Rozhovor: Rok 2018 je plný zaujímavých cieľov

O trhu, aktuálnej legislatíve, zaujímavých novinkách, dodávateľoch, aj obchodníkoch sme hovorili s Ing. Milanom Lapšanským, generálnym riaditeľom Sekcie potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

 

milan lapsansky v

 

Jednou z tém, ktorá intenzívne zarezonovala Slovenskom v minulom roku, bola problematika duálnej kvality potravín. Aký je aktuálny stav?


Na európskej úrovni sa dohodla príprava metodiky, ktorá sa má týkať odoberania vzoriek a ich posudzovania. Zreteľne bude stanovené, akým spôsobom sa k hodnoteniu bude pristupovať, tak aby výsledky boli nespochybniteľné. Ide o záležitosť Európskej únie (EÚ), momentálne čakáme na výsledky práce expertnej skupiny. Veľa sme toho urobili aj na Slovensku. Upozornili sme na existenciu javu duálnej kvality a pomenovali vybrané výrobky, ktorých sa to týka. Úsilie našťastie padlo na úrodnú pôdu. Mnohé z dotknutých firiem v tichosti, ale naplno akceptovali pripomienky k existencii duálnej kvality a receptúry daných produktov upravili.

 

O probléme duálnej kvality potravín sa hovorilo už pred pár rokmi. Nič zásadné sa vtedy neudialo. Prečo sa pristúpilo ku konkrétnym riešeniam až teraz?


Táto téma naozaj nie je nová. Už v minulosti veľa spotrebiteľov poukazovalo, že mnohé, inak na prvý pohľad totožné výrobky chutia inak, ak sú kúpené na Slovensku a v zahraničí. Vtedajšia politická elita tomuto problému nevenovala náležitú pozornosť a s nedostatočnou razanciou ho komunikovala navonok. Súhra okolností – predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európy, a potom človek, ktorý je aktuálne na čele tohto rezortu, spôsobili jej znovu oživenie.

 

Predsavzali sme si urobiť všetko preto, aby sa tieto krivdy napravili. Európa musí byť donútená počúvať a zároveň musí pochopiť, že ide o vážny problém. Informácia, s ktorou sme začali na nej pracovať, spôsobila, že o duálnej kvalite potravín sa intenzívne diskutuje a je záujem riešiť ju celoplošne, teda v rámci celej EÚ.


Ako zareagovali spotrebitelia na otvorenie tejto problematiky?


Reakcia bola jednoznačná a krátka: Konečne! Mnohí o probléme tušili, mali konkrétne skúsenosti, alebo len postrehy, šepkali si o tom...


Čo obchodníci?


Obchodníci duálnu kvalitu potravín považujú za morálny problém, pochádzajúci zo strany dodávateľov, väčšinou nadnárodných výrobcov potravín. Nemajú dostatočné páky na to, aby niečo ovplyvnili. Na túto tému sme dlho diskutovali. Ak existuje rámcová kúpna zmluva, ktorú napokon majú všetci vyšperkovanú do detailov, tak sa v nej môže objaviť aj špeciálna stať. Pojednávať môže o tom, že výrobky jednak neporušujú práva tretích osôb, ale aj garantujú jednotný prístup k spotrebiteľom v rámci celého európskeho trhu. Toto niektoré maloobchodné siete podnietilo a podľa našich informácií to už požadujú aj od svojich dodávateľov.


Problém môže byť zároveň prínosom. Je pravdepodobné, že vplyvom nedôvery narastie záujem spotrebiteľa o dobre známu lokálnu produkciu...


Rastúci záujem našincov o produkciu malých domácich overiteľných firiem sledujeme už dlhšiu dobu. Usilujeme sa túto tému naplno rozvíjať a predpokladám, že bude rezonovať aj počas tohto roka. Toto všetko samozrejme hrá do karát slovenských potravinárov.


Spotrebiteľ si začal viac všímať, čo nakupuje. Kým si potraviny vloží do nákupného vozíka, obracia ich, zisťuje, aké majú zloženie, začína byť viac obozretnejší. Môže problematika duálnej kvality potravín spôsobiť až prehnaný záujem spotrebiteľov o zloženie potravín? Zároveň je tu aj snaha nakupovať výhodne...


