Objem potravinového odpadu chceme znížiť na nulu
- Podrobnosti
- Uverejnené štvrtok, 21. september 2017
Hovorí Matt Simister, generálny riaditeľ spoločnosti Tesco pre strednú Európu. Exkluzívne pre odborný portál RETAIL magazin.sk porozprával o cieľoch ambiciózneho plánu maloobchodného reťazca Tesco na Slovensku a v ostatných krajinách strednej Európy, ktorý patrí k aktuálnym prioritám.
Problematikou potravinového odpadu sa už niekoľko rokov zaoberáte vo Veľkej Británii. Aké boli vaše začiatky v tejto krajine, pokiaľ ide o túto oblasť?
V oblasti plytvania potravinami som začal pracovať v roku 2012. Postupne som sa stal lídrom v rámci skupiny, ktorá sa u nás touto problematikou zaoberá. Na začiatku bolo mojou úlohou urobiť všetko preto, aby sme sa spojili a čo najrýchlejšie pochopili, čo táto oblasť pre nás znamená. Spočiatku sme presne nevedeli, o čo ide. Dostatočne sme si však uvedomovali, že ide o problematiku, ktorá začína byť stále viac diskutovaná a stáva sa vážnym problémom. Usúdili sme tak aj na základe údajov, ktoré sme už vtedy mali k dispozícii. Snažil som sa urobiť všetko preto, aby som sa do problematiky plytvania potravinami dostal čo najrýchlejšie a najhlbšie. Postupne sme zisťovali, čo všetko vieme ovplyvniť a aké kroky v rámci firmy dokáže podniknúť. Netrvalo dlho a stalo sa to pre nás štandardnom, dnes sme v tejto oblasti vo Veľkej Británii lídrom. Za tých pár rokov sme dosiahli aj celkom slušné výsledky.
O čo konkrétne v rámci zmien išlo? Aké základy boli predpokladom prvých úspechov?
V prvom rade prišlo k zásadným zmenám v rámci celého reťazca a jeho hodnôt. Pre mňa a môj tím to samozrejme bolo už v tejto fáze motivujúce. Išlo o zásadnú zmenu fungovania potravinárskeho predaja v našich predajniach, pričom s tým úzko súviseli aj mnohé zmeny na úrovni potravinárskeho priemyslu. Každý jeden článok, v podstate všetci hráči v rámci celého reťazca, teda výrobcovia, dodávatelia, predajcovia, aj zákazníci boli prv istým spôsobom rozpačití, každý sa uberal svojou cestou, čo nebolo dobré. Situácia sa však zmenila, spojili sme sa a dnes vytvárame partnerstvá s jasným poslaním. Bez spojenia a spolupráce by sme žiadne výsledky nedosiahli. Fungujeme inak, než sme fungovali a je to lepšie pre všetkých.
Svoje niekoľkoročné skúsenosti s potravinovými prebytkami a prekvapivé poznatky ste dokonca zhrnuli v knihe, ktorá vám vyšla. Čo presne v nej rozoberáte?
Uvádzam v nej príklady , ako je na základe osobnej motivácie možné dospieť k výraznej zmene. Rozoberám podrobne kroky, ktoré dokážeme urobiť na úrovni jednotlivca a na druhej strane to, ako môže prispieť k zmene kolektív. Polovica knihy je aj o tom, čo všetko sme museli pochopiť, aby sme dokázali prijať a uskutočniť zmeny, o čom sa dnes viac rozpráva a čo to znamená. Druha polovica je to o tom, čo sa dá v danej oblasti reálne urobiť.
Tesco je maloobchodným reťazcom, ktorý sa tejto problematike začal venovať medzi prvými a intenzívnejšie hlavne v posledných rokoch. Čo vás k tomu viedlo? Aké záväzky chcete v tejto oblasti dosiahnuť?
Čokoľvek robíme, vždy to najskôr robíme pre svojich zákazníkov. V prvom rade je to kvôli zvyšovaniu všeobecného povedomia, v druhom rade je to zodpovednosť nás, ako lídra na trhu v tomto odvetví. Vo Veľkej Británii je našim cieľom, ktorý postupne rozširujeme aj na oblasť Strednej a Východnej Európy je v našich predajniach úplne znížiť objem potravinových prebytkov na nulu a v celkovom systéme potravinárskeho priemyslu do roku 2030 pomôcť znížiť objem plytvania na polovicu.
