Fairtrade Česko a Slovensko

Fairtrade Česko a Slovensko

Fairtrade Česko a Slovensko

Každý má svoju pravdu

Aj to charakterizuje kontroverzný Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny. Od roku 2003 vyvoláva množstvo odborných diskusií a nevôle. Obchodníci majú svoju pravdu, dodávatelia a výrobcovia zasa svoju. Argumenty a protiargumenty sú na každej strane. Nastolí novela rovnováhu?  

 

zakon2019 v

 

Novelu uvedeného zákona prináša Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Na svojej stránke informuje, že na základe zmien v zákone, budú obchodné vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi potravín férovejšie a vyváženejšie. Nová právna úprava eliminuje viac ako 40 rôznych nekalých obchodných praktík. Dodávatelia budú ochránení od dodatočných poplatkov, skráti sa lehota splatnosti faktúr, pribudne možnosť podávania anonymných podnetov, zlepší sa kontrola a sprísnia sa sankcie.

 

Zákon získal širokú podporu poslancov, v treťom čítaní 5. februára ho podporilo 98 zo 139 prítomných poslancov NR SR. Právna norma nadobúda účinnosť 1. apríla 2019.

 

„Novelou zákona chceme vytvoriť poctivejšie podmienky pre dodávateľov potravín. Očakávame, že výrobcom potravín sa bude lepšie „dýchať“, vďaka čomu budú môcť investovať do nových technológií, zaplatiť ľudí a dodávať kvalitné suroviny,“ uviedla Gabriela Matečná, vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Podľa ministerstva má zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu negatívny vplyv na poľnohospodárstvo, potravinárstvo a ohrozuje aj potravinovú suverenitu a sebestačnosť Slovenska. Dodávatelia čelia pravidelnému tlaku zo strany predajcov na znižovanie cien. Výrobcovia sú potom nútení siahať po lacnejších surovinách, na čo v konečnom dôsledku dopláca spotrebiteľ.

 

„Týmto zákonom dávame zelenú našim výrobcom. Umožníme im korektné vzťahy s reťazcami a zvýšime kontrolné mechanizmy tak, aby sa nepoctivým obchodníkom zamedzilo pôsobenie. Je to téma, o ktorej sa na Slovensku hovorí už niekoľko rokov, rezonuje aj v celej Európskej únii,“ uviedla Eva Antošová, poslankyňa NR SR za SNS.

 

Účinnosť novely posunutá na apríl 2019

 

Obchod vníma negatívne samotnú lehotu účinnosti nového zákona, ktorá bola z dôvodu diskusií a rokovaní posunutá z januára na apríl tohto roku. „Lehota účinnosti návrhu Zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, je opätovne postavená do priebehu roka. To spôsobuje problémy v zmluvných vzťahoch. Účastníci obchodných vzťahov musia svoje zmluvné pomery upravovať, čo okrem náročnosti a prácnosti celého procesu bude znamenať zásah do stability obchodných vzťahov,“ zdôrazňuje pre RETAIL magazin.sk Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR. Nadnárodné obchodné spoločnosti vidia problém daného zákona aj v kontexte európskeho práva.

 

Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch môže predstavovať rozpor s Ústavou SR a aj s právom EÚ, čo bude predmetom nášho vyhodnocovania a zvažovania ďalších krokov. Rovnako je zjavné, že niektoré ustanovenia zákona môžu mať negatívny dopad aj na dodávateľov, vrátane tých slovenských,“ konštatuje Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.

 

Nekonečný príbeh - obchodníci verzus dodávatelia

 

Pestovatelia, poľnohospodári, prvovýrobcovia, výrobcovia, dodávatelia a obchod. Zmyslom celého tohto reťazca je prinášať pestrú ponuku tovarov pre zákazníka, so stabilnými a čo najlepšími kvalitatívnymi ukazovateľmi, za primeranú cenu. Spomínaný zákon chce vzťahy korigovať. Je to však správna cesta? Alebo nie?

 

Obchod s mnohými ustanoveniami a riešeniami v zákone nie je stotožnený. Pozitívne však vníma časť rokovaní s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) v rámci diskusií k uvedenému zákonu. Aké zásadné zmeny prinesie novela zákona pre obchodníkov?

