Reťazce si pri on-line prezentácii pozerajú na prsty

Obdobie, kedy web obsahoval len kontakt a rubriku „O nás“, je dávno preč. Rozmach pokrytia internetom, mobilita a nástup e-commerce opvlyvnil aj veľké značky a kamenný retail. Svoje internetové stránky prispôsobili súčasným technickým požiadavkám, používateľom a konkurencii.

 

retazceweby v

 

Retaileri nepodceňujú web, i keď nie vždy sú ich internetové stránky úplne dokonalé, spĺňajú všetky atribúty používateľsky priateľského (user friendly) prostredia. Zároveň sú technicky vyladené podľa súčasných štandardov. Pre zjednodušenie sme si vybrali päť stránok obchodníkov (v abecednom poradí): Billa, OBI, Kaufland, Lidl a Tesco, na ktoré sme sa pozreli spolu s odborníkom.


Parametre sme pre účely článku rozdelili na dve množiny. Prvou sú používateľsky subjektívne faktory, napríklad vizuálna architektúra webu, použitý font, druhy a farby písma, užívateľská prívetivosť, vyskakovacie okná, či iná otravná reklama a pravopis. Druhou sú objektívne, technické faktory ako responzivita (prispôsobenie zariadeniu), rýchlosť načítania, obsah, SEO, kontext, štruktúra webu. Responzivita bola témou posledných rokov, najmä potom, keď Google avizoval, že jeho algoritmus bude prioritizovať vo výsledkoch vyhľadávania responzívne weby a že časom úplne oddelí vyhľadávacie algoritmy pre mobilné zariadenia a pre desktopy. Obchodníkom sa tak mohlo stať, že aj veľkého hráča s nedokonalým webom predbehnú menší konkurenti.


Hodnotenie webov


„Všetky menované reťazce majú zverejnené zoznamy predajní alebo nejakú formu vyhľadávania predajní aj s otváracími hodinami. Zaznamenali sme, že prešli redizajnom najprv Tesco, Lidl, Kaufland a naposledy Billa, čim sa všetky priblížili súčasným technickým štandardom. Nedá sa im teda vytknúť nejaký závažný nedostatok alebo prehrešok. Oceňujem synergie s inými marketingovými kanálmi, po obsahovej stránke sú jednotné napríklad s Facebookom, Instagramom, outdoor reklamou alebo aktuálnymi TV spotmi. Všetky siete majú zahraničných vlastníkov, aj webové stránky sú viditeľne tvorené podľa centrálnych korporátnych smerníc a s malými obmenami sú lokalizované. Ak by som mal predsa len uviesť nejakú číselnú hodnotu, weby ako technické produkty hodnotím na 95% zo 100%,“ hovorí Radovan Benkovský, zo spoločnosti E-GO s.r.o., ktorá sa špecializuje na tvorbu webov a e-shopov.


Zlyháva aktualizácia


Z používateľského hľadiska je v niektorých prípadoch zrejmé, že oddelenie správy webov je iné, ako oddelenie ktoré spravuje sociálne siete. Je to dané jednak lokalitou a nutnosťou odpovedať v slovenskom jazyku, prípadne delegovaním týchto služieb na externé agentúry. Nie je výnimkou, že na rovnaký dopyt zákazníkovi simultánne odpovie interný tím reťazca cez web (napríklad cez formulár) a zároveň tím spravujúci sociálne siete. Tieto aktivity často nie sú koordinované. Vzhľadom k spomínanej centralizácii sa stáva, že na stránkach sú občas chybné preklady alebo diakritika. Niekedy zlyháva aj aktualizácia. Dopyt po aktuálnych informáciách tak čiastočne uspokojujú iné weby, rôzne agregátory ako otvaracie-hodiny.sk, dohliadac.sk, letakomat.sk a podobne.


Ďalšie súčasti stránok, ktoré sú pre používateľa potenciálne problematické:


1. Vyhľadávanie (search box). Výstupy vyhľadávania na hodnotených weboch majú rôznu kvalitu. Používatelia sa všeobecne nevedia na stránke orientovať, často nevedia ani dočítať, preklikať obšírne menu, nevyznajú sa v jeho štruktúre, prípadne nerozumejú ikonkám bez popisov. Vyhľadávanie tak patrí medzi používané súčasti webu a malo by poskytnúť relevantné odpovede.


2. Vyhľadávač predajní. Takmer všetci obchodníci využívajú tzv. mapové plug-iny, ale sú v rôznej kvalite, viac či menej používateľsky priateľské.


3. Kontakt. K všeobecnému kontaktu pristupujú siete rôzne. Okrem jednej telefónnej linky spravidla využívajú formuláre. Bývajú však často priveľmi zložité. Samostatnou otázkou sú voľba formulára, štruktúra a políčka na vypĺňanie, ktoré sú najmä v mobilných zariadeniach drobné a blízko pri sebe, alebo obsahujú priveľa volieb. Čím viac takýchto prekážok sa postaví pred zákazníka, tým je väčšia pravdepodobnosť, že využije iné komunikačné kanály.


4. Newsletter. Hoci reťazce lákajú e-maily a sľubujú, že používateľovi „neuniknú žiadne aktuality“, obsah je žiaľ často iba inou verziou printového letáku. Chýbajú v ňom oznamy o zatvorených alebo dočasne zatvorených predajniach, o nebezpečných výrobkoch atď.


5. Samostatne sa otvárajúce okná. Ak sa po kliknutí dostáva používateľ na stránku v novo otvorenom okne/karte prehliadača, obvykle sa nevie vrátiť naspäť alebo si stránky zatvorí a musí ich vyhľadať znovu.


Napriek tomu, že to najdôležitejšie – predaj - sa deje off-line, teda v kamenných prevádzkach, je web reťazcov pevnou súčasťou komunikačného mixu a nutnosť. Dnes je vidno, že si firmy pozerajú na prsty, na „best practices“. Weby vyzerajú podobne, len sú podriadené tomu-ktorému korporátnemu dizajnu. Otázkou je, či budú súčasné weby aj platformou pre on-line predaj potravín. Vyzerá to tak, že nie. Napríklad Lidl v Čechách má e-shop na doméne lidl-shop.cz, Tesco na Slovensku ako potravinydomov.itesco.sk, Slovenská sieť Delia má e-shop taktiež na samostatnej doméne edelia.sk.


Juraj Turzo
Ilustračné foto: Pixabay

facebook-ikonagoogle-plus-ikonatwiter-ikonayoutube-ikona



seminar vybaveni prodejny 2018

 

Video

RETAIL INNOVATIONS conference 2018

Podcast

Ako najlepšie zužitkovať obmedzenie maloobchodných a distribučných spoločností?
zuzitkovat obmedzenie maloobchodnych spolocnosti retailmagazin podcast


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

Fashion Retail