Na „slovenskosť“ sa hrať nemusíme, máme ju v génoch

Hovorí v rozhovore pre RETAIL magazin.sk Branislav Lellák, vrchný riaditeľ obchodnej sekcie, COOP Jednota Slovensko.

 

branislav lellak v

 

V rozhovore prezradil, ako začal príbeh ich vlastnej značky, čo ďalšie v rámci nej chystajú, ako pracujú so slovenským sortimentom a regionálnymi dodávateľmi, aký je význam družstevníctva v modernej dobe a tiež to, čo môže brzdiť rozvoj obchodu na Slovensku.

 

Nedávno ste si pripomenuli predstavením limitovanej edície 20 rokov od uvedenia prvej vlastnej značky. Aká je dnes pozícia týchto výrobkov?


Prvú vlastnú značku sme umiestnili do regálov v roku 1999, išlo o polotučné mlieko v kategórii Dobrá cena. UHT mlieko 1,5% je dodnes najpredávanejším výrobkom vlastnej značky, ročne sa predá približne 20 miliónov litrov tohto mlieka. Od roku 1999 sa sortiment výrobkov pod vlastnou značkou postupne rozširoval a deje sa tak aj v súčasnosti. Rád by som zdôraznil, že až 80 % výrobkov vlastnej značky je domáceho pôvodu. Zvyšok tvoria produkty, ktoré na Slovensku nevieme vypestovať alebo vyrobiť. Aktuálne predávame pod vlastnou značkou 707 produktov. V celkovom obrate predaj výrobkov vlastnej značky tvorí približne 1/5 podiel.


V súčasnosti máme dve línie - vlastné značky v rámci COOP Jednota Slovensko a tiež vlastnú značku COOP Euro, ktorá má zastúpenie najmä v okolitých krajinách, v Česku a Maďarsku. V rámci tejto druhej línie máme značku COOP Premium. Produkty do nej vyberáme spolu s kolegami z Česka a Maďarska a uprednostňujeme tie, ktoré by sa do tejto prémiovej rady najviac hodili.

 

Čo je pre vás pri tvorbe ponuky výrobkov vlastnej značky COOP Jednota Slovensko najdôležitejšie?


Slovenský pôvod. Hľadáme výhradne slovenských dodávateľov, ideme dokonca viac do hĺbky, zaujímame sa o unikátnosť, napríklad v podobe regionálnej produkcie. Pre nás, ako domácu sieť, je podstatné a nevyhnutné, aby sme ponúkali a podporovali najmä slovenské výrobky. Tvrdím, že na slovenskosť sa nehráme, máme ju zapísanú v génoch.

 

Aj tieto produkty reagujú na podnety modernej doby a meniace sa požiadavky spotrebiteľa. Postupne ste aj preto pridali niekoľko kategórií vlastnej značky. Ktoré sú aktuálne najúspešnejšie?

 

Áno, od roku 1999 sme rozširovali nielen ponuku, ale aj jednotlivé kategórie privátnych značiek. Dnes patria k najobľúbenejším kategórie Dobrá cena, Mamičkine dobroty a Tradičná kvalita, pričom posledné dve sú spolu najsilnejším ťahúňom. V minulosti sme mali kategórií vlastných značiek viac, avšak z dôvodu nízkej efektivity sme niektoré zrušili a produkty popresúvali do kategórií, ktoré sme zachovali.


Spotrebiteľom dnes už pod vlastnou značkou predávame nielen potraviny ale aj spotrebný tovar. Obľúbené sú čistiace prostriedky a čoraz populárnejšia potrava pre zvieratá. Celkový predaj potravy pre zvieratá pod vlastnou značkou dokonca medziročne narástol o 4,5%.


