volba spotrebitela 450x1017 left

Neprimerane zaťažuje výrobcov aj obchodníkov

obaly 2017Na Slovensku sa nám pomaly darí prevychovávať zákazníkov k tomu, aby neplytvali igelitovými taškami. Ich spotreba klesá a snáď za tým nie je len ich spoplatnenie.

Vyšší stupienok predstavuje nákup do vlastných vrecúšok a tašiek namiesto igelitových vreciek. Samostatnou kapitolou sú zákazníci, ktorí preferujú nákup nebalených potravín do vlastných nádob. Takýchto predajní je však v našich končinách málo a ide skôr o víziu do budúcnosti.

 

U nás je to jednoducho inak

 

Väčšina výrobcov dodáva v súčasnosti tovary do predajní dôkladne zabalené. Vezmime si napríklad múku – každé kilo je zabalené v papierovom vrecku, desať kíl v plaste, niekoľko balíkov na palete...Predstavme si len koľko obalového odpadu vyhodíme, keď prídeme z bežného víkendového nákupu. Na jednej strane je fakt, že obalového odpadu produkujeme skutočne veľa. Na druhej strane treba hľadať efektívne a trvalo udržateľné riešenia. Lenže na Slovensku je všetko inak a situácia oveľa komplikovanejšia. Potvrdili nám to aj oslovení výrobcovia a obchodníci.

 

Vrásky na tvárach robí tisíckam slovenských firiem zákon o odpadoch z obalov. Ako vysvetľuje Tomáš Schabjuk, riaditeľ spoločnosti Odpadový hospodár, každá firma či živnostník, ktorý niečo balí do obalov alebo dováža tovar v obaloch zo zahraničia si musí plniť povinnosti zo zákona o odpadoch pre obaly. „Za obal je zodpovedná firma, ktorá ho na Slovensko dovezie a firma, ktorá niečo do obalu na Slovensku zabalí či naplní. No pozor, ak firma vyrobí na Slovensku obal – škatuľu či fľašu, tak za ňu nie je zodpovedná táto výrobná firma, ale až spoločnosť, ktorá do toho obalu niečo zabalí či naplní,“ vysvetľuje princíp zákona T. Schabjuk.

 

Organizácie zodpovednosti výrobcov

 

Jedno z opatrení, ktorého negatívny vplyv znášajú výrobcovia a obchodníci sú tzv. organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). „Museli sme si zvoliť OZV a uzatvoriť s ňou zmluvu. Nový zákon, samozrejme, priniesol zvýšenú administratívnu záťaž, ale najpodstatnejšou zmenou pre našu spoločnosť bolo zvýšenie finančných nákladov v spojitosti s prenesením financovania triedeného zberu odpadov z obalov na priemysel,“ uvádza Marian Pavelka, riaditeľ pre vonkajšie vzťahy Coca-Cola HBC Česko a Slovensko. Ako dodáva, na základe skúseností z iných trhov, kde spoločnosť pôsobí a je na nich zavedená rozšírená zodpovednosť, zvýšenie finančných nákladov do veľkej miery predpokladali. „Výber OZV nebol jednoduchý, pretože všetky spoločnosti len začínali svoju činnosť a nebolo dostatok relevantných údajov o ich kvalite,“ dopĺňa Beata Pulcer zo spoločnosti Kofola.

 

Zvýšená finančná záťaž

 

Čo robí podnikateľom v rámci zákona o odpadoch z obalov najväčšie ťažkosti, vysvetľuje T. Schabjuk. „Sú to už samotné vysoké náklady. Cena kartónu sa napríklad zvýšila z približne 7 € na 80 €, plasty z 20 € na 110 € za tonu. Druhý problém je spočítať, aké množstvá obalov vo firme vznikajú. Predstavte si predajcu napríklad autosúčiastok, ktorý má v sklade 10 000 skladových položiek. Každá je zabalená v inom obale, niektoré sú zo zahraničia, iné zo Slovenska – pre výkazníctvo je to samozrejme podstatný problém,“ vymenúva a ilustruje príkladom z praxe.

 

„Pred určitou dobou nás oslovila hobby sieť s požiadavkou, či im neskontrolujeme sortiment ponúkaných výrobkov. Išlo o približne 62 000 skladových položiek. To však nie je reálne spočítať,“ vysvetľuje. Tretím problémom je podľa T. Schabjuka skutočnosť, že na Slovensku je približne 650 000 živnostníkov, spoločností s ručením obmedzeným a akciových spoločností, no v ministerskom registri je zapísaných len asi 12 000 firiem. „Je to obrovský nepomer. Štát ani netuší, koľko by v tom systéme malo byť firiem. Päťdesiat alebo 100-tisíc? Nikto nevie. Teda poctivci platia, nepoctiví to relatívne úspešne obchádzajú. Preto osobne nazývam tento systém ako dobrovoľný príspevok firiem na triedený zber komunálnych odpadov,“ dodáva.