Mnohé konkrétne aktivity ste v tejto oblasti už vo Veľkej Británii uskutočnili. Čo by ste vyzdvihli?
Urobili sme toho veľmi veľa. Znížili sme napríklad celkovú ponuku na predajniach, teda prišlo k optimalizácii sortimentu, snažili sme sa skvalitniť doterajšiu špecifikáciu tovarov a zaviedli sme predaj “Perfectly imperfect“ výrobkov, pričom toto sa týka hlavne ovocia a zeleniny. Ide o výrobky nedokonalé tvarom či veľkosťou avšak s dokonalou kvalitou, ktoré by inak iba kvôli vizuálnym štandardom skončili v koši. Rozšírili sme ponuku farmárskych značiek, zakladáme nové partnerstvá a postupne sa zlepšujeme aj v oblasti obalov, je to oblasť, ktorá s problematikou plytvania potravinami úzko súvisí. Snažíme sa tiež inak pristupovať k realizovaniu promócií pri výrobkoch, ktoré majú kratšiu dobu spotreby. Zrušili sme aj ponuku typu „1+1 zdarma“ pre ovocie a zeleninu. Najzásadnejšie bolo zverejnenie našich vlastných údajov o množstve potravinových prebytkov. V prvom kole sa to síce ukázalo byť kontroverzné, ale s odstupom času to vnímame ako veľmi dobrý počin, ktorý ukazuje našu transparentnosť v tejto oblasti.
Zmeny sme iniciovali aj v oblasti dodávateľského reťazca. Usilujeme sa výrazne zjednodušiť objednávanie tovarov, dbáme na efektívnejšie plánovanie množstiev tovarov, ktoré chceme objednať a dokážeme predať. Bežne sa to robí tak, že obchodníci sa usilujú tovar objednávať čo najneskôr . Je to kvôli tomu, aby objednávka bola čo najpresnejšia. My robíme presný opak. Objednávky sa snažíme zrealizovať čo najskôr, ako to ide. Keď výrobca vie, že bude mat nadprodukciu, vieme sa s tým efektívnejšie popasovať a predať ju za jednotnú cenu.
Ešte nás čaká veľa práce so zákazníkmi, hoci už máme toho veľa rozbehnutého. Sú mnohé oblasti, kde zákazníkom dokážeme pomôcť a poradiť. Či už je to plánovanie nákupov, odporúčanie na uskladňovanie toho, čo si nakúpia, alebo odporúčanie na nakladanie s prebytkami, ktoré nie je možné už v domácnostiach spotrebovať.
Aké kroky plánuje Tesco v najbližšom období podniknúť v oblasti potravinového odpadu v strednej Európe?
Stratégia je v tomto prípade zhodná s tou, ktorú uplatňujeme momentálne vo Veľkej Británii. Sústredíme sa na jednotlivé prevádzky, budeme samozrejme klásť dôraz na znižovanie potravinových preytkov v potravinárskom priemysle, viac sa sústredíme na možnosť darovania a na intenzívnejšiu spoluprácu s našimi partnermi v dodávateľskom reťazci. Podobne, ako vo Veľkej Británii, aj v tomto regióne sa chceme viac zamerať na čerstvé výrobky a vlastné značky. Dôležitou oblasťou je pre nás aj tu práca so zákazníkmi. Napokon to je aj dnešné zverejnenie našich vlastných údajov o množstvách potravinových prebytkov v našich predajniach. Pokladám to za veľmi dôležitý bod v celom procese nastoľovania zmien.
Ide o citlivé údaje. Tesco ich zverejňuje už na pravidelnej báze vo Veľkej Británii. Aká bola prvá odozva trhu?
