Slovensko dováža vianočných kaprov najmä z Česka
- Podrobnosti
- Uverejnené piatok, 16. december 2016
Táto krajina je v súčasnosti najväčším chovateľom kaprov v prepočet na obyvateľa v Európe.
Tradícia vianočnej ryby bola pôvodne najmä doménou bohatšieho mestského obyvateľstva a na vidiek sa vo väčšej miere rozšírila až neskôr. Kapor sa pritom stal dominantou rybou štedrovečerných stolov a jedným z hlavných symbolov Vianoc v našom regióne až v minulom storočí.
Pohľad do histórie
Kapor je neodmysliteľnou súčasťou našich riek a najmä rybníkov, napriek tomu nie je úplne pôvodným druhom našich vôd. Podľa súčasných poznatkov sa do Európy najpravdepodobnejšie dostal z teplejších oblastí Malej Ázie a Kaspického mora odkiaľ sa postupne rozšíril do oblasti Čierneho mora a Dunaja. Jeho prvá prítomnosť v Dunaji sa datuje do obdobia pred 8 až 10 tisíc rokmi. Cenným zdrojom potravy bol už u starovekých Rimanov - rímsky prírodovedec Hanus Plinius sa už v rokoch 23 až 79 nášho letopočtu zmieňuje o dunajských kaproch a dokonca už spomína aj umelé rybníky na ich prechovávanie. Rimania vyšľachtili divého dunajského kapra na rybu rybničnú a prispeli k jej rozšíreniu z dunajskej oblasti aj do ostatných častí Európy.1 Rozmach hospodárskeho chovu kaprov nastal s príchodom kresťanstva, v Bavorsku sa kapry chovali v rybníkoch už za vlády Karola Veľkého (748-814), v Česku sa ich umelý chov datuje približne do 11. storočia. A hoci v súčasnosti už prevláda najmä rybničná forma kapra, pôvodného divého dunajského kapra stále môžeme nájsť v našich riekach – najmä v Dunaji, Tise a v dolných úsekoch ich najväčších prítokov.
Európske chovy
Tradícia konzumácie kapra v regióne strednej Európy sa prejavuje aj na rozložení produkcie kapra v Európe. Jeho chovu dominujú krajiny V4 – Poľsko, Česko a Maďarsko sa podieľajú na európskej produkcii kaprov viac ako polovicou. Regionálnu výnimku v tomto smere predstavuje len Slovensko, ktoré so zanedbateľným podielom 0,3% na európskej produkcií výrazne zaostáva za svojimi susedmi z regiónu. Chov kaprov je však pomerne silne rozšírený aj v ostatných krajinách regiónu strednej a východnej Európy, či v Nemecku.
Poľsko aj Česko
V absolútnych číslach je najväčším európskym producentom kaprov Poľsko, kde sa ročne vyprodukuje takmer 20 tisíc ton kaprov. Len nepatrne menšiu produkciu dlhodobo vykazuje Česká republika. Rebríčku v prepočte na obyvateľa teda jednoznačne dominujú Česi s produkciou 1,8 kg kaprov na obyvateľa, pred Maďarmi (1,2 kg kapra na obyvateľa). Viac ako 1 kg kaprov na obyvateľa vyprodukuje aj Litva, nadpriemernú produkciu však nájdeme aj vo viacerých ďalších krajinách regiónu strednej a východnej Európy - v Chorvátsku, Poľsku, Bulharsku, Rumunsku, či Lotyšsku. Už menej sa darí chovu kapra v prevažne hornatých krajinách regiónu strednej Európy ako Slovensko (46 gramov na obyvateľa) a Slovinsko (83 gramov), či Rakúsko (43 gramov). V priemere krajiny EÚ vyprodukujú ročne 173 gramov kapra na obyvateľa.
Slovenská produkcia nestačí
Aj napriek tomu, že produkcia kaprov na Slovensku za okolitými krajinami zaostáva, kapor je predsa len tradičným pokrmom aj slovenskej kuchyne. Miestna produkcia kaprov dokáže pritom uspokojiť len približne jednu pätinu domácej spotreby, a tak je krajina odkázaná na ich dovoz. Slovensko je tak najväčším čistým dovozcom kaprov (v prepočte na obyvateľa) spomedzi všetkých krajín EÚ. Ročne dovezie približne 175 gramov kaprov. Kaprov pritom dováža len z dvoch susedných krajín, drvivú väčšinu (viac ako 90%) z Českej republiky, ostatok z Maďarska. Najväčším čistým exportérom kaprov v Európe sú práve Česi, v prepočte na obyvateľa ročne vyvezú až 779 gramov kaprov. Okrem domácich stolov smeruje najväčšia časť českých kaprov do Poľska (44% vývozov), Nemecka (28%) a na Slovensko (11%).
Významnými európskymi exportérmi kaprov (v prepočte na obyvateľa krajiny) sú aj Chorváti, Litovčania, Maďari a Bulhari. Naopak Poľsko, ktoré je v absolútnom vyjadrení najväčším producentom kaprov v Európe, nedokáže z vlastných zdrojov plne uspokojiť ani vlastnú spotrebu kaprov, a tak sa radí medzi čistých dovozcov kaprov.
Vianočný charakter kaprov potvrdzuje pohľad na intenzitu zahraničného obchodu s kaprami. Takmer 2/3 dovozov kaprov na Slovensko sa uskutočnia v predvianočnom období (november - december), podobný podiel predvianočného obdobia nájdeme aj pri vývoze kaprov z Čiech. V priemere v EÚ v roku 2015 na predvianočné obdobie (november – december) pripadalo až 54% zahraničného obchodu s kaprami.
Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank
Ilustračné foto: Shutterstock.com