 

Čakanie na koniec júna

 

Na probléme vo forme zvýšenej finančnej záťaže sa zhodujú aj oslovené spoločnosti. „V našom prípade sú hlavnými obalmi plasty resp. PET fľaše, kde sme zaznamenali viac ako 5-násobný nárast cien na jednu tonu uvedeného obalového materiálu na trh oproti nákladom, ktoré sme mali pred uvedením nového zákona do platnosti,“ uvádza M.Pavelka. Výrobcovia nápojov zároveň avizujú zvýšenie množstva recyklovaných odpadov, a tým aj reálny a udržateľný systém plnenia recyklačných cieľov.

 

„Na vyhodnotenie prínosov nového zákona si ešte musíme počkať, nakoľko od jeho účinnosti uplynulo len pár mesiacov. Dôležitým indikátorom budú údaje, ktoré budú OZV zverejňovať ku koncu júna. Pôjde predovšetkým o údaje o množstve vytriedených a recyklovaných odpadov,“ dodáva B. Pulcer.

 

K téme sme oslovili aj slovenských pivovarníkov. „Z pohľadu troch najväčších slovenských pivovarov, ktoré sú členmi Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS), priniesol zákon o odpadoch výrazné administratívne a finančné zaťaženie,“ potvrdzuje Jana Shepperd, prezidentka SZVPS. Podľa jej slov má nová záťaž výrazne negatívny dopad na konkurencieschopnosť slovenských výrobcov piva.

 

Na problematiku sa však pozerá aj z iného uhľa pohľadu. „Prenesenie zodpovednosti za odpad z obalov výlučne na (slovenských) výrobcov potravín, vrátane piva, vytvára nespravodlivý a v konečnom dôsledku neefektívny systém nakladania s odpadom z obalov.“ Ako ďalej vysvetľuje, výrobca nesie kompletnú zodpovednosť za obal, v ktorom svoj výrobok uvádza na trh. „Avšak v momente, keď výrobok opúšťa závod, výrobca stráca kontrolu nad tým, ako sa s ním a jeho obalom nakladá,“ hovorí J. Shepperd.

 

Obchodníci volajú po zmenách

 

Keďže zákon o odpadoch sa týka aj spoločností, ktoré dovážajú tovar v obaloch zo zahraničia, s podobnými problémami bojujú aj samotní obchodníci. Podpredseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko a novo zvolený prezident Zväzu obchodu obchodu Martin Katriak vyčíslil náklady na opatrenia spojené so zákonom približne na jeden milión €. O vysokých sumách hovorí aj Tesco. Spoločnosť Datart zasa špecifikovala, že splniť požiadavky zákona je náročné nielen po finančnej, ale aj administratívnej a časovej stránke. Museli tu určiť zamestnanca, ktorý je špeciálne zodpovedný za činnosti súvisiace s uvedeným zákonom.

 

„Potrebné opatrenia sme vykonali, ich rozsah a náročnosť nechceme zverejňovať, Ministerstvo životného prostredia SR sme o nich informovali, zdá sa nám, že sme boli pochopení a veríme, že v rámci tzv. aplikačnej novely zákona o odpadoch, ktorá sa v súčasnosti pripravuje, budú naše požiadavky vypočuté,“ hovorí M. Katriak. Teší ho, že na ministerstve porozumeli ich problémom a snažia sa ich riešiť. „Zákon ako taký je potrebný, množstvo záležitostí zostalo nedoriešených a bude ich treba v blízkej budúcnosti zmeniť, alebo upraviť,“ pridáva sa Eva Čekovská z TESCO STORES SR.

 

Podľa vyjadrenia M. Katriaka má zákon o odpadoch na ich skupinu viacero negatívnych dopadov.
„Najväčším z nich je nezmyselné zaradenie skupiny COOP Jednota, ako obchodnej organizácie do pozície výrobcu obalov v prípade potravinárskych výrobkov vlastnej značky. Okrem toho, že ide o nezmyselnú a nepochopiteľnú kvalifikáciu a označenie obchodnej organizácie ako výrobcu obalov, narastá administratívne zaťaženie, neúmerne nám narastajú náklady, v mnohých prípadoch 6- až 8-krát viac oproti pôvodnému stavu,“ vymenúva M. Katriak.

 

Pre ďalšie reťazce znamená nová právna úprava nanovo definovať zmluvné vzťahy s partnermi.
„Za najnáročnejšie považujeme vysporiadanie sa v zmluvných vzťahoch s novými podmienkami. Hlavne naši zahraniční partneri majú problémy s pochopením systému na Slovensku a toho, čo od nich nový zákon o odpadoch vyžaduje,“ hovorí E. Čekovská. Niektorí obchodníci bojujú so zákonom minimalizovaním množstva odpadu na filiálkach. „Papier, drevo, fóliu využívame ako druhotnú surovinu. Taktiež postupne realizujeme odvoz bioodpadu, ktorý je následne využitý na tvorbu bioplynov,“ dodáva Monika Langová zo spoločnosti Kaufland Slovenská republika.

 

Pripravil: redakcia

Ilustračné foto: Shutterstock.com

facebook-ikonagoogle-plus-ikonatwiter-ikona



Video

Retail in Detail/New Customer Journey 2017


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

Packaging Herald

Fashion Retail