohospodárstva (USDA) výrazne nemení. Prípadný citeľný pokles produkcie v jednej krajine (regióne) býva spravidla vyrovnaný lepším zberom inde. Rozdiel nie je zrejmý ani v porovnaní s obdobím pred piatimi rokmi, skôr sa zmenila štruktúra produkcie. Podiel pomarančov klesol zo 62% v sezóne 2010/11 na 54% v roku 2015. Naproti tomu zaujímavo narástla obľuba mandarínok, ich podiel sa v uvedenom porovnaní zvýšil z necelej štvrtiny na 32%.

Svetovou citrusovou veľmocou je v súčasnosti Brazília, na ktorú pripadá približne štvrtina celkovej produkcie citrusového ovocia. Brazílčania pritom zhruba tri štvrtiny plodov spracovávajú. Ku kľúčovým producentom patrí aj Čína (hlavne pokiaľ ide o mandarínky) a USA. V oblasti Stredomoria sa zberá zhruba 22 mil. ton citrusov ročne a tieto sú určené hlavne na priamu spotrebu. Kľúčovým pestovateľom citrusov je v tejto oblasti Španielsko.

Pomaranče

Po celom svete sa podľa predpovede malo za rok 2016 pozberať 47,9 mil. ton pomarančov, čo je o 740 tis. ton menej než v roku 2015. Dôvodom je pokles v USA a Mexiku, ktorý sa nepodarí kompenzovať očakávanou vyššou produkciou v Brazílii, Číne, Európskej únii a Egypte. Objem spracovania má oproti roku 2015 klesnúť dokonca o 840 tis. ton na 28,7 mil. ton. Z hlavných producentských krajín najhoršie dopadlo USA, kde sa podľa odhadov minuloročná úroda mala prepadnúť o rovný milión ton na 4,8 mil. ton. Hlavné produkčné oblasti - Floridu (60% americkej produkcie) a Kaliforniu (skoro 40%) totiž posledné roky sužuje zákerná choroba "zelenanie citrusov". Táto výrazne znižuje práve výnosy pomarančovníkov. Uvedená choroba už roky trápi aj Áziu, kde sa nazýva "choroba žltého draka". S výrazným poklesom produkcie, a to konkrétne o 600 tis. na 6,1 mil. ton, sa musí zmieriť Mexiko, kde sa v dôsledku sucha znížili minuloročné výnosy aj veľkosť plodov. Úroda pomarančov v Brazílii, ktorej patrí prvé miesto na svete, mala medziročne narásť o 3% na 16,7 mil. ton.

Situácia v EÚ

Vzostup produkcie sa vďaka priaznivému počasiu očakával v roku 2016 v Európskej únii. Konkrétne až o 150 tis. ton na 6,1 mil. ton. Úroda pomarančov pritom narástla v minulom roku predovšetkým vďaka zberom v Taliansku, Grécku a Portugalsku, zatiaľ čo v najvýznamnejšom Španielsku sa očakával výrazný pokles. Ten bol spôsobený extrémnymi letnými horúčavami. Španieli tak mali v minulom roku pozbierať podľa očakávania 2,9 mil. ton pomarančov v porovnaní s takmer 3,5 mil. ton v predchádzajúcej sezóne. Naproti tomu ale zber v Taliansku narástol vlani z 1,36 mil. na 1,95 mil. ton. Európska dvadsať osmička zároveň v roku 2015 zvýšila dovoz pomarančov takmer o sedminu, na 928 tis. ton v hodnote 670 mil. USD. Hlavnými dodávateľmi boli Južná Afrika a Egypt, Maroko, Uruguaj a Argentína. Juhoeurópski členovia EÚ zároveň aj vyvážajú (v roku 2015 to bolo 297 tis. ton), hlavne do Švajčiarska, Srbska a Nórska. Straty vyvolané ruským embargom sa európski výrobcovia, hlavne Španielsko, snažia kompenzovať vývozom na iné, hoci aj vzdialenejšie trhy - do Kanady, Brazílie, Spojených arabských emirátov, Saudskej Arábie a Hongkongu.

Lídrom je Brazília

Podiel pomarančov určených na ďalšie spracovanie vo svete neústavne klesá. Kým v sezóne 2010/11 to bolo skoro o 48%, za rok 2016 o 39%. Globálna výroba pomarančovej šťavy tak zostane za rok 2016 približne na rovnakej ňurovni ako v roku 2015 (okolo 1,8 mil. ton). V USA klesla kvôli nižším výnosom na Floride približne o štvrtinu na 329 tis. ton, naproti tomu v Brazílii narástla o 12% na 1,1 mil. ton. Na rozdiel od Európskej únie, kde sa objem spracovania naopak zníži a celková produkcia pomarančovej šťavy by mala klesnúť o 2% na 105 tis. ton.

Americká prognóza počítala s tým, že za rok 2016 sa vo svete malo spotrebovať necelých 1,9 mil. ton pomarančovej šťavy oproti 2 mil. ton v roku 2015. Z toho pripadá len na EÚ 835 tis. ton a na USA 600 tis. ton. Spolu to je 77% globálnej spotreby. Pomarančový džús je hlavne v Európe veľmi obľúbený a vážne konkuruje ostatným nealkoholickým nápojom.

