volba spotrebitela 450x1017 left

Predajné priestory ohrozujú aj živočíšni škodcovia

mys predajnaSuché a teplé miesta, kde sa nachádza väčšie množstvo potravín, vždy priťahovali rôzne druhy živočíchov, s nelichotivým označením „škodcovia“. V minulosti boli útokom hlodavcov, hmyzu či vtákov vystavené najmä sýpky, silá a sklady. Dnes k nim patria aj maloobchodné predajne.


Napriek technologickému pokroku sa zdá, že na živé tvory sme krátki. Je možné znížiť riziko výskytu škodcov v maloobchodných prevádzkach a zamedziť tak znehodnocovaniu tovarov?


Predstavte si, že prídete ako zákazník do predajne potravín a medzi pečivom zbadáte myš či mravce, prípadne vám nad hlavou preletí holub. Pre mnohých je to odpudivá predstava, no realita takéto situácie skutočne prináša. Kompetentný v zmysle predchádzania výskytu škodcov v takejto prevádzke je v prvom rade prevádzkovateľ predajne či maloobchodnej siete. K jeho úlohám patrí aj ostražitosť, musí byť všímavý, myslieť zároveň preventívne, v prípade potreby je jeho povinnosťou viesť proti živočíšnym škodcom kontinuálny a premyslený boj. Ide predsa o veľa – v hre je dôvera spotrebiteľa a teda aj zisk.

 

Spektrum škodcov

 

Povinnosťou každej maloobchodnej prevádzky je zabezpečiť bezchybnú kvalitu predávaného tovaru, hygienických podmienok predaja a tým ochranu ľudského zdravia. Živočíšni škodcovia totiž nielenže znehodnocujú tovar, ale často sú aj zdrojom nákazy a prenášačmi ochorení. Rôzne druhy hmyzu, napríklad rus domový, mäsiarka obyčajná, mravec faraónsky, či hlodavce, kam patrí najmä potkan hnedý či myš domová, môžu produkovanými exkrementami roznášať nebezpečné choroboplodné zárodky, plesne a vírusy. Preniesť ich môžu veľmi ľahko na potraviny či iný tovar. Požitie infikovaných potravín môže potom spôsobiť vážne zdravotné problémy, predovšetkým zažívacieho charakteru, a ohroziť tak zdravie spotrebiteľa.

 

Prevencia na prvom mieste

 

Ako sa účinne brániť výskytu škodcov a súvisiacim rizikám? Základným preventívnym opatrením je udržiavanie dennej a hĺbkovej čistoty prevádzok. Vždy a za každých okolností. Nevyhnutné je vykonávať deratizáciu - dvakrát do roka, na jar a na jeseň.
„Vzhľadom na vysokú reprodukčnú schopnosť hlodavcov (jednému dospelému páru potkanov hnedých sa za rok môže narodiť až 1 000 mladých jedincov) je z hľadiska ochrany verejného zdravia a eliminovania epidemiologických a epizootologických rizík nevyhnutné realizovať dostatočne účinnú, celoplošnú a synchrónne prebiehajúcu deratizáciu, vždy minimálne dvakrát ročne,“ hovorí Mgr. Katarína Nosálová, hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava.

 

„Prevádzkovateľ predajne či skladu musí takisto zabezpečiť svoju prevádzku voči škodcom najmä preventívnymi opatreniami, akými sú napríklad sieťky na oknách, mriežky na kanalizačných vpustiach, oplechované vstupné dvere do skladu a pod.,“ dodáva Zuzana Drobová z Úradu verejného zdravotníctva SR.

 

Rovnako dôležité, ako pravidelná deratizácia je aj neustále udržiavanie čistoty a poriadku v prevádzkach a to na niekoľkých úrovniach. „Upratovanie predajní stanovuje sanitačný plán, ktorý má niekoľko vrstiev, od bežných, denných činností až po hĺbkové čistenie,“ hovorí Zuzana Lošáková, hovorkyňa spoločnosti Tesco STORES Slovensko.

 

Dôležitosť týchto preventívnych opatrení v boji proti škodcom potvrdzuje aj Andrea Jelinek, oblastná manažérka siete drogérií dm drogerie markt. „Upratovanie priestorov našich predajní zabezpečuje zmluvná externá spoločnosť, ktorá má vypracovaný detailný plán konkrétnych činností. Tie sú podľa dôležitosti rozdelené na pravidelné denné, týždenné a mesačné aktivity tak, aby bola trvalo zabezpečená čistota a hygiena našich predajní. Súčasťou plánu je aj nepravidelné, hĺbkové upratovanie, ktoré sa realizuje spravidla 1x ročne, prípadne podľa potreby,“ uvádza.