Súčasný zákazník je vzdelaný, má dostatočný príjem a disponibilné financie na to, aby sa mohol slobodne rozhodnúť, čo si kúpi. Už sa neobzerá len po najlacnejšom tovare, alebo najlacnejšej alternatíve potravín z dôvodu nedostatku financií.
Dokumentuje to je to jeden príklad z mnohých. V istom maloobchodnom reťazci, kde sme spustil predaj regionálnych potravín, boli prezentované dva jogurty. Lacnejší priemyselne vyrábaný a druhý výrazne drahší, vyrábaný ručne a unikátnym spôsobom. Prekvapivo bol najviac predávaný drahší jogurt. Zákazníci ocenili nielen jeho lokálny pôvod, ale aj čerstvosť a unikátny spôsob výroby. Boli patriotmi. Na tomto je dobre vidieť, že zákazník je si ochotný za lokálny produkt aj priplatiť, v tomto prípade to bol až dvojnásobok.


V minulom roku ste v praxi spustili program na podporu lokálnych výrobcov. Na komplexnejšie hodnotenie je zrejme ešte priskoro. Predsa len, aké sú prvé odozvy?


Prvé aktivity sme dokonca rozbehli už v decembri 2016. Na začiatku sme sa dohodli na spolupráci s každým maloobchodným subjektom, až na jedného. V súčasnosti už každý väčší subjekt, ktorý niečo v oblasti retailu a predaja potravín znamená, s nami spolupracuje. Vždy svojou vlastnou formou a tak, aby jeho biznis model nebol narušený.

  

„ Na začiatku sme si predsavzali mať na pultoch 100 nových regionálnych dodávateľov. Podarilo sa nám to nielen naplniť, ale aj prekročiť. “

 

Prv sme si mysleli, že schopnosť regionálneho dodávateľa plynule zásobovať väčšieho obchodníka bude nedostatočná. Predpokladali sme, že to zvládne len časť dodávateľov. Ale mýlili sme sa. Aktuálne vieme potvrdiť, že sa nenašiel ani jeden dodávateľ, ktorý by mal problémy a nevedel zásobovať obchodníka načas, v dostatočnej kvalite a množstve.

 

Obchodníci samozrejme vyšli regionálnym výrobcom maximálne v ústrety. Zjednodušili zmluvy s nimi, výrazne skrátili splatnosti faktúr (pod 14 dní) a umožnili im stanoviť si, v akom intervale a ako často môžu tovar dodávať. Otvorili dvere dokorán a urobili všetko preto, aby boli spokojní. Je to prínosné pre jednu aj druhú stranu. Pre niektorých bola takáto spolupráca zásadnou zmenou v doterajšom fungovaní a cestou k veľkým príležitostiam. Kým doposiaľ sa borili s nízkymi predajmi, v prvých týždňoch po ich zalistovaní do veľkej maloobchodnej siete odrazu generovali vysoké predaje.


Dať projektu v každej sieti originálnu podobu je nevyhnutná voľba. Ak by išlo o akúsi šablónu, zrejme by záujem obchodníkov nebol taký, aký je...


Jednotná šablóna by samozrejme spôsobila odmietnutie u mnohých obchodníkov. Napokon sami presne vedia, čo im interné obchodné modely umožňujú, a čo nie. Akonáhle by sme urobili jednotnú šablónu projektu, nepochodili by sme. Poskytli sme ale myšlienku a impulz v zmysle: Skúste sa zamyslieť v rámci vašej firmy...


Nikto zo zapojených nespravil nič proti vlastným zásadám a nič proti nastavenému biznis modelu. Každý, aj ten najmenší dodávateľ so svojim produktom, musí samozrejme realizovať obrat na meter štvorcový, ktorý daná sieť potrebuje. Rovnako musí spoluvytvárať určitú pridanú hodnotu, ktorú daná sieť potrebuje. Spokojný musí byť dodávateľ aj obchodník.


Projekt sa posunul ďalej. Je niečo, čo vás brzdí v ďalšom napredovaní?

 

Zatiaľ necítime príliš veľkú dôveru zo strany dodávateľov. Je preto nevyhnutné s nimi veľa pracovať a motivovať ich, aby sa do tohto typu spolupráce zapojili.


Nedôvera má zrejme pôvod v aplikácii mnohých nekalých obchodných praktík maloobchodnými sieťami a obave z nich zo strany dodávateľov. Nám sa podarila dohoda, ktorá obchod zjednodušila na najnižšiu možnú mieru v záujme naštartovania vzájomnej dôvery. Verím, že prví z tých, ktorí sa do projektu zapojili a žnú úspechy, povzbudia aj ostatných, zatiaľ váhajúcich.


