Fairtrade Česko a Slovensko

Fairtrade Česko a Slovensko

Fairtrade Česko a Slovensko

Zamerali sa na vyšší štandard vajec

vajcia REDVajcia sú jedným zo základných pilierov stravovania Slovákov a teda aj dôležitou súčasťou ich nákupných košíkov. Pre zákazníka je stále viac rozhodujúci ich pôvod a to, čím boli nosnice kŕmené.


Na Slovensku je pritom geneticky modifikovaná sója používaná pre výrobu krmív štandardom, o ktorom sa verejne nehovorí. Spotrebitelia tak často netušia, čo im je v potravinách ponúkané. Vajcia znesené nosnicami, ktorým nebola podaná geneticky modifikovaná sója alebo iné geneticky modifikované plodiny, nie sú na Slovensku takmer vôbec k dispozícií.

 

Rozdielne zloženie

 

Vajcami GMO free a tiež Bio vajcami sa momentálne na slovenskom trhu prezentuje spoločnosť Babičkin dvor, pôvodne Ekobauernhof. Slovenský producent slepačích vajec, ktorý zmenil svoj názov na terajší - Babičkin dvor, pokračuje v trende zameranom na farmársku kvalitu vajec. Zástupcovia spoločnosti sú v tejto súvislosti presvedčení, že pri výrobe krmiva nemajú byť používané žiadne geneticky modifikované plodiny. Ako prví na Slovensku certifikovali svoje dve výrobne kŕmnych zmesí bez genetických modifikácií - GMO Free. “Používame sóju a ďalšie suroviny vypestované v prírodnom variante, a nie geneticky laboratórne modifikované odrody. Laboratórne rozbory vajíčok znesených nosnicami kŕmenými týmito čistými krmivami potvrdzujú dokonca ich odlišné zloženie. Ide konkrétne o rozdielnu úroveň HDL a LDL cholesterolu (zdravého verzus nezdravého)” vysvetľuje JUDr. Jaroslav Novák, majiteľ spoločnosti Babičkin dvor.

 

Najúspešnejším produktom spoločnosti sú v súčasnosti Babičkine vajcia, a tak aj zmena názvu spoločnosti na Babičkin dvor bola viac menej logická. Prieskum v tejto súvislosti bol realizovaný na prelome marca a apríla tohto roku, a zúčastnilo sa ho celkom 700 respondentov z celého Slovenska. Preferencia názvu Babičkin dvor bola jednoznačná - 79 % respondentov sa vyslovilo pre zmenu názvu.

 

Preferencia domácich vajec

 

Uprednostňovanie slovenského pôvodu vajec je jednoznačné. Až 96 % respondentov prieskumu uviedlo, že preferuje pri svojich nákupoch vždy slovenské vajcia. „Teší nás, že spotrebitelia dávajú na prvé miesto lokálne potraviny,“ vysvetľuje Adriana Pavlovová, vedúca obchodného úseku spoločnosti Babičkin dvor. Upozorňuje, že pri nákupoch by si mali zákazníci viac všímať aj označovanie a kódy na vajciach k čomu ich môžu motivovať aj obchodníci. Samozrejmosťou by malo byť teda aj otvorenie krabičky v rámci nákupného rozhodovania. V tomto sú stále viditeľné nedostatky. „Naše vajíčka pochádzajú z 8 menších a stredných slepačích fariem v okolí Veľkého Krtíša. K tomuto regiónu farmárčenie vždy patrilo a my v tejto tradícii pokračujeme,“ hovorí A. Pavlovová.

 

Nosnice tento producent nechová vo veľkokapacitných chovoch, ale naopak v celkom 38 chovných halách s chovom podstielkovým, klietkovým a chovom vo voľnom výbehu. Nosnice sú tak v tesnom kontakte so svojimi ošetrovateľmi, majú lepší zdravotný dozor a kvalitnejší život. Tým nadštandardná starostlivosť o ne nekončí. „Babičkin dvor pre svoje nosnice vyrába kŕmne zmesi v troch malých vlastných výrobniach. Suroviny kupujeme na Slovensku v okolí fariem a od miestnych farmárov a družstiev. Pri výrobe krmiva nepoužívame chemické farbivá či iné chemikálie,“ dodáva A. Pavlovová. Zaujímavosťou je, že v krmivách na zafarbenie žĺtka používajú vo veľkom rôzne prírodné farbivá (paprika, okvetné lístky a pod.).

 

V súčasnej dobe Babičkin dvor vyprodukuje mesačne 1,2 miliónov vajec od nosníc kŕmených bez geneticky modifikovaných organizmov. „Najneskôr do roku 2020 bude 100 % výroby vajec z našej spoločnosti bez geneticky modifikovaných surovín. Sme zatiaľ prvým slovenským výrobcom vajec, ktorý sa rozhodol ísť týmto smerom,“ dodáva J. Novák.