 

„Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej iba Zákon) platí v rôznych modifikáciách od roku 2003. Od začiatku, teda od roku 2003, sme nezmenili názor a považujeme tento predpis za zlý, jednostranne zasahujúci do vzťahu medzi výrobcom a obchodníkom. Obdobie, kedy bol zákon zrušený (rok 2012), ukázalo, že nič vážne sa medzi výrobcami potravín a obchodníkmi neudialo, čo je jasný dôkaz zbytočnosti tohto predpisu. Pokiaľ ide o nový zákon o neprimeraných podmienkach, treba objektívne konštatovať, že sa obchodníkom podarilo viaceré vzťahy ním upravované zmeniť. Za to patrí Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a ďalším, ktorí boli oslovení, vďaka. Žiaľ, nepodarilo sa vyriešiť ďalšie zásadné legislatívne problémy vyplývajúce z návrhu nového zákona, ktoré budú takto obom stranám naďalej strpčovať život,“ uvádza M. Katriak.

 

Podľa potravinárov má nový zákon o neprimeraných podmienkach potenciál zlepšiť postavenie dodávateľov v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Potravinárska komora Slovenska sa v uplynulom roku aktívne zapájala do odborných diskusii k pripravovanej novele, pričom veľké množstvo pripomienok bolo v novom zákone zohľadnených.

 

„Za najdôležitejšie zmeny, ktoré nový zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami prináša, považuje Potravinárska komora Slovenska skrátenie splatnosti faktúr na maximálne 30 dní odo dňa dodania potraviny, platnosť akciovej ceny len na tovar predaný v predajnej akcii a možnosť anonymného podania podnetu na porušenie zákona,“ uvádza Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.

 

Obchodníci sú nespokojní

 

Obchodníci vytýkajú novele zákona viacero riešení, medzi ktoré patria, napríklad lehota splatnosti faktúr. „Lehota splatnosti je riešená mimoriadne nejasne a touto nejasnosťou zavádza fakticky 4 lehoty splatnosti. Zároveň nesúhlasíme s konštrukciou, podľa ktorej akékoľvek omeškanie so zaplatením faktúry v lehote splatnosti, je považované za správny delikt. Popri tvrdej pokute, ktorá je v novele stanovená, je v zákone zavedené priame porušenie zásad právneho štátu, a to v tom, že proti udelenej pokute možno podať odvolanie, no pokuta musí byť zaplatená takmer ihneď bez ohľadu na to, či obchodník bude alebo nebude v konaní o odvolaní úspešný. Je to flagrantné porušenie všetkých právnych zásad ako existujú,“ zdôrazňuje M. Katriak.

 

Ministerstvo argumentuje tým, že cieľom skrátenia lehoty splatnosti je zvýšenie likvidity a zlepšenie cashflow dodávateľov potravín. „Neraz dochádza k situáciám, že obchodník predá tovar za deň a faktúru dodávateľovi zaplatí až 45. deň, čo nepovažujeme za férové a správne,“ objasňuje Milan Lapšanský, generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu MPRV SR.

 

Ak k úhrade kúpnej ceny dôjde do 15 dní od uplynutia lehoty splatnosti, kontrolovaný subjekt môže dostať pokutu vo výške 10 % kúpnej ceny. Ak k zaplateniu kúpnej ceny dôjde neskôr ako 15 dní po uplynutí lehoty splatnosti, kontrolovaný subjekt môže dostať pokutu vo výške do 20 % kúpnej ceny. Obchodníci rázne kritizujú pokutovú politiku predpisu, ktorá je podľa nich mimoriadne prehnaná a svedčí o tom, že tí, ktorí ju navrhujú, nemajú prehľad ako to v ekonomike obchodníkov vyzerá v realite.

 

„Slovenskí obchodníci dosahujú mieru zisku okolo 1% z výšky maloobchodného obratu a takéto pokuty sú pre nich likvidačné. Nerozumieme ani politike anonymných oznámení. Sú proti všetkým pravidlám slušnosti a odôvodnenie takejto neslušnosti v zákone tým, že obchodník na prípadnú kritiku zareaguje vyradením kritika z okruhu svojich dodávateľov, je vykonštruované a zavádzajúce,“ dodáva M. Katriak.

 

Čo vyrieši generálna klauzula?

 

Podľa MPRV SR, znenie doteraz platného zákona dokážu niektoré subjekty ľahko obchádzať. Novela zákona obsahuje preto i generálnu klauzulu, ktorá umožní postihovať nielen v zákone presne zadefinované nekalé obchodné praktiky, ale aj všetky ostatné, ktoré budú napríklad na faktúrach inak pomenované. Ako sa bude takéto niečo realizovať v praxi a kontrolovať?