V rámci sortimentu vlastných značiek sa napríklad usilujeme podporovať aj tradičné slovenské plodiny. Najnovším prírastkom v sortimente vlastných značiek je mak modrý. Okrem toho u nás zákazníci nájdu aj výrobky s unikátnym chráneným zemepisným označením. Týchto produktov máme na Slovensku uznaných len 10, jeden z nich, Tekovský salámový syr je dokonca ukrytý pod obalom vlastnej značky s logom COOP.

 

V súvislosti s rastúcim dôrazom na ponuku vlastnej značky a jej kvalitu ste zaviedli aj intenzívnejší systém vlastných kontrol...


Prebiehajú na viacstupňovej úrovni a sú nad rámec zákona. Kontroly sú náhodné a realizujú ich špecializovaní inšpektori externej spoločnosti.

 

Máte v pláne uskutočniť v ponuke vlastných značiek v najbližšom období zmeny?


O inováciách pravdaže uvažujeme. Uvedením limitovanej edície výrobkov vlastnej značky pri príležitosti 20. výročia sme s inováciami neskončili. Máme konkrétne zámer uskutočniť redizajn jednotlivých kategórií vlastných značiek, súčasne niektoré kategórie v priebehu budúceho roka utlmíme. Pôjde o tie, ktoré sa najmenej osvedčili. Zvažujeme aj zmenu obalov.

 

Spomínate plánovaný redizajn obalov. Predpokladám, že jednou z dôležitých zmien, ktoré vás v sortimente výrobkov vlastnej značky čakajú, bude vyšší dôraz na ekologický aspekt obalov. V súčasnosti je to už povinná jazda každého výrobcu...


Určite áno, pripravili sme dokonca zaujímavý projekt, v rámci ktorého chceme zákazníkom poskytnúť návod, ako by mali s obalmi novšieho typu zaobchádzať. Úzko spolupracujeme v tejto záležitosti s dodávateľmi a výrobcami, kladieme dôraz na to, aby výrobky a to nielen tie nové, boli zabalené s maximálnym ohľadom na životné prostredie.

 

Vlastnú značku tvoria prevažne potraviny domáceho pôvodu. Aké je aktuálne zastúpenie slovenských výrobkov v regáloch vašich predajní?


V priemere dosahuje podiel nami predaných slovenských produktov 70%. Takýto podiel slovenských výrobkov reálne prechádza cez pokladnice našich predajní. Podiel slovenských výrobkov na celkovom obrate pokladáme za najviac relevantné číslo, ktoré odzrkadľuje podporu slovenských produktov. Napokon to, že práve naša sieť ponúka najviac slovenských potravín spomedzi všetkých reťazcov na Slovensku potvrdil aj každoročný prieskum Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

 

 

„ V rámci obchodného systému sa držíme štyroch hlavných princípov – čerstvosť, kvalita, slovenský pôvod a regionálnosť. Podpora slovenských výrobcov je preto pre nás samozrejmosťou. “

 


Od začiatku, sme podporovali najmä domácu produkciu, pestovateľov ovocia, zeleniny, výrobcov pečiva, producentov mäsa a pod. S domácimi výrobcami a pestovateľmi pracujeme, či už na celoslovenskej alebo regionálnej úrovni. Inak to nebude ani v nasledujúcich rokoch.

 

Na zisťovanie podielu slovenských výrobkov sa dnes uplatnenie viacero metodík. Aká platí vo vašom prípade?


V súčasnosti máme pod hlavičkou COOP Jednota Slovensko vyše 2100 predajní, ktoré sú rozčlenené do rôznych formátov. Nie je jednoduché umiestniť napríklad do obchodov s predajnou plochou do 100 m2 to, čo do väčších formátov. Napriek tomu viac než 700 produktov vlastnej značky, ktorými v súčasnosti disponujeme, prechádzajú cez všetky naše predajne.

 

O ktoré zo slovenských potravín je medzi vašimi zákazníkmi najvyšší záujem?


Medzi najžiadanejšie potraviny a komodity slovenského pôvodu patria vajcia (99,94% obrat z predaja), mlieko (97,91%) a med (96,4%).

