Podiel slovenských potravín na pultoch opäť klesol
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 22. máj 2017
Slovensko nie je potravinovo sebestačnou krajinou a čoraz viac sa od toho vzďaľuje. Podiel vystavených domácich potravín na pultoch sa aj v tomto roku znížil, už dosahuje len 37,2 %. Vyplýva to z výsledkov reprezentatívneho prieskumu agentúry GfK realizovaného pre Potravinársku komoru Slovenska (PKS).
Slovenskí potravinári vedia vyrobiť dostatok kvalitných potravín a to aj za prísnejších podmienok, ako sú určené európskou legislatívou. Slovensko napriek tomu patrí ku krajinám s najväčším podielom zahraničných potravín v regáloch predajní. Aj najnovší prieskum agentúry GfK Slovensko realizovaný v období od 8.3 - 5.4. 2017 po celom Slovensku túto skutočnosť potvrdil a ukázal, že na Slovensku je väčšina ponúkaných potravín dovezených zo zahraničia.
Klesajúca tendencia
Agentúra GfK Slovensko uskutočnila prieskum pre PKS po prvýkrát v roku 2011 a zastúpenie domácich potravín na pultoch bolo vtedy na úrovni 50 %. Odvtedy PKS zadáva prieskum každoročne a podiel vystavenia slovenských potravín permanentne klesá. Podľa aktuálneho prieskumu podiel týchto potravín opäť medziročne klesol o 1,3 percentuálneho bodu (p.b.) z 38,5 % na 37,2 %. Od roku 2011 do roku 2017 tak počet vystavených slovenských potravín klesol o viac ako štvrtinu.
„Z prieskumu vyplýva, že nadpolovičný podiel si zachovávajú potraviny s nízkou pridanou hodnotou, ako je mlieko, sú to aj minerálne vody a ďalšie. Podiel domácich potravín s vyššou pridanou hodnotou stále výrazne klesá a tieto sú nahrádzané dovozom zo zahraničia. Je to zlá správa nielen pre spotrebiteľov, ale aj pre budúcnosť slovenskej ekonomiky,“ hovorí Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.
Vyhráva COOP Jednota
Najviac slovenských potravín je podľa výsledkov tohtoročného prieskumu zastúpených v predajniach reťazcov COOP Jednota (56%) a CBA (48%), najmenej v reťazci Lidl (14%). Tesco malo rovnako ako aj Billa podiel slovenských výrobkov 40%, Kaufland 37% a Metro 40%. Zastúpenie slovenských potravín v regáloch má všeobecne klesajúci trend vrátane slovensky orientovaných lídrov COOP Jednota a CBA. V takmer všetkých sledovaných obchodných reťazcoch podiel vystavených slovenských výrobkov poklesol, okrem Kauflandu a Metra kde mierne narástol.
Najmenej zastúpené domáce potraviny sú podľa tohto prieskumu v rámci kategórií oleje, nečokoládové cukrovinky, konzervované produkty a čokoládové cukrovinky, nealkoholické nápoje, trvanlivé pečivo a cestoviny. Najvyšší podiel je pri mlieku, minerálkach, víne, pive, liehovinách, destilátoch a balených mäsových výrobkoch.
Najvyšší podiel slovenských výrobkov bol zaznamenaný na pultoch menších predajní (55%), v supermarketoch (44%), nasledujú hypermarkety (38%) a diskontné predajne (20%). Podiel domácich produktov poklesol v medziročnom porovnaní v supermarketoch a malých predajniach, stabilný zostal v hypermarketoch, mierne vzrástol v diskontných predajniach a veľkoskladoch.