Pulty samozrejme nenafúkneme...Aj tu platí staré známe pravidlo: Kto prv príde, prv melie. Zatiaľ máme priestor na to, aby sme do regálov dostali ďalších regionálnych mäsiarov, mliekarov, syrárov a ďalších. To, aký bude záujem o regionálne produkty, ktoré už v súčasnosti máme na pultoch, ukáže čas. Predpokladám, že v niekoľkých prípadoch dôjde aj k ich obmene. V prvej polovici roka 2018 budeme vedieť predbežne bilancovať. Je pravdepodobné, že každá maloobchodná sieť zapojená do programu osloví dodávateľa buď s návrhom úpravy neúspešného sortimentu, alebo ho nahradí iným perspektívnejším dodávateľom.


Problém je aj v tom, že intenzívnejšie sa začalo pracovať s dodávateľmi len nedávno. Kým budú reálne výsledky, nejaký čas to potrvá. Vidíme a riešime aj obrovské rezervy. V rámci projektu pomáhame riešiť aj také záležitosti, ako produkt zabaliť, ako ho označiť a pripraviť na to, aby sa vôbec na regál dostal. Ide o základné a pre úspešný obchod nevyhnutné veci. S jednou maloobchodnou sieťou sme rozbehli aj špeciálny program edukácie dodávateľov.


Dôležité je aj správne navnadiť nových záujemcov o tento typ podnikania. Práve v regionálnej produkcii je ešte veľa nepokrytých oblastí...


V úvode roka 2017 sme komunikovali s maloobchodnými sieťami a spoločne sme si zadefinovali osem oblastí, v ktorých sú najväčšie rezervy. Jednou z nich sú chýbajúci dodávatelia. Preto sa oveľa viac sústreďujeme na podporu tohto typu podnikania. Záujemcom zdôrazňujeme, že ide o medzeru na trhu s potenciálom zaujímavého rastu. Konkrétne sa to týka napríklad konzervárov, mraziarov, ale aj iných oblastí. My nemáme na Slovensku napríklad lokálne zmrzliny. Chýbajú nám aj dodávatelia čerstvých sladkovodných rýb. Paradoxne ide o veľmi žiadanú položku, ktorá je dnes vo veľkom množstve importovaná. Zišli by sa aj ďalší výrobcovia čokoládových i nečokoládových cukroviniek. Takto by sme mohli pokračovať ďalej. Na Slovensku sa toho aj veľmi málo pestuje. Strukoviny napríklad dovážame z ďalekého zámoria, čo je nezmyselné. Historicky boli vždy súčasťou našich jedálničkov a aj sa tu bežne pestovali.


Aké zmeny nastali v národnom programe Značka kvality SK, a čo konkrétne pripravujete?

 

Značku kvality SK spotrebitelia podľa našich vedomostí vnímajú ako punc jedinečnosti. Prirodzene očakávajú od výrobku, ktorý toto označenie má, že mu ponúka to najlepšie z najlepšieho. V roku 2018 plánujeme silnú podporu Značky kvality SK. Ešte predtým ale potrebujeme zrealizovať dva vážne kroky.

  

„ Chceme výrazne rozšíriť počet potravín, ktoré budú označenie Značka kvality SK niesť a zabezpečiť, aby boli zastúpené na väčšine pultov a regálov. “

 

Našim cieľom bude povzbudiť výrobcov potravín, aby o Značku kvality SK požiadali. Plánujeme zároveň upraviť štatút tohto označenia tak, aby sme boli ešte bližšie k výrobcom potravín.


Potraviny, ktoré toto označenie už majú, sú v regáloch veľmi málo viditeľné, alebo dokonca vôbec...


Mnohé výrobky, ktoré označenie Značka kvality SK majú na pultoch dokonca ani nie sú. Časté je aj to, že ak má nejaký potravinár na svojom výrobku toto označenie, ako keby sa zaň hanbil. Je umiestnené na zadnej strane obalu. Značka kvality musí mať jasný prínos a benefit pre toho, kto ju na svojom produkte má. V tomto smere nás čaká veľmi veľa práce.


Realizovali sme prieskum, z ktorého vyšlo, že Značka kvalita SK je spomedzi všetkých označení puncom kvality najznámejšia. Musí však byť jednoznačné, aký produkt ju má. V minulosti toto označenie nebolo veľa komunikované. Vzniká tlak na to, aby zákazník vedel, že je tu aj takéto označenie.


Jednou z viac diskutovaných tém sú nekalé obchodné praktiky. Aká je aktuálna situácia?