 

Jednou z intenzívne diskutovaných tém v oblasti slovenského maloobchodu je aj podpora regionálnych dodávateľov. Akú dôležitosť tejto oblasti prikladáte?


Ako som už spomenul je to súčasť našej stratégie. S mnohými regionálnymi výrobcami máme vytvorené pevné a dlhoročné vzťahy. Ich cesta k nám začína často tým, že sa obrátia na príslušné regionálne spotrebné družstvá v lokalite, kde pôsobia. Väčšinou sú schopní zásobovať menšiu regionálnu sieť, len niekoľko predajní v danom regióne. Ďalších aktívne oslovujeme my.

 

Akým spôsobom pracujete s týmito dodávateľmi?


Pravidelne sa stretávame, vedieme spolu dlhé diskusie a prostredníctvom rôznych nástrojov im pomáhame ďalej rásť. Rozoberáme napríklad množstvá, ktoré nám vedia dodať a my im dávame informáciu, čo sme schopní vystaviť a predať. Na základe toho získavajú určitú istotu odbytu, nemusia hľadať iné možnosti predaja alebo obchodníkov. Vždy sa vieme dohodnúť na cene, ktorá je výhodná pre obe strany.


Dnes nie je jednoduché niečo vypestovať, vplýva na to celá škála rôznych faktorov. Veľa potravín sa dováža prostredníctvom obchodných reťazcov, nielen ovocie či zelenina. Slovensky pestovateľ to nemá jednoduché a nemá ani dostatočnú istotu či svoju úrodu vôbec v obchodnej sieti umiestni. Nie sme najlacnejší reťazec, myslím si, že potraviny musia mat svoju cenu. Nie je možné dehonestovať všetko, čo sa vyrobí a vypestuje.


Regionálnym dodávateľom vychádzame maximálne v ústrety a veľakrát nachádzame aj zaujímavé formy spolupráce. Máme napríklad menších lokálnych mäsiarov, ktorí majú v niektorých našich predajniach prenajaté pulty a v rámci nich ponúkajú svoje výrobky.

 

Koľko lokálnych výrobcov s vami v súčasnosti spolupracuje? Čo najčastejšie ponúkajú?


Na lokálnej úrovni spolupracujeme s približne 700 lokálnymi dodávateľmi. Toto číslo sa ale neustále mení.
Spolupracujeme napríklad s až 350 regionálnymi pekármi a to aj preto, že nechceme ísť cestou dopekania. Našim cieľom je predávať čerstvo upečený chlieb, rožky, sladké aj slané pekárenské výrobky priamo z pece pekárne. Je to zároveň cesta, ako podporiť pekárenský priemysel na Slovensku.


Komunikujeme a hľadáme cesty so všetkými odvetviami, nielen s pekármi. Či už je to Únia hydinárov, Mliekarensky zväz, alebo sú to odborové združeniami zastrešené pod SPPK. V rámci našich 26 spotrebných družstiev prebiehajú neustále lokálne rokovania s menšími výrobcami, ktorých je na slovenskom trhu veľmi veľa. V rámci centrály zasa zabezpečujeme najväčších dodávateľov. Tých, ktorí ešte nie sú schopní zásobiť celú našu sieť odkláňame na jednotlivé regionálne družstvá.

 

 

„ Takmer každý kto na Slovensku niečo vo veľkom vyrába, pestuje alebo chová sa na nás obracia s požiadavkou na odbyt svojich výrobkov. “

 

 

Najväčšie zastúpenie regionálnych produktov je u nás v kategóriách čerstvých potravín. Ide o mäso a mäsové výrobky, mliečne produkty, pekárske, určite ovocie a zelenina, skôr sú to drobnejší producenti. Zákazníci si môžu vybrať z desiatok výrobkov, medzi ktorými nechýbajú klobásy, salámy, šunky, zabíjačkové špeciality, údeniny, paštéty, nátierky, v lete produkty na grilovanie.