 

Ideálne HACCP program

 

Súčasťou preventívnych krokov by malo byť kvalitné zaškolenie všetkých zamestnancov. Týkať by sa malo identifikácie škodcov, ale najmä oboznámenia sa so životnými podmienkami jednotlivých druhov, vždy s cieľom zamedziť vzniku týchto podmienok (napríklad ideálna teplota pre rozmnožovanie sa niektorých druhov hmyzu). Prevádzky majú tiež možnosť (ktorá by sa v ideálnom prípade mala stať zásadou), realizovať vlastné kontrolné programy, postavené na zásadách HACCP (Hazard Analyses and Critical Control Points, prekl.: Analýza nebezpečenstva a kritické kontrolné body). Analýzou nebezpečenstva môžeme v tom prípade nazvať identifikovanie rizika výskytu škodcov a kontrolnými bodmi je napríklad tzv. monitoring škodcov, ktorý má odhaliť pravdepodobnosť výskytu jednotlivých druhov.


„Máme zavedený DDD (deratizácia, dezinsekcia, dezinfekcia) kontrolný systém na ochranu proti škodcom v súlade so systémom HACCP, ktorý sa skladá z ochrany budov vo vonkajšom prostredí a z ochrany vnútorných priestorov,“ uvádza Z. Lošáková „DDD kontrolný systém je zabezpečovaný profesionálnou externou spoločnosťou, ktorá na základe analýzy rizika stanovuje metodiku monitoringu a plán preventívnych kontrol. Na základe preverovania akútnych zásahov sa metodika prehodnocuje a upravuje,“ dodáva. Prínosné je tiež zaviesť v každej prevádzke evidenciu o každom zaznamenanom výskyte škodcu, podmienkach v akých sa vyskytol a krokoch, ktoré sa proti jeho rozmnoženiu a ďalšiemu výskytu podnikli. Poctivé vedenie administratívnych záznamov môže pomôcť pri riešení podobných situácií v budúcnosti.

 

Kedy volať špecialistu?

 

Odbornú pomoc, ako domácnostiam, tak odvetviu malo a veľkoobchodu, poskytujú v prípade odhalenia škodcov práve DDD firmy pracujúce na profesionálnej, a teda vysoko účinnej úrovni. Ide o odborné komerčné firmy, ktoré majú povinnosť zamestnávať pracovníkov s príslušnou odbornou spôsobilosťou na činnosť dezinfekcia a regulácia živočíšnych škodcov.


„Keď sa už škodcovia v predajniach ši skladoch objavia, je vždy vhodnejšie obrátiť sa na odborníkov, nakoľko laické aplikovanie voľno predajných prípravkov na ničenie hmyzu alebo hlodavcov nie je účinné na takej úrovni, ako aplikácia profesionálnych prípravkov a metód činnosti (vrátane pracovných skúseností), ktoré používa odborná deratizačná firma. Zákrok by sa mal realizovať čo najskôr po objavení škodcov, aby sa zamedzilo ich ďalšiemu rozširovaniu,“ hovorí Radoslav Juráček zo spoločnosti Slovenská deratizačná služba.

 

Odborník takisto odporúča deratizáciu minimálne dvakrát ročne ako základné opatrenie na ochranu prevádzky pred nežiaducimi škodcami. „Doplnkovo sa DDD práce vykonávajú operatívne, podľa potreby, v prípade podozrenia na lokálny výskyt škodcov,“ potvrdzuje A. Jelinek.

 

Operence nad regálmi

 

Vtáky patria takisto medzi častých návštevníkov predajní. Najčastejšie vniknú cez otvorené dvere pre zákazníkov, cez okno, nezabezpečený vetrací otvor či šachtu, prípadne cez priestor okolo rampy do skladu. Druhovo ide najmä o vrabce, menej často sa vyskytujú aj sýkorky, drozdy a holuby. Dôvody, prečo si hľadajú cestu do predajní napriek prítomnosti ľudí, sú rôzne. V zimnom období vtáky hľadajú úkryt pred chladom a rýchly zdroj obživy, v lete ich do predajne pritiahne zväčša zvedavosť, a keď si miesto obzrú, po čase väčšina z nich sama vyletí. Ak však vták v predajni uviazne alebo sa mu z tepla jednoducho nechce, treba sa obrátiť na odborníka.


