Pokladničná zóna vo víre zmien

Do pokladničnej zóny za ostatné roky výrazne zasiahli tri faktory. Prvým je legislatíva, druhým technológie a tretím zmena zákazníckeho správania. Trendom nie až tak vzdialenej budúcnosti je retail bez hotovosti a virtualizácia platieb.

 

pokladnicna zona 2018 v

 

Výrazná legislatívno-technologická zmena v pomerne konzervatívnej oblasti pokladníc nastala koncom roka 2008, a to zmenou meny z korún na euro. Z množstva povinností, ktoré s tým boli spojené, spomeňme len to, že bolo potrebné vymeniť zastaraný hardvér. Pribudli navyše mince, kontrola falzifikátov eurobankoviek a nutnosť uvádzať duálne ceny na blokoch.

 

Ďalšie zemetrasenie sa síce podarilo odložiť, ale aj tak k 1.1.2012 bolo nutné vybaviť alebo nakúpiť elektronické registračné pokladnice s fiskálnym modulom respektíve fiskalizovanú pokladnicu (Zákon č. 289/2008 Z. z.).

 

Podnikatelia márne dúfali, že naša legislatíva nebude kopírovať českú, kde vstúpila do platnosti EET (elektronická evidencia tržieb). Od apríla 2019 budú musieť byť pripojené na on-line na server slovenskej Finančnej správy hotely, reštaurácie, kaviarne a čerpacie stanice a od júla 2019 aj služby a retail.


Samozrejme, drobné zmeny zákonov sa dejú pravidelne. Ide najmä o zosúlaďovanie legislatívy s technologickým pokrokom a týka sa predovšetkým prenosných a virtuálnych zariadení. Napríklad od roku 2018 platí, že ak sa elektronická registračná pokladnica alebo virtuálna registračná pokladnica (VRP, v podstate aplikácia Ministerstva financií SR) používa na rôznych predajných miestach v odlišnom čase, predajné miesto sa označuje „prenosná pokladnica“.

 

Okrem ostatných povinných informácií musí pokladničný doklad vyhotovený VRP obsahovať unikátny identifikačný kód aj v podobe čitateľného QR kódu. Mobilný terminál odporúčame mať vo väčších predajniach k dispozícii. Osvedčí sa napríklad pri výpadku stacionárnych pokladníc.


Rozhoduje rýchlosť a presnosť


Ak sme spomenuli technológie, tak tie v pokladničných systémoch kopírujú technologický vývoj. Dôležité sú pre obchodníka rýchlosť a presnosť skenovania a tlače (generovania) pokladničných bločkov. Z pohľadu softvéru preto ide vývoj smerom k prepájaniu účtovných systémov a pokladníc so skladovými, objednávkovými a inými systémami. Personál tak vie zákazníkovi priamo pri pokladnici povedať, či je daný tovar dostupný na sklade alebo v inej prevádzke.

 

Niektorí obchodníci ponúkajú držiteľom lojalitných kariet aj zálohovanie pokladničných bločkov v elektronickej forme.
Hardvér sa zameriava na kvalitnejšie čítačky EAN a ďalších kódov. V novších predajniach už majú imager, ktorý dokáže načítať EAN (napríklad vernostnej karty) aj z displeja smarfónu. Staršie skenery a čítačky to neumožňujú a personál tak musí manuálne zadávať kódy do pokladnice. Obdobne vývoj smeruje od klasických displejov a klávesníc k dotykovým displejom. Piktogramy na obrazovke urýchľujú orientáciu zamestnancov, ktorí nemusia prácne hľadať obrázky tovaru a ich kódy v rôznych papierových pomocných brožúrach. Bežne sa to deje napríklad pri pečive.


Štandardne už pokladničné systémy majú aj váhové skenery, čiže zákazník si nemusí ovocie a zeleninu vážiť sám. K zvýšeniu rýchlosti a presnosti práce personálu pokladne slúži aj moderné LED osvetlenie, ktoré má vlnovú dĺžku blízku vlnovej dĺžke prirodzeného slnečného svetla. Napriek uvedenému sa ešte stále zákazníci stretávajú s rozbaľovaním multibalení tovaru za účelom naskenovania jednej položky (hoci EAN je na spodnej strane balenia) alebo s ručným zadávaním EAN pri „kreatívnych“ obaloch, na ktorých je EAN nečitateľný.


