Na hračkách sa ani v horších časoch nešetrí
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 07. január 2015
Domácnosti s deťmi na Slovensku minú na hračky ročne v priemere 67 EUR, bez detí 16 EUR. Hoci výdavky na hračky na Slovensku postupne rastú, stále dosahujú len cca 40% priemeru EÚ. V ktorom regióne Slovenska sa za hračky utráca najviac?
Slovenské domácnosti dávajú na kúpu hračiek v priemere 38 EUR, čo je 0,35% ich výdavkov. To je viac ako boli jej priemerné výdavky napríklad na kuchynské potreby, knihy, rekreačné a športové služby, či cestovné na železniciach. Suma, ktorú priemerná slovenská domácnosť priemerne ročne vydá za hračky sa približne rovná priemerným ročným výdavkom za kúpu nového televízora. Dá sa pritom predpokladať, že veľká časť ročných výdavkov na hračky pripadá práve na obdobie Vianoc.
Zbytočný výdavok?
Slovenské domácnosti pritom na hračkách nešetria ani v ťažkých časoch. Hoci ich nižšie príjmy často nútia šetriť a škrtiť výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné, hračky do tejto kategórie zjavne nespadajú. „Podiel hračiek na celkových výdavkoch rodín sa dlhodobo zvyšuje - z 0,25 % v roku 2004 na 0,30 % v roku 2009. Ich rast sa nezastavil ani v horších časoch a vyšplhal sa až na 0,35 % v roku 2012," vysvetľuje Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. To že Slováci nepovažujú hračky za zbytočný výdavok potvrdzuje aj porovnanie výdavkov lepšie zarábajúcich a nízkopríjmových domácnosti. Kto zarába viac síce minie na hračky v absolútnom vyjadrení vyššiu sumu, tá však tvorí percentuálne menšiu časť jeho výdavkov (0,32 %) ako u nízkopríjmových domácnosti (0,39 %). Domácnosti s nižšími príjmami sú tak pravdepodobne ochotné uskromniť sa v iných výdajoch, než na tých za hračky. Nároky na kúpu hračiek u nich navyše zvyšuje aj fakt, že práve nízkopríjmové domácnosti sú často viacdetné.
Kúpa hračiek a typ domácnosti
Zaujímavé je aj porovnanie výdavkov na hračky medzi rôznymi typmi domácnosti. Prekvapivo, mnohopočetné rodiny s viacerými deťmi často minú na hračky menej, ako menej početné rodiny. Navyše tento fakt platí aj v absolútnom vyjadrení. Takéto rodiny sa totiž častejšie vyskytujú medzi nízkopríjmovými domácnosťami a v chudobnejších regiónoch Slovenska, napríklad v Prešovskom kraji. Najviac, absolútne aj relatívne, dávajú na hračky rodiny s dvoma deťmi – približne 73 EUR (0,52 % výdavkov). Mnohopočetné rodiny s tromi a viac deťmi minú na hračky ročne o približne 5 EUR menej (0,47 % výdavkov.Rozdiel sa ešte zvýrazní, ak dáta prepočítame na sumu utratenú na jedno dieťa. Najštedrejšie k svojim deťom sú samozrejme rodiny s jedným dieťaťom, vynaložia naň ročne približne 61 EUR. Dieťa v rodine s dvomi deťmi dostane od svojich rodičov hračky za 37 EUR a dieťa v mnohopočetnej rodine s tromi a viac deťmi už len za 21 EUR. Nezanedbateľné výdavky na hračky však vykazujú aj rodiny bez detí – ich ročné výdavky v tejto oblasti dosahujú 16 EUR (0,18 % výdavkov), teda približne štyrikrát menej ako u domácnosti s deťmi. Dalo by sa čakať, že tu budú hrať prím a dvíhať štatistiky najmä babičky a dedkovia. Čísla to však nepotvrdzujú, a zdá sa, že ide skôr o bezdetné tety, ujov, či iných bezdetných rodinných známych. Domácnosti dôchodcov totiž dávajú na hračky len 13 EUR ročne (0,18 % výdavkov). „Starí rodičia svoje vnúčatá radšej rozmaznávajú sladkosťami, na ktoré minú približne 51 EUR ročne, o 10 EUR viac ako priemerná domácnosť. Dôchodcovia často podporujú svoje ratolesti aj peňažnými darmi, v priemere až 172 eurami ročne," dodáva Ľ. Koršňák.
Pohľad do regiónov
Z regionálneho pohľadu sú k svojim deťom najštedrejší rodičia a známi v Banskobystrickom kraji. Na dieťa tu domácnosť minie ročne na hračky v priemere 47 EUR (0,47 % výdavkov). V priemere na jedno dieťa je to dokonca 72 EUR. Naopak jednoznačne najmenej hračiek svojim deťom doprajú rodiny v Prešovskom kraji – tie dávajú na hračky ročne len 23 EUR (0,20 % výdavkov), resp. v priemere na jedno dieťa 21 EUR. Nízke priemerné výdavky na hračky v Prešovskom kraji pravdepodobne vychádzajú aj zo sociálnych odlišnosti. Z hľadiska rozdelenia medzi mestá a vidiek rozdiely nie sú až tak významné – domácnosti v mestách minú na hračky 36 EUR ročne (0,34 %), na vidieku o 4 eura viac (0,36 %). Rodiny mimo mestá sú však zvyčajne viacdetné, dieťa v meste preto dostane od svojich rodičov predsa len v priemere o niečo viac hračiek, ako dieťa na vidieku (53 EUR oproti 46 EUR).
