Chrípka sa môže šíriť aj v prostredí maloobchodu

Podrobnosti: Uverejnené streda, 14. marec 2018

Zimné, alebo aj skoré jarné obdobie sa spája aj s rôznymi zdravotnými neduhmi - nachladnutiami, nádchami a chrípkou. Ich pôvodcovia sa rýchlo šíria aj v prostredí maloobchodu. Preplnené obchodné centrá a predajne predstavujú vysoké riziko. Dá sa mu aj jednoducho predchádzať.

chripka v obchode v

Predavači, pokladníci, aj ostatní zamestnanci predajní a obchodných centier, sú v určitých, hlavne chladnejších obdobiach roka, vystavení vyššiemu riziku infikovania sa choroboplodnými mikroorganizmami. Tie môžu pochádzať z rôznych zdrojov, najčastejšie od chorých zákazníkov. Mnohí z nich návštevy predajní a obchodných centier totiž neodložia ani napriek tomu, že sú chorí. Infikovať sa následne medzi sebou môžu aj zákazníci navzájom a to isté platí aj o zamestnancoch. Rovnako sa môžu medzi sebou nakaziť, ak je jeden z nich už chorý.

Mikroorganizmy útočia

Mikroorganizmy sa nachádzajú všade okolo nás. Nie všetky sú samozrejme pre človeka nebezpečné a spúšťajú nepríjemné ochorenia. Tých patogénnych je ale dosť. „Vo vonkajšom prostredí, vo vzduchu a na povrchoch predmetov sa môžu zachytiť a pretrvávať niekoľko hodín, následne môžu vyvolávať nepríjemné ochorenia. Kde, koľko a aké konkrétne ochorenia vzniknú, to závisí od viacerých faktorov a okolností. Dokonca aj pre väčšinu z nás bežné ochorenie môže byť pre iného nebezpečné,“ uvádzajú pre odborný portál RETAIL magazin.sk epidemiológovia z Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Medzi najčastejšie v našich končinách patria akútne respiračné ochorenia, vrátane chrípky. Vyskytujú sa počas celého roka, avšak najvyšší výskyt je v jesenných a zimných mesiacoch.

Akútne respiračné ochorenie (ako je napríklad takzvané bežné prechladnutie), chrípka a jej podobné ochorenia, môžu na pracoviskách predstavovať určité riziko ohrozenia zdravia. Týka sa to viac osôb, ktoré pracujú, alebo sa pohybujú v bezprostrednej blízkosti chorého (napríklad pokladník a kupujúci).

„Často sme svedkami toho, že ľudia ochorenia dýchacích ciest podceňujú. S nádchou, bolesťami hrdla a veľakrát aj so zvýšenou teplotou vychádzajú von, nevynechajú ani supermarkety či obchodné centrá. V nich je navyše najmä v zime a skoro na jar, kým je vonku chladnejšie, väčšia koncentrácia ľudí. Zdraví dospelí ľudia, seniori, takisto malé deti, s ktorými rodičia podnikajú na tieto miesta neraz aj niekoľkohodinové výlety sa následne môžu ľahšie infikovať,“ hovoria epidemiológovia.

Ísť nakupovať, alebo nie?

Žiaľ, je to často na zákazníkoch a ich zvážení. Z ohľaduplnosti voči zamestnancom predajní a ostatným zákazníkom, by človek s rozvinutým akútnym respiračným ochorením či chrípkou, mal svoj nákupný zámer zvážiť. Buď využije iné možnosti (nákup efektívny prostredníctvom internetu), alebo s realizáciou nákupu nejaký ten deň počká. Samozrejme, obchodník nikomu nemá právo diktovať čo by mal robiť. Vo všeobecnosti je potom lepšie pre chorého zákazníka čas strávený v predajniach minimalizovať.

„Zákazníci predajní a návštevníci obchodných centier by si mali dopredu dôkladne naplánovať čo kúpiť a takto skrátiť čas strávený v prostredí maloobchodu. Je to nevyhnutné najmä v čase chrípkových epidémií. Dôležité je vyhýbať sa osobám, ktoré smrkajú a kašlú, nezdržiavať sa v ich blízkosti. Platí to medzi zákazníkmi, aj pri kontakte zákazník – zamestnanec, tiež medzi zamestnancami. Dodržiavanie hygieny zároveň najlepšie minimalizuje možnosť vzniku infekcií i ich rýchle šírenie,“ odporúčajú epidemiológovia a pokračujú: „Pri používaní kľučiek v obchodných domoch, nákupných košíkov a pod. pritom nie je príliš veľké riziko získania infekcie. Samozrejme, pokiaľ daný jedinec nemá oslabený imunitný systém a ak dodrží všeobecne známe zásady osobnej hygieny. Je to najmä pravidelné umývanie rúk mydlom a teplou vodou. Dodržiavanie základných hygienických zásad je vždy najlepšou prevenciou pred infikovaním sa aj prostredníctvom kontaktu rúk s rôznymi povrchmi“.

Kedy zvážiť zatvorenie predajne?

