Aká budúcnosť čaká potravinárov na Slovensku?

Podrobnosti: Uverejnené piatok, 18. september 2015

potravinari Potravinárstvo je v rámci priemyselnej výroby rozhodujúcim odvetvím. Z hľadiska obratu dosahuje v EÚ približne 960,8 mld. €, čo je 16 %-ný podiel na priemyselnej produkcii a 14,6 %-ný podiel na zamestnanosti.

V zahranično-obchodnej výmene s potravinárskymi výrobkami dosahuje kladnú bilanciu - 9,8 mld. €, a to pri exporte 65,3 mld. € a importe 55,5 mld. €. Väčšinu podnikov (99 %) predstavujú malé a stredné podniky, ktoré zamestnávajú takmer 63 % pracovných síl a vytvárajú 49 % obratu európskeho potravinárstva. Na tvorbe pridanej hodnoty sa najviac podieľa produkcia pečiva, cukru, cukroviniek, výroba nápojov, spracovanie mäsa a spracovanie mlieka a mliečnych výrobkov.

Slovenská produkcia

Potravinárstvo na Slovensku zďaleka nedosahuje európsky význam. Na Slovensku sa v roku 2013 vyprodukovali potraviny v hodnote vyjadrenej v dosiahnutých tržbách za vlastné výrobky v celkovej hodnote 3 976 mil. €, vo vyjadrení pridanej hodnoty 692 mil. €. Z dlhodobého hľadiska na Slovensku kontinuálne klesá počet zamestnancov v potravinárskom priemysle a rovnako tiež kontinuálne klesá počet potravinárskych podnikov. Výnimkou bol rok 2013, kedy medziročne vzrástol počet subjektov pôsobiacich v potravinárskom sektore o 5 na 215 (štatistický výkaz zahŕňa výberový súbor podnikov s 20 a viac zamestnancami, resp. podniky zapísané v obchodnom registri, príspevkové organizácie, ktoré sú trhovými výrobcami, s počtom zamestnancov 20 a viac a organizácie s počtom zamestnancov 0 až 19, s ročnými tržbami za vlastné výkony a tovar 5 miliónov € a viac. Nezahŕňa organizácie s počtom zamestnancov 0 až 19 s ročnými tržbami za vlastné výkony a tovar do 5 miliónov €). Napriek tomu, že index potravinárskej výroby medziročne dosiahol hodnotu 104,2, tak index pridanej hodnoty klesol na hodnotu 98,2. Ďalší vývoj potravinárstva na Slovensku bude závisieť od konkurencieschopnosti domácich podnikateľov v potravinárskom priemysle s podnikateľmi nielen v rámci EÚ ale aj v tretích krajinách. Rovnako bude závisieť od ďalšieho vývoja ukrajinskej krízy a teda aj reštrikčných opatrení Ruska vo vzťahu k európskym podnikateľov.

Dovoz potravín

V roku 2014 Slovenská republika doviezla agropotravinárske komodity v celkovej hodnote 3 787 440,- tis. €, agropotravinárske komodity vyviezla v celkovej hodnote 2 749 376,- tis. €, čo znamená, že sme dosiahli záporné obchodné saldo v historicky najvyššej hodnote -1 038 064,- tis. €. Vývojový trend ukazuje, že kontinuálne sa zvyšuje vývoz nespracovaných poľnohospodárskych surovín, t.j. produktov bez pridanej hodnoty a kontinuálne sa zvyšuje dovoz spracovaných potravín, t.j. produktov s pridanou hodnotou. Zmenu v trende nemožno očakávať, pokiaľ sa nezmenia podmienky pre potravinársky priemysel. Jedna vec sú dotácie, ale nemožno ich vytrhnúť z kontextu vytvárania všeobecne priaznivejších podmienok pre podnikanie. Veľmi úzko spolu súvisia. V roku 2014 sme zaznamenali pokles spotrebiteľských cien potravín. Tento trend tiež negatívne ovplyvnil obchodnú bilanciu, pretože na Slovensko sa tak zvýšil dovoz potravín z iných členských štátov EÚ, ktoré sú lacnejšie či už v dôsledku nižšej DPH alebo ďalších vstupov, ako sú nižšie ceny energií, pohonných hmôt alebo surovín.