 

V poslednej dobe sme svedkami rastúceho dôrazu na ekologickejšie fungovanie. Obchodníci prispôsobujú sortimentnú skladbu a podnikajú viaceré kroky k tomu, aby čo najmenej zaťažovali životné prostredie. Ako je to v sieti COOP Jednota? Čo všetko ste už podnikli a aké ďalšie kroky máte naplánované?


Aj v tejto oblasti sa posúvame ďalej a vyvíjame viacero aktivít. Vždy sa snažíme preverovať všetky dostupné možnosti, ktoré trh ponúka, skĺbiť ich s našimi finančnými možnosťami a nájsť čo najlepšie riešenie, ktoré bude priaznivé pre prírodu.


Ústrednou témou mnohých našich rokovaní s dodávateľmi sú obaly. Diskutujeme o tom, v čom by sme chceli mať produkty v budúcnosti zabalené a ako. Postupne by sme sa chceli vylepšovať a uvádzať ekologicky prijateľné alternatívy. V poslednej dobe sa už predstavili viaceré inovácie. Napríklad sme nahradili plastové slamky vlastnej značky a plastový riad za alternatívu z cukrovej trstiny a plastové tyčinky do uší sú už z bambusu. Postupne budeme ekologický sortiment rozširovať.


Hoci všetci dnes chcú byť ekologickí, nie každý je ochotný si za to priplatiť. Ak zákazník zistí, že ekologickejší výrobok je drahší, začína svoje rozhodnutie zvažovať a nereaguje tak, ako by sme si priali. Čiže musíme sa pozrieť aj na to, čo vlastne chceme. Zákazníci si musia uvedomiť, že ekologickejšia cesta niečo stojí. Samozrejme táto oblasť je najmä o vzdelávaní, systematickej a dlhodobej edukácii, je to beh na dlhú trať. Snažíme sa nakupujúcich v našich predajniach edukovať, či už formou nápisov, nálepiek alebo bannerov. V roku 2020 v tejto oblasti pripravujeme viacero marketingových aktivít.


Okrem zamerania sa na obaly pozeráme aj ďalšími smermi. V rámci rekonštrukcií predajní kontrolujeme a posudzujeme chladiarenské zariadenia, častejšie sa rozhodujeme pre automatickú kontrolu a riadenie teplôt, čím môžeme ovplyvniť celkovú spotrebu energií. S takýmito projektami sme začali pilotne v najväčších predajniach, postupne sa plánujeme presunúť do menších.


Zároveň podporujeme všetky udržateľné formy nakupovania. Spotrebitelia si môžu vybrať z ponuky nákupných tašiek z bavlny, papiera alebo recyklovaných PET fliaš. Pevné tašky, ktoré predávame sa dajú viacnásobne využiť, čo takisto odbremení prírodu od jednorazových plastov.


Silnou témou sú papierové tašky, hoci sa objavujú aj informácie, že nie sú ideálnou alternatívou. Možno o pár rokov bude sumarizovať koľko lesov sa muselo vyrúbať. A povieme si že ani papierové tašky neboli správnou voľbou.

 

Aké iné aktivity v oblasti spoločenskej zodpovednosti realizujete?


Máme vlastnú nadáciu COOP Jednota Slovensko, v rámci nej podporujeme lokálne komunity, rozvoj zdravotníctva a sociálnu pomoc. Už tretí rok realizujeme podporu rozvoja lokálnych komunít po celom Slovensku, kde sa usilujeme prispievať k výraznému skvalitneniu života. V rámci zdravotníctva pomáhame už päť rokov napríklad nákupom lekárskych prístrojov a zariadení do jednotlivých regionálnych nemocníc. Pre rok 2020 máme pripravených v oblasti spoločenskej zodpovednosti aj zaujímavé novinky. Podporujeme viacero ďalších projektov, Dedina roka, Krištáľové krídlo, Káčer na bicykli, tenis na školách, Detská univerzita Komenského, Deň kroja alebo Deň narcisov.

