Aká je ideálna teplota vzduchu v predajni?
- Podrobnosti
- Uverejnené streda, 08. august 2018
S letným obdobím prichádza často kratšie alebo dlhšie obdobie horúčav. S tým súvisí množstvo možných komplikácií a rizík, mnohé sa týkajú aj predajní a obchodných centier. V súčasnosti je už štandardom klimatizovanie priestorov aj v oblasti maloobchodu, je však stále množstvo predajní, ktoré túto možnosť nemajú alebo nevyužívajú. Zákazník takéto prevádzky skôr obíde.
Súčasná legislatíva na ochranu verejného zdravia neupravuje špeciálne požiadavky na teplotu vzduchu pre oblasť maloobchodu, pre priestory predajní a pre prostredie obchodných centier. Požiadavky na teplotu vzduchu a relatívnu vlhkosť vzduchu sú upravené v legislatíve na ochranu verejného zdravia vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR (MZ SR) č. 259/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.
Ideálne teplotné spektrum
Optimálne a prípustné podmienky tepelno-vlhkostnej mikroklímy sa určujú v závislosti od oblečenia ľudí a od celkovej tepelnej produkcie ich organizmu podľa tried činností. V teplejšom období roka, napríklad v lete, je optimálna teplota pri činnosti, akou je nakupovanie, 22-25°C. Prípustná je ešte teplota v rozpätí 19 -27° C. V chladnom období je optimálna teplota pri tejto činnosti 18-21°C, prípustná je tiež teplota 15-24°C.
Teplota v priestore predajne alebo galérie obchodného centra musí spĺňať požiadavky aktuálnej legislatívy na ochranu verejného zdravia. Z uvedených informácií vyplýva, že je dané určité rozpätie hodnôt a teplota môže v tomto rozmedzí kolísať. Vo vstupných halách môže teplota kolísať v rozmedzí 18-20°C, na chodbách a schodiskách v rozmedzí 15-18°C.
Prevádzkovatelia budov sú prirodzene povinní zabezpečiť kvalitu vnútorného ovzdušia budovy tak, aby spĺňala požiadavky aktuálnej legislatívy, pričom môžu teplotu priestorov regulovať prostredníctvom klimatizačných zariadení.
Tepelná nepohoda
Pri vyššej teplote vo vnútornom prostredí, napríklad v predajni, než je stanovená v legislatíve, môžu tu prítomní ľudia – zamestnanci aj zákazníci, pociťovať nekomfort a určitú tepelnú nepohodu. Citliví jedinci môžu mať dokonca zdravotné problémy, napríklad závrate, búšenie srdca a zvýšené potenie.
Zákon na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia ustanovuje, že fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje budovu určenú pre verejnosť (napríklad obchodné centrum), sú povinní zabezpečiť kvalitu vnútorného ovzdušia budovy tak, aby nepredstavovalo riziko v dôsledku prítomnosti fyzikálnych (napríklad nevhodných mikroklimatických podmienok – vysoká/nízka teplota, nevyhovujúca relatívna vlhkosť vzduchu, rýchlosť prúdenia vzduchu), chemických, biologických a iných zdraviu škodlivých faktorov.
Ochrana zdravia zamestnancov
Legislatíva na ochranu zdravia pri práci, konkrétne § 37 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) a jeho vykonávací predpis, ktorým je vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci (ďalej len „vyhláška č. 99/2016 Z. z.“), pritom rozlišuje dve kategórie teplôt – optimálne, t.j. odporúčané teploty, a prípustné teploty, ktorých dodržiavanie patrí medzi základné povinnosti zamestnávateľa pri ochrane zdravia zamestnancov.
V našej legislatíve sa limity teplôt odvíjajú nie od typu pracoviska (napríklad predajne a pod.), ale od triedy vykonávanej práce. Tie vyjadrujú energetický výdaj pri práci (príloha č. 1 k vyhláške č. 99/2016 Z. z.). Vo väčšine prípadov sa práca v predajniach dá zaradiť do triedy práce 1a alebo 1b, pre ktoré platia hodnoty faktorov mikroklímy, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 vyhlášky č. 99/2016 Z. z.
Pri prekročení prípustných teplôt a nedodržiavaní ochranných opatrení môže dôjsť k prehriatiu organizmu zamestnancov.