Mali sme samozrejme aj negatívne odozvy. Čo je logické, keďže toto číslo sa mohlo zdať na prvý pohľad veľké.. Bulvárne média sa sústredili iba na toto číslo, bez kontextu, ktorý by povedal viac o tom, že dané číslo je iba malou časťou veľkého problému. Práve v maloobchode sa plytvá potravinami najmenej. K oveľa väčšiemu plytvaniu dochádza v ostatných častiach reťazca. Prostredníctvom kvalitných mienkotvorných médií však bola aj vo Veľkej Británii verejnosti posúvaná aj pozitívna odozva na tento náš krok. Ľudia napokon ocenili, že ide o dobrú vec, a dobrý nápad a ukážku transparentnosti. Je dôležité si uvedomiť, prečo to treba vedieť. Zakrátko sa k nám pridali aj ostatní obchodníci.
Dáta dnes prvýkrát zverejňujete aj na Slovensku. Akú reakciu očakávate tu?
Predpokladám podobnú situáciu, že mienkotvorne a odborné média posunú k ľuďom pravý význam tohto nášho činu. Pevne verím, že tí pochopia, že je to problém týkajúci sa nielen obchodníkov, ale aj celej spoločnosti. Akokoľvek je totiž pre nás tento problém veľký, je to stále len malá čiastka celospoločenského problému. A ten je skutočne obrovský. Osobne si myslím, že odozva na Slovensku bude pozitívna.
Dá sa očakávať, že sa pripoja aj ostatní obchodníci?
Nechceme týmto krokom získať konkurenčnú prednosť. Robíme to preto, lebo veríme v správnosť veci. Áno, myslím si, že nasledovať nás budú aj ostatní.
Zamerajme sa viac na Slovensko. Aká je tu situácia pokiaľ ide o plytvanie potravinami a reťazec Tesco?
Na Slovensku sa podarilo v minulom roku vďaka dialógu so všetkými zainteresovanými stranami malé veľké víťazstvo, zmena legislatívy, ktorá umožňuje obchodníkom darovať suché trvanlivé potraviny, ako sú napríklad cestoviny, či strukoviny, po dátume minimálnej trvanlivosti ľuďom v núdzi.. Tiež už darujeme charitatívnym organizáciami prebytky ovocia a zeleniny - momentálne je na Slovensku už 100 predajní, ktoré ponúkajú potravinové prebytky Potravinovým bankám a iným charitatívnym organizáciám. Je to veľmi prospešné. Veríme, že sa do tejto aktivity do konca roka zapoja všetky naše hypermarkety.
Ako je to v okolitých krajinách?
Je to podobné. Každý, kto v sebe nesie aspoň trochu zodpovednosti a do problematiky trochu vidí, niečo chce v tejto oblasti podniknúť.
Je naša krajina v niečom špecifická v tejto oblasti?
Veľkým pozitívom Slovenska a ďalších krajín strednej Európy je, že ľudia sa stravujú viac doma. Vidno, že sa snažia stravovať zdravšie a hodnotnejšie. Tomuto smerovaniu vieme a chceme krásne prispôsobiť ponuku v našich predajniach. Môže byť zdravšia a zároveň príprava ešte pohodlnejšia.
Aké sú teda dáta pre Slovensko? Koľko potravín sa podarilo darovať na Slovensku a k akému plytvaniu potravinami stále dochádza v prevádzkach Tesca?
Na Slovensku zverejňujeme dáta po prvýkrát a teda ich tento rok nevieme ešte porovnať s predchádzajúcim obdobím. Tieto dáta budú však základom toho, aby sme do budúcna videli, ako sa situácia vyvíja a či sa nám darí zlepšovať sa. Zároveň nám pomôžu dáta sledovať, čí sme na dobrej ceste k plneniu našich cieľov. V prevádzkach Tesca na Slovensku vzniklo za uplynulé obdobie približne 10 100 ton prebytkov potravín. I keď toto číslo môže vyzerať byť veľké v absolútnom ponímaní, jedná sa iba o 1,7% všetkých potravín, ktoré v sieti Tesca na Slovensku predávame. Zo spomínaných 10 100 ton prebytkov, takmer 3 000 ton bolo ešte vhodných na ľudskú spotrebu. Podarilo sa nám z nich darovať takmer 40 ton Potravinovej banke Slovenska na pomoc ľuďom v núdzi a navyše sme ďalších 134 ton re-distribuovali tak, že boli použité na kŕmenie zvierat.