 

Podľa oficiálnych informácií zo strany sietí sa žiadna nekalá obchodná praktika nerealizuje. Zo strany dodávateľov však dostávame informácie presne opačného charakteru. Preto sme sa rozhodli aj v tejto záležitosti konať a intenzívne komunikovať s dodávateľmi. Dnes máme veľmi presné informácie, čo sa deje, v ktorej maloobchodnej sieti a akým spôsobom na základe akej zmluvy.


Na základe množstva pripomienok a prekvapivo veľkého záujmu dodávateľov spolupracovať s ministerstvom na vylepšení súčasnej legislatívnej normy vzniká aj novela 362 Zákona o neprimeraných obchodných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny. Tá už je súčasťou aktuálneho medzirezortného pripomienkového konania a do parlamentu by sa mala dostať v 1. polroku 2018. Zlepšiť by sa mala definícia oblastí, ktoré sa nekalých obchodných praktík týkajú, spôsob kontroly a zvýšiť sankcionovanie nekalých obchodných praktík. Na tomto zákone pracujeme už od mája 2017. Našim cieľom bolo pripraviť novelu, ktorá by reálne pomohla biznisu a nastaveniu morálnych kritérií obchodovania. Vo vyspelých krajinách západnej Európy tieto pravidlá bežne fungujú. Nechceme nič, čo by nefungovalo inde.


V minulom roku ste avizovali podporu výrobcom, ktorí by sa chceli zúčastniť potravinárskych veľtrhov v zahraničí. Aká je odozva?

 

Úroveň zahraničného obchodu u našich výrobcov potravín je rôzna. Mnohé firmy, ktoré sa intenzívne venujú zahraničnému obchodu, nečakali na pomoc ministerstva alebo štátu, na zahraničné výstavy chodili aj chodia. Všetko si financujú sami, pretože im to dáva zmysel. Ich počet je prekvapivo veľký. Ministerstvo pôdohospodárstva v minulom roku upravilo smernicu, ktorá pojednávala o tom, akú maximálnu finančnú čiastku je možné použiť na kompenzáciu nákladov spojených s účasťou na odborných výstavách. Kedysi to bolo 3 320 € , teraz je to až 20 000 €. Je to pomoc pre tých, ktorí sa chcú zúčastniť zahraničných podujatí samostatne. Zároveň sa rozšírili počet výstav, na ktoré je možné takúto pomoc aplikovať. Potom je tu druhá možnosť a to zúčastniť sa v rámci národného stánku a na vybraných podujatiach.

 

Aké najdôležitejšie zmeny čakajú obchodníkov v roku 2018 z pohľadu vášho rezortu?


Azda najviac dôležitou témou je zákon 362 a jeho aplikácia v praxi resp. jeho dodržiavanie. Ide o dôležitú vec, predpokladáme, že mnohé nešváry postupne vymiznú z trhu a už nebudeme budovať dodávateľsko-odberateľský vzťah, ale partnerský vzťah. Len vtedy to naozaj funguje dlhodobo a obojstranne výhodne.


Určite rozvinieme aj aktivity súvisiace s posilnením zastúpenia slovenských potravín na pultoch predajní. Ide o našu veľkú a dlhotrvajúcu prioritu. Tento podiel je na Slovensku stále príliš nízky, pričom priestor na zlepšenie tu jednoznačne vidíme. Pripravené máme jednotlivé kroky a avizovali sme ich už aj smerom k maloobchodným sieťam.


Retail na Slovensku prešiel za posledné roky obrovskými zmenami. Ako tento vývoj vnímate?

 

Slovenský trh praje maloobchodníkom. Podľa môjho názoru tu nie je tu extrémne silná konkurencia, napriek tomu, že reťazce zrejme budú reagovať inak.. Stačí sa pozrieť, ako to vyzerá v susednom Poľsku, Maďarsku alebo v Česku. V okolitých krajinách je to boj s akcentom na hospodárske výsledky, ktoré dosahujú.


Je zrejmé, že trh bude smerovať od veľkých formátov k menším. Nepredpokladám, že by na Slovensko vstúpil nový hráč. Je možné, že sa budú preskupovať niektoré súčasné zabehnuté predajne pod inú značku. Očakávame, že slovenskí dodávatelia dostanú na pultoch viac priestoru. Je to vec elementárnej spoločenskej zodpovednosti maloobchodníkov, ktorých príjmy generuje slovenský spotrebiteľ.

 

Pripravil: Daniel Košťál
Foto: archív M. Lapšanského

 

facebook-ikonagoogle-plus-ikonatwiter-ikonayoutube-ikona



banner kniha co nemame neprodame

Video

RETAIL INNOVATIONS conference 2018


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

Packaging Herald

Fashion Retail