Ambulantný predaj

Diskutovanou témou posledných rokov je aj ambulantný predaj. Upravuje ho zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach. V rámci ambulantného predaja sa predávajú výrobky najmä podľa zamerania akcie. Ide najmä o jedlá, nápoje, ovocie, zeleninu a balenú zmrzlinu, ktoré možno konzumovať priamo na mieste akcie. Obec však tento sortiment môže rozšíriť všeobecne záväzným nariadením. Ak chce predávajúci sortiment predávaných potravín nad rámec zákona rozšíriť, musí sa riadiť všeobecne záväzným nariadením danej obce. Nie je tajomstvom, že podnikatelia v rámci „ambulantného predaja" veľakrát porušujú platný zákon a predávajú rôzne produkty na parkoviskách alebo popri cestách. Na tomto mieste musím vyzdvihnúť aktivity Štátnej veterinárne a potravinovej správy, ktorá účinnými kontrolami významne obmedzila porušovanie zákona. Stále sa však nájdu predajcovia, ktorí porušujú zákon. Na strane druhej je nepochopiteľné, že spotrebitelia si neuvedomujú, že produkty sú dlhodobo vystavené vysokým teplotám, priamemu slnečnému žiareniu alebo iným nepriaznivým poveternostným podmienkam, ale aj prachu a škodlivinám z výfukových plynov.

Problematika tradičných potravín

Tradičné potraviny (chránené označenie pôvodu, chránené zemepisné označenie, zaručená tradičná špecialita) – Slovenská republika má v súčasnosti registrovaných spolu 17 výrobkov v európskom registri Politiky kvality, z toho je jeden výrobok registrovaný s chráneným označením pôvodu, 9 výrobkov s chráneným zemepisným označením a 7 výrobkov zaručená tradičná špecialita. Samozrejme, okrem týchto treba vziať do úvahy osobitné systémy pre víno a liehoviny. V porovnaní s inými členskými štátmi je však to stále málo. Slovenskí podnikatelia si akoby neuvedomovali význam tejto ochrany produktov. Ochrana národného bohatstva by mala byť samozrejmá. Výrobky, ktoré sú zapísané v registri EÚ, sú aj samostatne podporované z fondov EÚ. Pretože zachovanie a rozvoj národných špecialít je jednou z prioritných politík EÚ. Rozvoj tradícií je veľmi dôležitý nielen z pohľadu budúcich generácií, ale aj z pohľadu celkového rozvoja Slovenska. Zahraniční turisti vyhľadávajú potraviny s logom týchto troch druhov Politiky kvality. A keď sú na Slovensku, tak sú zvedaví predovšetkým na slovenské špeciality.

Potravinové banky

Fenoménom súčasnosti pokiaľ ide o potraviny sú aj potravinové banky. Na Slovensku je zatiaľ len jedna, nemám vedomosti o tom, žeby pôsobili aj iné. Samozrejme, že pôsobia aj iné charitatívne organizácie, občianske združenia, nadácie, ktoré svoje aktivity zameriavajú na pomoc v hmotnej núdzi. Ich hlavné zameranie je zvýšiť kvalitu života ľuďom, ktorí stratili zamestnanie, bývanie, rodinu a nedokážu sa zaradiť do života. Ich aktivity vyžadujú nemalé finančné prostriedky, avšak často krát veľmi dobre pomôžu aj potraviny. Novela zákona o dani z príjmov poskytuje podnikateľom možnosť odpočítať si daň z príjmu darovaných potravín. Potraviny však musia byť darované Potravinovej banke. Vláda SR tak na jednej strane vyšla v ústrety požiadavke podnikateľského prostredia a najmä v sektore obchodu, pretože ten môže potraviny krátko pred ukončením či už DS alebo DMT darovať na ďalšie využite. Na druhej strane je však oproti ostatným organizáciám zvýhodnená Potravinová banka Slovenska.

Sprísnenia zo strany Ruska

Rusko avizovalo ďalšie sprísnenie opatrení rozšírením sortimentu potravín, ktoré sú zakázané dovážať do Ruska. O opatreniach a negatívnych dopadoch sa už popísalo veľa. Faktom je, že takéto sankcie takisto neprospievajú slovenským výrobcom potravín, ktorí musia hľadať náhradné trhy, čo v dnešnej dobe určite nie je jednoduché. Samozrejme, že sankcie majú negatívne dopady na celý európsky agropotravinársky trh. Všetky členské štáty sa musia vysporiadať s produkciou, ktorá mala byť umiestnená na ruských trhoch, či už to bolo zvyšovaní skladových zásob, hľadaním náhradných trhov alebo znižovaním produkcie. Negatívne ekonomické dopady pocítili najme sektory spracovania mlieka, mäsa ovocia a zeleniny. Je potrebné využívať všetky výdobytky našej doby a to aj v agropotravinárskom sektore. Často krát je však putovanie potravín okolo celého sveta dosť nezmysluplné avšak nevyhnutné. Tak sa v dôsledku sankcií mohli ruské trhy nahradiť čínskymi, ktoré sú samozrejme podstatne vzdialenejšie. Žiaľ, v tejto chvíli stále nevieme predpokladať, ako sa bude obchod medzi EÚ a Ruskom vyvíjať.

Ing. Jarmila Halgašová
riaditeľka, Potravinárska komora Slovenska