Nikto nechce stáť v zástupe


Štatistiky hovoria, že až 75 % obchodníkov prichádza o tržby v dôsledku situácií spojených s čakaním. Mrzuté je to hneď dvojnásobne. Jednak prichádza navnivoč práca s prilákaním zákazníka do predajne, ponuka a vystavenie tovaru. Jednak nákup končiaci opusteným košíkom je zrejme už posledným a zákazník sa do prevádzky nevráti.
Problematikou čakania za zaoberá riadenie front (Queue management). Nakupujúcich dokáže odradiť veľa ľudí stojacich v zástupe, hoci sa tento hýbe. Ďalším nepriateľom je nuda. Skúste preto vizuálne alebo akusticky avizovať otvorenie ďalšej pokladnice. Pomáha aj ponuka pestrého impulzívne nakupovaného tovaru alebo obrazovky nad pokladnicami, na ktorých bežia reklamy či správy.


„Z pohľadu rýchlosti vybavenia v check-out zóne sa ako zaujímavý faktor ukazuje formát odkladacieho priestoru pokladničného boxu. Myslím si, že nie je náhoda, že Lidl mení typológiu pokladničných boxov,“ hovorí retailový analytik Tibor Tabery z MEDIAN Store, s.r.o.


Vplyv na rýchlosť pokladníc


Túto moc má aj samotné nákupné správanie. Uveďme konkrétny príklad z praxe. Moderný zákazník už nekupuje toľko papierových médií, nahrádza ich elektronickými. V dôsledku toho končí svoju prevádzku množstvo novinových kioskov. Obchodníci by mali preto sledovať kiosky v spádovej oblasti a rátať aj s dostatočnou ponukou tabakových výrobkov v stojanoch pri pokladnici. Stáva sa, že pokladníci sa nevedia orientovať v tomto type tovaru, dohadujú sa medzi sebou, hľadajú správny balíček alebo počet škatuliek. To všetko spôsobuje meškanie a nervozitu zákazníkov čakajúcich v zástupe.

 

Bežná je situácia, že zákazník prichádza rovno k pokladnici kúpiť „len“ cigarety a predbehne tak ostatných čakajúcich. Ak je medzi nimi zákazník, ktorý má naplnený 120 litrový nákupný vozík, tak začína byť frustrovaný. Riešením sú rýchle pokladnice do 5 položiek alebo prenajatie priestoru v predpokladničnej zóne pre predaj tlačovín a tabakových výrobkov tretej strane.


Vráťme sa ešte k technológiám


Dnešné analytické nástroje dokážu odhadnúť, kedy sa stretnú pri pokladnici nakupujúci bez košíka, zákazník s košíkom a zákazník s nákupným vozíkom. Podľa toho vedia naplánovať počet otvorených pokladníc automatickým privolaním pokladníka/pokladníčky. Tu už vstupuje do hry aj legislatíva, najmä tá známa pod skratkou GDPR. Údaje o návštevníkoch a nakupujúcich sú preto anonymizované a dokonale chránené.


„Podľa analýz Pygmalios Analytics, sa čistý čas venovaný nákupu pohybuje v niektorých prevádzkach iba na úrovni okolo 60 %. Teda často až 40 % času v predajni trávia zákazníci napríklad hľadaním zóny s vozíkmi, presunom vozíka, hľadaním tovaru, čakaním v rade pri pokladnici a podobnými činnosťami. Obchodníci by si mali tento čas strážiť a zisťovať, čo vlastne zákazníci v predajni robia, keď nenakupujú,“ upozorňuje T. Tabery.


Šikovnú technologickú inováciu implementoval nielen na Slovensku reťazec Lidl. Personál v pokladniciach vybavil bezdrôtovým digitálnym headsetom Quail, ktorý je prepojený s pokladničným a POS systémami. Zároveň slúži na komunikáciu v rámci tímu na predajni, čím zrýchľuje vybavenie prípadných reklamácií, otázok zákazníkov, lokalizovanie tovaru, privolanie manažéra a samozrejme aj personálu do kasovej zóny, aby sa eliminovali vznikajúce fronty.


Líder v bezkontaktných platbách


Vybavenie platby pri pokladnici zrýchľuje aj ďalšia technológia - bezkontaktné platby. Zákazník do sumy 20 € nevkladá PIN a kartu v podstate nedáva z ruky. Podľa údajov Združenia pre bankové karty z novembra 2017 je na Slovensku v obehu 5,7 milióna platobných kariet, z toho takmer 5,5 milióna je bezkontaktných. Slovensko tak patrí medzi lídrov v tomto type platieb a zákazníci si naň veľmi rýchlo zvykli. Prvotnú nedôveru rýchlo prekonali a bezkontaktné platby považujú za bezpečné, pohodlné a jednoduché. Rastislav Vallo, predseda Združenia pre bankové karty uviedol, že v súčasnosti združenie eviduje zhruba 75% podiel takýchto transakcií z celkového počtu platieb. Prijímať bezkontaktné platby je na Slovensku pripravených až 97,4 % terminálov.