Ak má predajňa viacero zamestnancov a jeden dvaja ochorejú, nie je to až taký problém. Ak ide o menšiu predajňu s málo zamestnancami, prípadne ak je predavačom aj majiteľ a všetci ochorejú, môže ísť o vážny problém. Neraz potom nezostáva majiteľovi takejto prevádzky nič iné, len obmedziť otváracie hodiny, alebo aj dočasne predajňu zatvoriť, pravda ak sa rýchlo nenájde náhradník so zdravotným preukazom.

„Posúdenie klinického stavu pracovníka z hľadiska možnosti šírenia infekcie, rovnako ako opatrenia na jej predchádzanie a zabránenia šírenia, vrátane nutnosti izolácie a liečby, je v plnej kompetencii praktického lekára. Chorý, najmä ak má zvýšenú teplotu, by ho mal čo najskôr navštíviť. Donútiť však nikoho nemožno. Situáciu je potrebné potom doriešiť cestou zamestnávateľa. Napríklad jeho pracovne dočasnou izoláciou, preradením na iné miesta na pracovisku a pod.,“ vysvetľujú epidemiológovia.

Čo môže urobiť prevádzkovateľ predajne v snahe zabrániť šíreniu akútnych respiračných ochorení a chrípky medzi personálom predajne? „Je to najmä apelovanie na dodržiavanie nutných hygienických zásad, predovšetkým dôkladné umývanie rúk,“ upozorňujú epidemiológovia. Platí to nielen pokiaľ ide o pracovné činnosti a kontakt so zákazníkom, ale aj pred a po jedle, toalete či napríklad práci s peniazmi.

Ako sa zároveň chrániť pred kvapôčkovou infekciou? „Dôležité je sa vyhýbať chorým, prostrediu s veľkou koncentráciou ľudí, nevyhnutné je dôsledné dodržiavanie zásad osobnej hygieny, časté vetranie a posilňovanie imunity (šport, zdravá strava, otužovanie, dostatok odpočinku, správna životospráva). V prevencii chrípky je najúčinnejším opatrením očkovanie. Chorá osoba by mala zostať doma a vyliečiť sa, a tak nešíriť ochorenie ďalej,“ radia epidemiológovia.

Vedeli ste?

Zamestnávateľ je podľa Potravinového kódexu, druhá časť, povinný:

§ 33 Ods. 1 písm. b) upozorniť pracovníkov na povinnosť hlásiť určeným osobám hnačkové, hnisavé, alebo horúčkovité ochorenie. Rovnako aj inú prenosnú chorobu, alebo podozrenie, že ide o prenosnú chorobu,

§33 Ods. 2 zamestnávateľ musí ihneď, ako sa dozvie o hlásení podľa odseku 1 písm. b), urobiť opatrenia na zabránenie prenosu infekčného ochorenia a znečistenia výrobkov.

Pracovníci sú podľa § 34 Potravinového kódexu povinní...

- podrobiť sa lekárskej prehliadke vždy, ak sa vyskytne u nich, alebo v ich domácnosti, prípadne bydlisku, hnačkové, hnisavé, či iné horúčkovité ochorenie, alebo iná prenosná choroba. Tiež ak vznikne podozrenie, že ide o prenosnú chorobu a keď sú v rekonvalescencii po prenosnej chorobe,

- ihneď hlásiť zamestnávateľovi infekčné ochorenie svoje, ako aj infekčné ochorenie členov domácnosti alebo spolubývajúcich,

- upozorniť vždy ošetrujúceho lekára, že pracujú v prevádzkarňach, v ktorých prichádzajú do styku s výrobkami,

Nezabudnite, že...

Žiadna osoba, o ktorej sa vie, alebo sa predpokladá, že je postihnutá chorobou, ktorá sa môže prenášať potravinami, prípadne je bacilonosičom takejto choroby, alebo je postihnutá infikovanými ranami, kožnými infekciami, alebo hnačkou, nesmie pracovať v žiadnych priestoroch, v ktorých sa narába s potravinami. Rovnako nesmie vykonávať žiadnu prácu, pri ktorej existuje pravdepodobnosť priameho, alebo nepriameho kontaminovania potravín patogénnymi mikroorganizmami.

Zdravotnú spôsobilosť zamestnancov legislatívne upravuje:

• Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

• Vyhláška 585/2008 Z.z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. decembra 2008, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v zmysle zákona § 62 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z.z. a zákona č. 152/1995 Z. z.

• Potravinový kódex Slovenskej republiky, ktorý upravuje požiadavky na zdravotnú neškodnosť, hygienu, požiadavky na zloženie a kvalitu potravín, zložky, ako aj technologické postupy používané pri ich výrobe a požiadavky na balenie jednotlivých potravín, ich skupín alebo všetkých potravín, rozsah a spôsob ich označovania, ich skladovanie, prepravu, manipuláciu s nimi a ich obeh, ako aj zásady na odber vzoriek a ich vyšetrovanie. Požiadavky ustanovené v Potravinovom kódexe je povinný dodržiavať každý, kto potraviny vyrába, manipuluje s nimi a umiestňuje ich na trh.