Zaujímavé je aj porovnanie zastúpenia pokiaľ ide o jednotlivé kraje. Najviac slovenských výrobkov bolo nájdených v predajniach Banskobystrického kraja (43%), následne kraja Žilinského a Trenčianskeho (40%), Košického (39%), Nitrianskeho (36%), Prešovského (35%), najmenej v kraji Trnavskom (31%) a Bratislavskom (32%). Ide o paradoxne najvyspelejšie slovenské regióny. Ak je tu argument, že slovenské výrobky sú drahé a spotrebiteľ si ich nemôž dovoliť, tak tento nie je štatisticky platný. Najbohatší spotrebitelia žijú v regiónoch kde je podiel týchto výrobkov najnižší.
Prieskum a jeho špecifiká
Spoločnosť GfK realizuje prieskum zastúpenia slovenských výrobkov v regáloch predajní na Slovensku 7.- krát, v posledných rokoch pridala aj zastúpenie privátnych značiek. „Od začiatku vykonávania tohto prieskumu používame rovnakú metodiku, čiže medziročné porovnania sú relevantné. Navštívili sme 360 reprezentatívne vybraných predajni po celom Slovensku, celkom sme v uvedenom období sledovali sedem vybraných maloobchodných reťazcov. Prieskum bol realizovaný v mesiaci pred Veľkou nocou. Monitorovali sme 16 vybraných potravinárskych kategórii. Zber dát prebehol tak, že audítori prišli do predajní a pri 16 kategóriách zistili či je aktuálna ponuka slovenského alebo zahraničného pôvodu,“ hovorí Rastislav Kočan zo spoločnosti GfK.
Bez záujmu štátu
„Naskytá sa mi otázka, prečo si nevážime prácu slovenských potravinárov, prečo slovenský spotrebiteľ má v ponuke väčšinou dovážane potraviny keď slovenskí potravinári dokážu vyrábať vysoko kvalitne produkty.... Výsledok aktuálneho prieskumu a aj smerovanie vývoja sú reálnou hrozbou. Potravinársky priemysel na Slovensku kontinuálne upadá. Niektoré odvetvia už takmer zanikli. Kým v iných krajinách sú domáce potraviny dôležitou a intenzívne diskutovanou témou, tamojší potravinári sa môžu opierať aj o podporu štátu, na Slovensku sa potravinárskemu priemyslu venuje veľmi nízka pozornosť,“ hovorí na stretnutí s médiami Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska. Ako ďalej dodáva, nezáujem štátu, nárast administratívy, daňovej záťaže, súčasná politika obchodných reťazcov, to všetko sú hlavné príčiny postupnej likvidácie potravinárskeho sektora na Slovensku.
Povzbudenie k zmene
„Ak by sme porovnali situáciu na Slovensku so situáciou v niektorých iných krajinách, ktoré sú rozlohou blízke Slovensku, vidíme obrovský nesúlad. Potravinárstvo Írska napríklad v súčasnosti vyprodukuje 8 - krát viac nominálnej hrubej produkcie potravín, Dánsko 5 - krát viac. Dvakrát veľké Česko má viac než trojnásobnú produkciu. To sú len niektoré údaje z aktuálnej analýzy spoločnosti INESS,“ prezentuje J. Halgašová.
Potravinárska komora Slovenska chcela opäť touto aktivitou naplniť svoj základný ciel - obhájiť záujmy domáceho potravinárskeho priemyslu. „Našou snahou je povzbudiť a inšpirovať vládu, rovnako aj obchodne reťazce, aby sa viac venovali slovenským potravinám. Malo byt to však priniesť aj pozitívne výsledky,“ dodáva J. Halgašová.
Klesajúca konkurencieschopnosť
Každým rokom sa na Slovensko zvyšuje množstvo exportovaných poľnohospodárskych surovín a každým rokom sa zvyšuje aj množstvo dovezených potravín, čo potvrdzuje prehlbujúci sa úpadok spracovateľského potravinárskeho priemyslu. „Ak rezort pôdohospodárstva vynakladá prostriedky predovšetkým na podporu prvovýroby, z veľkej časti sa míňajú svojmu účinku. Finančne poddimenzovaný spracovateľský priemysel nedokáže dať zodpovedajúcu pridanú hodnotu surovinám od prvovýrobcov, tie končia v exporte bez adekvátneho prínosu pre slovenskú ekonomiku,“ hovorí D. Poturnay.