 

Je to už 150 rokov od založenia spotrebného družstevníctva. Majú družstvá opodstatnenie aj v súčasnosti a aj v budúcnosti? Aký je ich prínos?


Družstevníctvo má za sebou dlhý a zaujímavý vývoj. Celá myšlienka vznikla na základe potreby ľudí spájať sa a navzájom si pomáhať. Išlo tiež o hľadanie ochrany a spoločného zámeru ako napredovať a fungovať. Princíp družstevníctva tak ako vznikol je zachovaný aj v súčasnosti. V súčasnosti máme 26 spotrebných družstiev, ktoré spolu výborne kooperujú. Usilujeme sa o jednotnosť, hoci pôsobíme v rôznych regiónoch Slovenska. Podpora slovenskosti, spolupatričnosť a vzájomnosť sú naše hodnoty, ktoré naďalej pretrvávajú a zrejme aj to nás ochraňuje pred narastajúcim tlakom zahraničných reťazcov.


Máme silné zastúpenie v regiónoch a to aj v najmenších obciach Slovenska, kde iné maloobchodné reťazce nechcú z ekonomických dôvodov vstupovať. My plníme poslanie a zásobujeme predajne aspoň základnými druhmi potravín. Zároveň zastrešujeme sociálnu funkciu, nesieme v sebe zodpovednosť voči ľudom v najmenších regiónoch. Naši zákazníci majú možnosť sa porozprávať s personálom, ktorý poradí, pomôže. Nie všade je to už samozrejmé. Nechceme aby sa z predajní úplne vytratila „človečina“. Družstevníctvo má podľa môjho názoru opodstatnenie aj v budúcnosti. Jeho silné princípy komunikujeme rôznymi formami. Pripravili sme publikáciu s množstvom dobových fotografií, ktorá mapuje vznik a vývin spotrebného družstevníctva na Slovensku. Najmä mladšiu generáciu sa snažíme zaujať krátkym videom na rovnakú tematiku.

 

Slovenský maloobchod prechádza turbulentným obdobím. Ako vnímate súčasný vývoj v maloobchode? Čo vám najviac komplikuje fungovanie?


Štát dlhodobo nedoceňoval výrobnú a spracovateľskú sféru, no je potrebné si uvedomiť, že nesystémovými opatreniami ju vzkriesiť nedokáže. Domáci retail oslabol, musí čeliť silnej zahraničnej konkurencii. Našťastie, slovenskí spotrebitelia sú už viac edukovaní a vnímajú kvalitatívny rozdiel medzi slovenskými výrobkami a lacným, často menej kvalitným tovarom zo západu.

 

 

Aktuálnu legislatívu v oblasti maloobchodu nevnímam dobre. Myslím si, že fungovanie obchodu by malo byť postavené najmä na vzájomnej dohode medzi odberateľom a dodávateľom. “

 


Regulácia zo strany štátu v rámci obchodu je neprimeraná modernej dobe. Zákony, ktoré vznikajú, nie sú dostatočne pripravené na to, aby uzreli svetlo sveta. Často ich predkladajú ľudia, ktorí sa danej problematike nerozumejú. Vnímame to veľmi negatívne, avšak nezostáva nám nič iné, len sa s tým vyrovnať. Najhoršie sú dopady týchto zákonov, na tie sa príliš nemyslí.


Rád by som z aktuálnych legislatívnych noviniek spomenul vysoké pokuty v zákone týkajúcom sa neprimeraných podmienok v obchode s potravinami. Cítime sa ohrození a nemáme možnosť sa brániť.


Jednou z aktuálnych zmien je aj to, že na vybrané potraviny sa bude od januára uplatňovať znížená 10 % DPH. Ako vnímate tento krok?