 

Ekologickejšie fungovanie

 

Svoje záväzky spoločnosť vyhlásila v tzv. Kódexe farmárov z Babičkinho dvora, v ktorom sa zaväzuje dlhodobo zvyšovať aj komfort a životné prostredie, v ktorom nosnice žijú. Do roku 2020 napríklad Babičkin dvor chce zvýšiť podiel chovov na hlbokej podstielke a s výbehom najmenej na 69 %. Spoločnosť sa tiež rozhodla upraviť svoje fungovanie tak, aby bolo v súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky. Podľa kódexu budú do roku 2025 na všetkých ôsmich farmách Babičkinho dvora osadené fotovoltaické články, aby elektrina zo slnka takto vyrobená, bola na farmách aj spotrebovaná. Do roku 2020 bude všetok odpad z chovu nosníc z Babičkinho dvora zužitkovaný na hnojivo alebo iné ekologické využitie v zmysle opätovného zapojenia trusu do prírodného cyklu.

 

Poľské nemusia byť čerstvé

 

Eduard Hrdý, šéfkuchár Hotela Tatra v Bratislave používa pri príprave jedál najmä vajcia od slovenských producentov a tie, ktoré sú označené číslom 0 (Bio vajcia), 1 (vajcia s voľného výbehu) alebo 2 (vajcia z podstielkového chovu). Takéto vajcia sú podľa jeho slov zdravšie a vhodnejšie pre vyváženú stravu, nakoľko tieto nosnice majú prístup k dennému svetlu a zelenej strave, čo sa odráža na kvalite vajec a následne v samotných jedlách. „Okrem toho, že tieto vajcia sú zdravšie, ako vajcia z klietkového chovu, podporujeme nákupom vajec od slovenských producentov aj sami seba. Keď nebude dopyt po lacných, menej kvalitných vajciach z nehumánnych chovov, postupne zanikne aj ich ponuka. Takéto produkty sú k nám dovážané najmä z Poľska, takže neexistuje žiadna záruka ich čerstvosti. A čím je navyše vajce staršie, tým je v ňom viac tuku,“ hovorí E. Hrdý.

 

Skutočnosť je taká, že slovenský spotrebiteľ preferuje poľské vajcia a tie z klietkových chovov hlavne kvôli nižšej cene. Postupne však podľa slov J. Nováka rastie aj skupina spotrebiteľov, ktorí kladú dôraz na to, aby nakupované vajcia boli z podstielkových chovov.

 

Zdravotné prínosy

 

Konzumácia vajec sa v minulosti spájala aj s mnohými mylnými informáciami, napríklad s tým, že majú vysoký obsah cholesterolu. To je však už dávno vyvrátený mýtus. Vajcia sú podľa posledných zistení bohatým zdrojom bielkovín, omega 3 mastných kyselín, vitamínov a minerálov. Obsahujú dennú dávku cholesterolu a tiež látky, ktoré ho znižujú. Napríklad lecitín, ktorý podporuje odbúravanie tukov. Vedci aj výživoví poradcovia sa zhodujú na tom, že vajcia sú vhodné aj ako súčasť rôznych redukčných diét, pri ktorých sú odporúčané najmä bielka, ktoré sú bohaté na bielkoviny a nemajú žiadny tuk. Žĺtok obsahuje približne 300 miligramov cholesterolu a okolo 6 gramov tuku. Kvalitné vajcia a špeciálne bielok konzumujú bežne vrcholoví športovci, hlavne kulturisti na zväčšenie svalovej hmoty.

 

Skúška čerstvosti

 

To, či sú vajcia skutočne čerstvé možno aj veľmi jednoducho zistiť. Treba dať celé vajce do pohára s vodou. Ak zostane na dne, je čerstvé. Vajce má totiž na svojej vnútornej strane vzduchovú bublinu, ktorá sa časom zväčšuje. Takže čím je vajce staršie, tým je v ňom viac tuku. Keď teda vajce vypláva na povrch, je staršie. Čo je dôležité pri skladovaní vajec? Vajcia musia byť od výrobcu až po predaj konečnému spotrebiteľovi uchovávané v suchu, chránené pred slnkom, skladované a prepravované v chlade, pri nekolísavej teplote prostredia najviac +18 °C. Vajcia vydržia najdlhšie čerstvé pri skladovaní v chladničke, pri teplote 5 až 8 °C.

 

Pripravil: dk
Ilustračné foto: redakcia/Shutterstock.com

facebook-ikonagoogle-plus-ikonatwiter-ikonayoutube-ikona



Video

Retail Summit 2019 v 100 sekundách

Podcast

Ako najlepšie zužitkovať obmedzenie maloobchodných a distribučných spoločností?
zuzitkovat obmedzenie maloobchodnych spolocnosti retailmagazin podcast


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

Fashion Retail