Uvedomujú si ľudia na Slovensku vážnosť situácie, rastúci problém potravinového odpadu?
Postupne sa povedomie zvyšuje. Vďaka tomu sa môžu uskutočňovať aj príslušné opatrenia. Je stále viac ľudí, ktorí si uvedomujú, že môžu výrazne ušetriť, ak znížia objem nakupovaných potravín a množstvo potravín, ktorými plytvajú. Momentálne sa však dosiahla istá úroveň a je potrebný ďalší impulz na to, aby prišlo k opätovnému oživeniu záujmu spotrebiteľov.
V mnohých krajinách Strednej Európy, Slovensko nevynímajúc, je dnes bežné, že ľudia nereagujú veľmi dobre, ak im poviete, ako plytvajú potravinami. Väčšina si dokonca nie celkom dobre uvedomuje, že ide o mrhanie.
Na akom článku dnes vzniká najviac potravinového odpadu?
V dodávateľskom reťazci a na strane domácností.
Vo Veľkej Británii sa vám úspešne darí vplývať na obe skupiny a dosahovať pozitívne zmeny. Dokážete to aj na Slovensku?
Myslím si, že aj na Slovensku dokážeme ovplyvniť obe tieto zložky. Chce to len pozerať sa na vec spoločne, nie jednotlivo. Potom to prinesie aj zaslúžené ovocie.
Aké sú trendy vo Veľkej Británii pokiaľ ide o znižovanie množstva potravinového odpadu?
Slovensko alebo Veľká Británia, rozdiel spočíva len v množstve reálneho odpadu, princípy sú však rovnaké. Zistili sme napríklad, že vo Veľkej Británii zákazníci zaplatia v priemere 70 libier mesačne za jedlo a potraviny, ktoré neskonzumujú a vyhadzujú ich. My im tak v podstate pomáhame šetriť a znižovať úroveň plytvania potravinami. Je ale logické, že nám ide o obrat. Napriek tomu môžeme fungovať z ekonomického hľadiska efektívnejšie. Chceme našim zákazníkom ponúkať nie množstvo, ale kvalitnejšie, lepšie a čerstvejšie potraviny.
Uplatňujete na Slovensku model, aký sa vám v snahe znižovanie celkového množstva potravinového odpadu osvedčuje? Kde tento odpad v skutočnosti končí, pokiaľ ide o Slovensko?
V prvom rade sa snažíme znížiť cenu výrobkov, ktorým končí doba spotreby a predať ich. Na prvom mieste sú zákazníci. Druhou možnosťou sú opäť ľudia, ktorým sa potraviny dostávajú cez Potravinové banky. Ak už ani toto nie je možné, tak potom sú ďalším článkom zvieratá, k tým sa dostávajú hlavne pekárenské výrobky. Poslednou možnosťou ak sme všetko predošlé vyčerpali, je anaeróbne spracovanie, kedy sa z potravinového odpadu vyrába teplo alebo energia. Cieľom je, aby žiadne potraviny nekončili na skládkach.
Zamestnáva dnes Tesco vo Veľkej Británii alebo na Slovensku ľudí, ktorí sa venujú interne len tejto problematike?
Ak sa pozriem na to globálne, v tejto oblasti dnes pracuje u nás veľmi veľké množstvo ľudí. Náklady na odpad sú veľmi veľké a toto je aj podstatná zložka našich prevádzkových nákladov.
Čo vás čaká v tejto oblasti v najbližších obdobiach na Slovensku?
Zásadne zmeníme prístup k potravinovým prebytkom. Budeme viac spolupracovať s výrobcami, s farmármi, s potravinovými bankami, aj s vládou. Budeme sa usilovať, čo najviac potravín, ktoré sú vhodné na ľudskú spotrebu, darovať. Na Slovensku budem osobne dohliadať na túto oblasť a verím, že dosiahneme veľmi rýchlo očakávanú zmenu. Je to napokon pre TESCO jeden z najprioritnejších projektov.
Daniel Košťál
Foto: archív M. Simistra
Súvisiace články