„Potrebujeme investovať do inovácií, moderných obalov a do nových technológií. Bez podpory štátu, zlepšenia podnikateľského prostredia a zníženia administratívneho a daňovo-odvodového zaťaženia to však nepôjde,“ dodáva D. Poturnay.
Slovenské potravinárskou ma v súčasnosti tretiu najnižšiu podporu štátu v EU. Za nami je Malta, ostrov s veľmi nízkym podielom poľnohospodárskej výroby. Potravinári musia čeliť aj rastúcim nákladom vyplývajúcim z narastajúcich regulácií, príkladom je nový zákon o odpadoch z dielne MŽP SR. „Len tento jeden zákon skokovito zvýšil náklady výrobcov na recykláciu odpadov z obalov z doterajších 5 mil. € na približne 40 mil. € ročne, a to bez adekvátnej kompenzácie. Je to obrovské číslo, ktoré však nie je kompenzované žiadnymi opatreniami smerom k potravinárom zo strany štátu na podporu ekonomiky. Pokiaľ sa teda politika štátu zmení, pokles potravinárskeho priemyslu bude pokračovať,“ uvádza D. Poturnay.
Zmeniť sa musí aj spotrebiteľ
„Súčasný alarmujúci stav má z môjho pohľadu viaceré príčiny. Prvou je skutočnosť, že naša výroba nedokáže poskytnúť inovácie v rozsahu, aké dokážu poskytnúť zahraniční dodávatelia. Vzniká tak nepomer medzi domácou a zahraničnou ponukou. Je to aj skutočnosť, že niektorí veľkí výrobcovia, ktorým sa podarilo dosiahnuť úspechy na zahraničnom trhu, majú snahy zužovať šírku sortimentu. Viac sa špecializujú a to smeruje k určitému rozporu medzi tým, čo by sme chceli a skutočnosťou. Výrobca, ktorému sa podarí dostáť na zahraničné trhy tak vyrába väčšie množstvá jedného výrobku a postupne však upúšťa od výroby menej efektívnych výrobkov,“ vysvetľuje Pavol Uhrín, predseda Dozornej rady PKS . Zo zahraničia sa tak ako hovorí, na naše pulty dostávajú inovatívne produkty, ktoré chýbajú v portfóliu domácim výrobcom. Ďalší problém vidí v reálnej ekonomickej sile, ktorú predstavujú noví a menší výrobcovia.
„Obchodne reťazce, neberú výrobcov, ktorí nemajú dostatočnú ekonomickú silu príliš vážne. Tí sa pritom neraz snažia všetkými silami nakontaktovať na nákupcov, ale väčšinou sú odmietaní. Nedokážu sa tak na trhu uchytiť a rozvíjať. Na druhej strane je tu aj ten problém, že svojou produkciou nie sú títo výrobcovia schopní pokryť požiadavky reťazcov. Pozitívom je však to, že v poslednej dobe vybrané obchodne reťazce dali priestor aj malým výrobcom a to v konkrétnych projektoch. Je to však stále skôr spolupráca na regionálnej úrovni. Samostatnou kapitolou sú obchodné marže. V žiadnej vyspelej krajine nie sú tak vysoké obchodné marže ako tu. Je potrebná rozumná regulácia pretože nepomer sily obchodných reťazcov a výrobcov je dnes veľmi veľký. V neposlednom rade pokiaľ sa nezmení aj vnímanie slovenského spotrebiteľa a jeho vzťah k slovenským výrobkom, bude to stále veľmi zložitý začarovaný kruh,“ uzatvára P. Uhrin.
Pripravil: dk
Zdroj: PKS, GfK, redakcia
Ilustračné foto: Shutterstock.com