Nižšiu DPH vítame, avšak v záujme objektivizácie treba spomenúť, že DPH nie je jediným vstupom v cenotvorbe, ale len jeden z viacerých faktorov. Pokiaľ by sa nedvíhala nákupná cena vstupných surovín, ceny potravín by mohli poklesnúť, no na druhej strane rastie minimálna mzdu, čo vytvára otázku, či ceny potravín neporastú. Ak vstupné náklady nezdvihnú obchodní partneri, tak obchodné ceny nezvýšia ani obchodníci.

 

Slovenský maloobchod už niekoľko rokov zápasí s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Ako je to momentálne v sieti COOP Jednota?


S nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily sa stretávame veľmi často. Usilujeme sa zapojiť hlavne mladých ľudí, avšak práca v predajni alebo v oblasti potravinárstva, nie je pre túto skupinu ľudí atraktívna. Hľadáme spôsoby, ako ukázať aj jej pozitíva, napríklad prostredníctvom kampaní na podporu duálneho vzdelávania.


Máme viacero pracovníkov, ktorí u nás pracujú jednu-dve-tri dekády, či dokonca celý život a je to opäť v súlade s princípom družstevníctva. Sú regióny kde máme stabilnejšie pracovnú silu, aj také, kde je vyššia miera fluktuácie.
Aktuálne by sme potrebovali skladníkov do našich logistických centier, ktorých máme na Slovensku 10. Tieto sú situované v priemyselných zónach, kde pôsobia rôzne iné logistické spoločnosti. Tie sa usilujú prilákať záujemcov o prácu rôznymi lákavými benefitmi ale stáva sa nám aj to, že sa k nám zamestnanci po určitej dobe vrátia uvedomujúc si výhody, ktoré im vieme poskytnúť.

 

Aké plány má COOP Jednota na Slovensku pre najbližšie roky?


Chceli by sme sa zamerať na modernizáciu predajni. V našom prípade to nie je o zmenšovaní predajnej plochy. Skôr hľadáme cesty ako predajne zväčšiť a zefektívniť ich fungovanie. Snažíme sa uplatniť aktuálne trendy, pracujeme s digitálnymi cenovkami a aj so samoobslužnými pokladnicami. Nedeje sa to ale naprieč celou našou sieťou, máme aktívnejšie a veľmi napredujúce regionálne Jednoty.


V súčasnosti prevádzkujeme viacero formátov, tým najviac úspešným je formát supermarket. Priebežne otvárame aj nové predajne, niektoré tiež zatvárame. Ide skôr o tie, ktoré sú na úrovni dlhodobej stratovosti. Na trhu sa otvorili aj zaujímavé príležitosti po zatvorených predajniach Kačka, ktorých sme prebrali približne 40 a samozrejme v nich počítame aj so zamestnancami zo skrachovanej siete.


Zatiaľ neuvažujeme nad celoplošným spustením internetového predaja, hoci pilotne ho testujeme v jednej regionálnej Jednote. Uvidíme, aký bude výsledok, či sa nám tento projekt ukáže ako ekonomicky rentabilný a schopný ďalej rásť. Nie je jednoduché internetový obchod s potravinami prevádzkovať, je to logisticky aj ekonomicky náročné.
Skvelé možnosti vidíme aj v oblasti sortimentu kde plánujeme rozširovať ponuku vlastnej značky. Zaujímavý priestor vidíme v atraktívnom čerstvom sortimente.

 

Pripravil: Daniel Košťál


Foto: B. Lellák /COOP Jednota Slovensko

 

facebook-ikonagoogle-plus-ikonatwiter-ikonayoutube-ikona


newsletter optin




Video

Čo hovoria marketéri o konferencii Brad Management 2019?

Podcast

Ako najlepšie zužitkovať obmedzenie maloobchodných a distribučných spoločností?
zuzitkovat obmedzenie maloobchodnych spolocnosti retailmagazin podcast


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

Fashion Retail