Potreba ochranných pomôcok
Podľa prílohy II kapitoly I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.852/2004 o hygiene potravín (podľa všeobecných požiadavkách na potravinárske priestory) platí : „ ... kde je to potrebné, poskytovať vhodné manipulačné a skladovacie podmienky s regulovanou teplotou a dostatočnou kapacitou na uchovávanie potravín pri vhodných teplotách a priestory musia byť riešené tak, aby umožňovali tieto teploty monitorovať a tam, kde je to potrebné, zaznamenávať...“ ; uvedené požiadavky sa v praxi vzťahujú predovšetkým na potraviny, ktoré si vyžadujú regulovanie teploty, napríklad chladenie alebo mrazenie. Podmienky pre manipulovanie s potravinami, vrátane ich skladovania a vystavovania počas predaja sú dané na obale potraviny výrobcom a prevádzkovateľ ich musí rešpektovať s ohľadom na zachovanie ich kvality a zdravotnej bezpečnosti.
Následne, pri činnostiach vykonávaných v priestoroch, kde z technologických dôvodov musí byť dodržiavané nižšia teplota, sa musia tieto podmienky zohľadniť pri aplikácií opatrení na ochranu zdravia zamestnancov (napríklad formou osobných ochranných pracovných prostriedkov).
Prudké teplotné skoky
Pre ľudský organizmus je zvlášť nepríjemný veľký teplotný rozdiel medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Je to veľmi častý problém v letnom období, zákazníci prichádzajú z horúceho vonkajšieho prostredia do klimatizovaných veľkoplošných predajní aobchodných centier. Rovnako aj naopak, ak prechádzajú von z klimatizovanej predajne.
Rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím by nemal byť vyšší ako 5 maximálne 7 stupňov Celzia. Je to najmä z toho dôvodu, že pri prechode z prostredia, kde je chladno do horúceho prostredia môže dôjsť k tzv. teplotnému šoku, ktorý môže viesť až k celkovému oslabeniu organizmu.
Na to, aby si telo zvyklo na vysokú teplotu ovzdušia je potrebný istý čas na prispôsobenie sa, nastavenie a spustenie termoregulácie. Všetko však závisí od vnímavosti jedinca, od jeho zdravotného stavu, celkovej odolnosti a stavu imunitného systému, pretože náhle zmeny teplôt vzduchu za krátky časový úsek predstavujú pre organizmus takmer vždy stresovú situáciu.
Odporúča sa pri prechode z vychladenej miestnosti do teplého vonkajšieho prostredia chvíľu zotrvať v neklimatizovanom priestore, napríklad v chodbe a až potom ísť von.
Optimálna vlhkosť vzduchu
Ďalším faktorom, ktorý má vplyv na kvalitu vnútorného prostredia je vlhkosť vzduchu. Podľa platnej legislatívy je vo vnútornom prostredí budov (teda aj obchodných centier) prípustná relatívna vlhkosť vzduchu v rozmedzí 30 až 70 %. Toto rozmedzie je potrebné dodržiavať.
Aj tu platí už uvedené, že fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby, ktoré prevádzkujú budovu určenú pre verejnosť (prevádzkovatelia budovy), sú povinné zabezpečiť kvalitu vnútorného ovzdušia budovy tak, aby spĺňala požiadavky legislatívy na ochranu verejného zdravia. Požiadavky na kvalitu vnútorného ovzdušia (teplotu, relatívnu vlhkosť) prešetrujú orgány verejného zdravotníctva pri riešení podnetov od verejnosti.
Z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov je priebežná kontrola a dodržiavanie pracovných podmienok povinnosťou zamestnávateľa. Vyplýva to zo zákona č. 355/2007 Z. z. (napr. § 52 ods. 1 písm. c) ). Regionálne úrady verejného zdravotníctva vo svojom regióne prešetrujú a následne aj riešia podnety na ich prípadné nedodržiavanie.
Prínosné aj problematické klimatizácie
Klimatizovanie maloobchodných priestorov je, ako sa uvádza vyššie v tomto článku, už štandardom avšak aj tu môže vzniknúť problém. Nesprávne nastavená klimatizácia môže mať negatívny dopad na zdravie zákazníkov a personálu.
Vetracie zariadenie na nútené vetranie a klimatizáciu nesmie nepriaznivo ovplyvniť mikrobiálnu čistotu vzduchu. Všetky vetracie zariadenia sa preto musia udržiavať vo vyhovujúcom technickom stave. Aby klimatizácia fungovala efektívne a komfortne, musí byť neustále venovaná pozornosť jej údržbe. Klimatizačnú jednotku treba pravidelne kontrolovať a starať sa o pravidelné čistenie a výmenu filtrov (na základe pokynov výrobcov).
Pripravil: Daniel Košťál, v spolupráci s odborníkmi Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
Ilustračné foto: Pixabay