Na svetový trh pôjde podľa odhadov 1,38 mil. ton pomarančovej šťavy, z toho viac ako milión ton z Brazílie. Druhé Mexiko vyvezie 122 tis. ton. Hlavnými odberateľmi zostávajú Európska únia a USA. Európska dvadsať osmička v roku 2015 doviezla vyše 915 tis. ton pomarančovej šťavy v hodnote zhruba 1,8 mld. dolárov. Okolo 90% džúsu sa sem dováža z Brazílie, menšie množstvo z Mexika, USA a Južnej Afriky. Najviac čerstvých pomarančov sa skonzumuje v Číne ( vyše 6,5 mil. ton ročne) a Brazílii (5,5 mil. ton), len o niečo menej v krajinách Európskej únie (5,3 mil. ton). Európska únia je tiež najväčším dovozcom pomarančov (v roku 2016 800 tis. ton). Nasledujú Saudská Arábia (550 tis. ton) a Rusko (440 tis. ton).

Mandarínky

Vo svete sa v roku 2016 pozberalo rekordných 29 mil. ton mandarínok, druhého najrozšírenejšieho citrusového plodu. Jeho produkcia je takmer o tretinu vyššia ako pred piatimi rokmi. Trh zásadným spôsobom ovplyvňuje Čína, ktorá v sezóne 2010/11 pozbierala 14 mil. ton a v roku 2016 to malo byť 20 mil. ton. Podiel tejto krajiny na globálnej produkcii tak stúpol z necelých 64 na 69%. Prevažná väčšina mandarínok je na rozdiel od pomarančov určená na priamu spotrebu. Tá mala za rok 2016 celosvetovo dosiahnuť 27,2 mil. ton, z toho na Čínu malo pripadnúť 18,6 mil. ton, teda 68%. Na celosvetovom vývoze mandarínok sa Čína podieľa viac ako polovicou (za rok 2016 52%) Nasledujú Turecko a Maroko, ktoré spolu vyvážajú skoro toľko, čo Čína. Významným vývozcom mandarínok je tiež Európska únia. Rekordná úroda - okolo 1 mil. ton – sa napríklad v minulom roku očakávala v Turecku.

V USA sa v minulom roku počítalo s medziročným rastom úrody mandarínok o 6% na rekordných 839 tis. ton. Naproti tomu zber v Európskej únii kvôli nepriaznivým poveternostným podmienkam mal klesnúť o desatinu na 2,9 mil. ton. Horúčava a obrovské sucho zrazili španielsku úrodu približne o pätinu na 1,9 mil. ton. Taliansko malo pozbierať 760 tis. ton mandarínok, z toho zhruba 80% mali byť klementínky bez jadier. Pokles produkcie zavinilo májové a augustovej krupobitie, ktoré počas letných mesiacov opakovane postihlo Sicíliu podieľajúcu sa na celkovej talianskej produkcii takmer štvrtinou. Hlavnou oblasťou s polovičným podielom je tiež juhotalianska Kalábria. Naproti tomu minuloročná grécka produkcia by mala vďaka priaznivým poveternostným podmienkam stúpnuť o 15% na 161 tis. ton. Európska únia je čistým dovozcom mandarínok. V predminulej sezóne (2014/15) ich doviezla 367 tis. ton v hodnote 435 mil. dolárov. Najvýznamnejšími dodávateľmi sú Maroko a Južná Afrika, nasledujú Izrael, Peru a Turecko. Európska únia súčasne 287 tis. ton týchto plodov vyviezla, hlavne do Bieloruska, Švajčiarska a na Ukrajinu.

Grapefruity

Celosvetová úrodu grapefruitov sa v roku 2016 mala zvýšiť až o 300 tis. ton na 6,4 mil. ton. Nadviazať tak mala na rastový trend z predchádzajúcich rokov (v sezóne 2010/11 sa pozbieralo 5,2 mil. ton). Čína, dominujúca globálnemu trhu s mandarínkami, je tiež aj kľúčovým producentom grapefruitov. Z minuloročnej očakávanej svetovej úrody na ňu podľa predpovede USDA malo pripadnúť 4,3 mil. ton. Najväčším spracovateľom tohto ovocia je USA.

Citróny

Celosvetová úroda citrónov sa mala za rok 2016 v porovnaní s predchádzajúcou znížiť o 3% na 6,9 mil. ton. Je za tým predovšetkým pokles produkcie v Európskej únii spôsobený nepriaznivým počasím v období kvitnutia a dozrievania. Z celkovej, v minulom roku očakávanej úrody vyprodukovali traja kľúčoví producenti - Mexiko, Argentína a Európska únia - zhruba 5 mil. ton, teda cez 72% globálnej produkcie. Podobne je koncentrovaný vývoz, ktorý v roku 2016 predstavoval skoro 1,8 mil. ton, z toho z Mexika a Turecka spolu pochádza 60%.

Priama spotreba citrónov sa vo svete v jednotlivých rokoch príliš nemení a pohybuje sa v rozmedzí 4,6-4,8 mil. ton. Za rok 2016 to malo byť podľa odhadu 4,6 mil. ton, z toho pripadá na Európsku úniu 1,3 mil. ton. Len nepatrne menej spotrebuje Mexiko, tretie miesto patrí USA, kde spotreba mierne presahuje milión ton. Najväčším spracovateľom týchto plodov je Argentína s 1,15 mil. ton, čo predstavuje približne polovicu celosvetového objemu spracovania.

Pripravil: ab
Zdroj: redakcia, Retail News
Retail News, http://archiv.press21.cz/retailnews/2016/4/?pn=40
Ilustračné foto: Shutterstock.com