Neviem si vôbec v praxi predstaviť takéto riešenie, pretože v práve platí stará rímska zásada „čo nie je zakázané, je dovolené“ a po nadobudnutí účinnosti tohto Zákona môžu príslušní kontrolóri špekulovať, či ide alebo nejde o tzv. nepomenovanú nekalú obchodnú praktiku a následne prikročiť k jej pokutovaniu až do výšky 500 000,- €. Okrem nekorektnosti, takéto praktiky silne zaváňajú súdnymi spormi,“ upozorňuje M. Katriak. Novela zákona ďalej výrazne rozšíri právomoci kontrolórov a ohraničuje maximálnu výšku zliav či bonusov. Ako tieto právomoci a obmedzenie výšky zliav vníma obchod? A čo zákazníci? Nebudú ukrátení o svoje výhody? „Snaha ohraničiť výšku zliav a bonusov je zo strany MPRV SR dlhodobá. Pri súčasnom stave konkurencie v obchode, tak ako je to už na Slovensku, ide o zbytočné opatrenie,“ dodáva M. Katriak.


Chýba jasná definícia

 

Jednou z klauzúl, ktorá je zakotvená v novele zákona, je zákaz predaja pod výrobné náklady. Tlakom obchodných reťazcov na znižovanie cien pod výrobné náklady sú podľa ministerstva najviac ohrození pekári a mlynári, ktorí sú od reťazcov existenčne závislí. Preto bolo snahou, túto podmienku do zákona implementovať. Zatiaľ však nie je daná presná definícia pojmu výrobné náklady. A tu sa črtá medzera v zákone. „Zväz obchodu SR je dlhodobo za to, aby obchodník, až na vybrané prípady zo zákona jasne stanovené, nemohol nakupovať od výrobcu potravín pod výrobné náklady. Problém je však v inom. Aby mohlo byť takéto konanie, teda nákup pod výrobnú cenu, postihované, musí byť jasne stanovené - definované, čo to je výrobný náklad,“ hovorí M. Katriak.

 

Dôraz na slovenskú produkciu


Pozmeňovacie návrhy predložené poslancami NR SR zároveň významným spôsobom doplnili samotný zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, ako aj zákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov a zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Podľa schváleného znenia, odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty nebude mať odkladný účinok. Zároveň bola do zákona o potravinách vložená povinnosť pre potravinárske podniky pri listinnej alebo elektronickej propagácii marketingu poľnohospodárskych výrobkov a potravín prostredníctvom letáku, reklamného časopisu alebo inej obdobnej formy komunikácie zabezpečiť, aby najmenej polovicu potravín v každom letáku tvorili potraviny vyrobené na Slovensku alebo označené Značkou kvality.

 

„Považujeme to za ďalší prípad snahy ministerstva o reguláciu tým, že stanovuje, aby v akciách bola najmenej polovica výrobkov vyrobených na Slovensku,“ uvádza M. Katriak. K tomuto vyjadreniu sa pripája aj Slovanská aliancia moderného obchodu. „V prípade letákov považujeme za absurdné, aby štát diktoval ich znenie a ešte absurdnejšie, že pokuta sa môže vyšplhať až na 5 miliónov €. Keď to porovnáme s prípadmi pochybenia zdravotníckych zariadení, kde za smrť pacienta z dôvodu zanedbania starostlivosti bola uložená pokuta len pár tisíc euro, tak je alarmujúce, ako sa tvoria zákony na Slovensku,“ uzatvára M. Krajčovič.

 

Potravinári sa k tejto podmienke v novele zákona stavajú naopak kladne. „Neustále sa zvyšujúce negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami, ktoré je generované zvýšeným dovozom potravín zo zahraničia je alarmujúce, a preto je potrebné prijať razantné kroky k podpore domáceho spracovateľského priemyslu. Z tohto dôvodu vnímame prijaté zmeny pozitívne. Je však dôležité v podpore domácej produkcie ďalej pokračovať, pričom jednou z priorít Potravinárskej komory Slovenska pre rok 2019 je schválenie úverového programu pre potravinársky priemysel na technologickú obnovu a inovácie,“ uzatvára D. Poturnay.

 

Jana Kuklová
Ilustračné foto: Shutterstock.com

 

facebook-ikonagoogle-plus-ikonatwiter-ikonayoutube-ikona



Video

Retail Summit 2019 v 100 sekundách

Podcast

Ako najlepšie zužitkovať obmedzenie maloobchodných a distribučných spoločností?
zuzitkovat obmedzenie maloobchodnych spolocnosti retailmagazin podcast


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

Fashion Retail