Samoobslužné pokladnice a selfscanning


Perspektívnou technologickou inováciou sa ukázali byť samoobslužné pokladnice, ktoré sa stávajú v modernom retaile štandardom a pevnou súčasťou pokladničnej zóny. Podobne ako pri bezkontaktných platbách ide o prekonanie obáv zo zlyhania pred ostatnými zákazníkmi a vystúpenie z komfortnej zóny, z rutiny. Zaujímavý je údaj z praxe, že cez takéto pokladnice v niektorých prevádzkach platí viac seniorov ako mladých. Aj starší zákazníci si chcú dokázať, že kráčajú s dobou a že nie sú úplne technologicky negramotní.


Ďalším stupňov vo vývoji platieb v retaile je tzv. selfscanning. Zákazník si pri vstupe do predajne vyzdvihne skener alebo spustí aplikáciu a počas nákupu skenuje EAN kódy tovaru a vkladá si ich do nákupného košíka. Celú sumu za nákup potom zaplatí pri bežnej alebo samoobslužnej pokladnici. Výhody sú nesporné: zrýchlenie nákupu, ušetrí sa čas vykladaným na pokladničný pás a zákazník v podstate supluje (ušetrí) prácu personálu pokladne.

 

Jedným z prvých pilotných projektov, ktorý bol spustený ešte v roku 2013, je Scan&Go v českom Globus-e. Od roku 2014 úspešne beží aj samoobslužný systém nakupovania JOYA v supermarkete Fresh v Košiciach, pričom minulý rok ním bola vybavená aj ďalšia prevádzka. COOP Jednota Nové Zámky vo svojej sieti rozbehla mobilné nakupovanie cez aplikáciu COOP Nákup, ktorá je kompatibilná s elektronickou peňaženkou Masterpass. V rámci remodelingu hypermarektov uviedlo selfscanning v roku 2016 aj Tesco, ktoré okrem ručných skenerov má aj aplikáciu (Scan&Shop a Scan&Shop Mobile). Celý ekosystém (aplikácia Shopino + pokladnica + softvér) vyvinula tiež slovenská firma Kaso Technologies.


Budúcnosť? Virtualizácia platieb


Trendom budúcnosti je virtualizácia platieb, teda presunutie platobných kariet do elektronického prostredia. „Hoci sú ľudia stále zvyknutí mať platobnú kartu v peňaženke, postupne sa to bude meniť. Môže byť totiž „uložená“ aj v mobilnom telefóne a platiť tak budeme môcť priamo smartfónom,“ vraví Marcela Králová, podpredsedníčka Združenia pre bankové karty a vedúca vydávania kariet vo VÚB.


O virtualizácii ako novom trende hovorí aj Peter Géc, člen výkonného výboru Združenia pre bankové karty a partner poradenskej spoločnosti Infinity Consulting: „Stojí za tým jednoduchý dôvod. Eliminácia potreby plastových kariet znižuje náklady na ich výrobu. Značnou výhodou je tiež rýchlejšie doručenie platobnej karty do „peňaženky klienta.“

 

Virtualizácia prinesie na trh nových hráčov a tzv. fintechy, ktoré budú poskytovať rôzne platobné služby. Už sme spomenuli Masterpass, ktorá na našom trhu funguje od roku 2016. Pomocou nej je možné napríklad zaplatiť na čerpacích staniciach Shell smartfónom bez toho, aby musel vodič fyzicky ísť k pokladnici. Začiatkom roku bola spustená aj slovenská lokalizácia služby Google Pay a dá sa očakávať aj príchod Apple Pay a Samsung Pay. Google Pay umožňuje používateľom smartfónov s OS Android, ktorí sú zároveň klientmi zapojených bánk, platiť na všetkých bezkontaktných platobných termináloch.


V budúcnosti bez hotovosti nebudú zrejme potrebné ani pokladničné zóny. Ako ukazujú obchody Amazon Go postačuje, ak automatizovaný systém identifikuje registrovaného zákazníka a načíta jeho nákup (položku po položke), odrátanie celkovej hodnoty nákupu z účtu prebehne bezprostredne po opustení prevádzky.


Juraj Turzo
Zdroj: ZBK.sk, Mastercard, FRESH, MEDIAN Store
Ilustračné foto: Shutterstock.com

facebook-ikonagoogle-plus-ikonatwiter-ikonayoutube-ikona



tchibo mazagrande

Video

RETAIL INNOVATIONS conference 2018


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

Packaging Herald

Fashion Retail


banner kniha co nemame neprodame