Porovnanie s EÚ
Aj napriek tomu, že výdavky slovenských domácnosti na hračky v posledných rokoch nepretržite rastú, slovenské domácnosti patria v rámci Európskej únie stále k tým skromnejším. Posledné údaje Eurostatu z roku 2010 hovoria, že kým výdavky na hračky, hry a hobby tvorili 3 promile všetkých výdavkov slovenských domácnosti, európsky priemer v tomto roku bol 4 promile z celkových výdavkov. Najväčší podiel majú hračky na celkových výdavkoch domácnosti v Dánsku a Veľkej Británii (8 ‰). Na čele rebríčka európskych krajín sa však pohybujú aj naši najbližší susedia – Česká republika (7 ‰) a Rakúsko (6 ‰). Porovnateľné výdavky na hračky (3 ‰) ako Slováci zase vykazujú napríklad Maďari, Poliaci, Slovinci, ale aj Gréci, či Luxemburčania. Naopak, najmenej štedrí sú ku svojim deťom rodičia v Rumunsku, Bulharsku a Chorvátsku (len 1 ‰). Ak by sme na túto štatistiku pozreli v absolútnom vyjadrení a očistili ju o cenové rozdiely v jednotlivých krajinách, viedli by rebríček Dáni, ktorí za hračky dajú až dvakrát viac než priemerný Európan. Nasledovali by ich Holanďania, Íri a Briti. Slovensko by sa pohybovalo v poslednej tretine rebríčka s výdavkami na hračky na úrovni 41 % priemeru Únie.
Líder vo vývoze elektrických vláčikov
Hračky však na Slovensku neznamenajú len niečo, čo pod stromčekom, či len tak poteší naše deti. Naopak, z pohľadu ekonomiky sú výrobným a vývozným artiklom slovenských firiem. Samozrejme, výroba hračiek nie je ani zďaleka najdôležitejším odvetvím slovenskej ekonomiky, jej význam však postupne rastie. Podľa údajov Eurostatu, slovenské firmy v minulom roku vyviezli hračky v hodnote viac ako 130 mil. EU. To je v porovnaní s rokom 2005 desaťnásobný rast. Aj v roku 2014 export hračiek zo Slovenska ďalej rástol, za prvých 8 mesiacov roka medziročne o 8,1 %. Spolu s Českou republikou tak bolo Slovensko v posledných rokoch najrýchlejšie rastúcim exportérom hračiek v Európe. Okrem týchto dvoch krajín zaznamenali výrazný nárast exportov aj Estónsko, Grécko a Poľsko, naopak menej hračiek ako v roku 2005 vyvážajú Taliani a Rumuni. Takmer celá produkcia (94 %) slovenského exportu hračiek je určená na vnútorný európsky trh. Takmer tri štvrtiny pritom smerujú do susedných krajín, najviac, približne tretina, do Českej republiky. Ak by ste chceli hľadať v zahraničných obchodoch hračky so známkou Made in Slovakia, mali by ste sa najskôr vybrať do predajní s elektrickými vláčikmi. Tie totiž predstavujú viac ako pätinu slovenských vývozov hračiek, pričom Slovensko je ich tretím najväčším európskym exportérom (po Nemecku a Maďarsku) s 12% podielom z krajín Európskej únie. V prepočte na obyvateľa vyváža Slovensko dokonca najviac elektrických vláčikov spomedzi všetkých krajín EÚ. Relatívne silnú pozíciu má Slovensko aj na európskom vývoze plastových hračiek a modelov s motorčekom (iných ako vláčiky), drevených skladačiek, či plastových stavebníc.
Vývozcovia hračiek
Najväčším vývozcom hračiek v Európe je trochu prekvapivo susedná Česká republika. Tá vývozmi v hodnote 1,8 mld. EUR ročne už predstihla aj Nemecko. Za svoju pozíciu európskej hračkárskej veľmoci naši západní susedia vďačia najmä postupnému presunu výroby stavebníc LEGO do Čiech. Práve stavebnice z plastu tejto svetoznámej hračky totiž tvoria až štyri pätiny českého vývozu hračiek. Spoločnosť LEGO ťahá nahor vývoz hračiek aj u našich južných susedov v Maďarsku, kde má postavený svoj jediný závod na výrobu stavebníc DUPLO. Medzi európskymi vývozcami hračiek sa však úplne nestratí ani Slovensko. V rebríčku v prepočte na jedného obyvateľa patrí Slovensku šiesta pozícia v rámci EÚ. Sme zároveň jednou zo štyroch krajín Únie, ktoré viac hračiek vyvezú ako dovezú. Okrem Slovenska to platí ešte pre Maltu, Českú republiku a Maďarsko, všetky ostatné krajiny EÚ sú čistými dovozcami hračiek.
Pripravil: dk
Zdroj: UniCredit Bank, redakcia
Ilustračné foto: Shutterstock.com