„Vtáky sa najčastejšie schovávajú v konštrukcii budovy, resp. na nosníkoch konštrukcie. Ak sú v priestoroch prevádzky dlhšie, navyknú si na hluk a prestanú byť plaché. Väčšinou sa zdržiavajú a lietajú pod stropom, vletujú do svetlíkov, sedia na lampách či na regáloch, a keď sú hladné zdržiavajú sa v miestach, kde môžu zobať odrobinky zo zeme,“ hovorí odborník na odchyt vtáctva Peter Hašan zo spoločnosti Posudky s.r.o., ktorá sa na Slovensku venuje odchytu vtákov v maloobchodných prevádzkach.


Čo sa týka prevencie, jediným účinným opatrením proti vniknutiu vtákov, výnimočne aj iných zvierat ako mačiek či líšok do priestorov predajne, sú mechanické zábrany. „Najlepšie sa osvedčili priesvitné plastové pásy, cez ktoré človek bez problémov do predajne vojde, zviera však nie. Pásy zároveň slúžia ako tepelná izolačná vrstva,“ hovorí P. Hašan.

 

Účinné sú aj sieťky na oknách a operatívna údržba objektov (zasklievanie rozbitých okien, opravy dier v strechách a pod.). Elektrické plašiče sú podľa jeho slov neefektívnou investíciou, pretože sú účinné len na obmedzenú dobu. Po doslova pár týždňoch si na ne vtáky zvyknú a predajňa je opäť v ohrození.

 

Čo hovorí zákon?

 

Do r. 2007 boli za pravidelnú deratizáciu zodpovedné obce, ktoré tak konali na základe všeobecne záväzných nariadení. Súčasný právny stav však už takúto povinnosť obciam priamo neukladá, preto sú za deratizáciu zodpovední prevádzkovatelia maloobchodných prevádzok. Regionálne úrady verejného zdravotníctva boli svojím nadriadeným orgánom (Úrad verejného zdravotníctva SR) dočasne usmernené, aby nariaďovali preventívnu deratizáciu hlavne v prípadoch reálneho rizika premnoženia hlodavcov s následkom vzniku epidémie.

 

„Na deklarovanie premnoženia však nie je schválená žiadna odborná metodika a ani poverenie zo zákona č. 355/2007 Z. z. (Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia), a preto orgán VZ (RÚVZ) môže nariadiť preventívnu deratizáciu iba po kladnom prerokovaní s príslušnou obcou (eventuálne organizáciou, akou je napr. BVS a. s.) a na jej náklady,“ hovorí K. Nosálová.

 

Povinnosťou fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb, teda aj prevádzkovateľom maloobchodných prevádzok podľa § 51 tohto zákona, je ale plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods.2, písm. e) toho istého zákona, keďže tento hovorí, že jedným z opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení je „dezinfekcia a regulácia živočíšnych škodcov“. Čo sa týka finančných sankcií, fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá nevykoná príslušným orgánom verejného zdravotníctva nariadenú dezinfekciu a reguláciu živočíšnych škodcov, sa podľa zákona č. 355/2007 Z. z. dopúšťa priestupku a môže byť sankcionovaná finančnou pokutou až do výšky 1 659 € a v blokovom konaní do 99 €.

 

V prípade, že táto fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba nesplní nariadené opatrenie na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 (teda nezabezpečí dezinfekciu a reguláciu živočíšnych škodcov), alebo týmto spôsobom nezamedzí šíreniu alebo obmedzí výskyt prenosných ochorení, považuje sa tento čin za správny delikt a môže od príslušného orgánu verejného zdravotníctva dostane pokutu od 165 do 16 596 €. Priestupky a teda aj výšku pokuty udelenej podľa tohto zákona prejednávajú v rozsahu svojej pôsobnosti orgány verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (regionálne úrady verejného zdravotníctva).

 

Zákon teda priamo povinnosť vykonávať DDD práce neukladá, je však v záujme každej maloobchodnej prevádzky, aby udržiavala čistotu a podnikla všetky potrebné kroky k minimalizovaniu výskytu akýchkoľvek škodcov, ktorí znehodnocujú tovar a ohrozujú zdravia spotrebiteľa. Zdravotná nezávadnosť priestorov prevádzky a najmä tovaru by mala automaticky patriť k snahe o 100%- ný zákaznícky servis. Je na každej firme, koľko prostriedkov je ochotná do ochrany proti škodcom investovať, no isté je, že takáto investícia je vždy opodstatnená.

 

Katarína Selecká
Ilustračné foto: Shutterstock.com

facebook-ikonagoogle-plus-ikonatwiter-ikona



Video

Retail in Detail/New Customer Journey 2017


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

Packaging Herald

Fashion Retail