Obchod s potravinami je neustály boj

p.konstiakOdvážnym však šťastie praje. Tu niekde začína aj príbeh človeka, úspešného podnikateľa, akademika, diplomata a prezidenta Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR, Ing. Pavla Konštiaka, PhD.

 

 

Praje šťastie skutočne odvážnym? V podnikateľskej sfére, no rovnako na diplomatickej, či akademickej pôde sa pohybujete už dlhé roky nohami pevne na zemi a pôsobíte veľmi sebavedomo, až neprístupne. Aké boli vaše začiatky?

 

Veselé ako celý môj život a plné práce. Som z dediny a už ako 12 ročný som okopával kukuricu a cukrovú repu. Popri tom som bol od detstva zapojený do ,,Husacinárskeho biznisu“, ktorý moja mama spolu s mnohými ďalšími podnikavými ženami prevádzkovala v Slovenskom Grobe. Pečenie lokší, šklbanie a pečenie husí, či obsluha ,,bohatých Bratislavčanov“. Tu sa začalo vyvíjať moje podnikateľské myslenie. Samozrejme, praktické skúsenosti bolo treba podporiť vzdelaním. Tak som medzičasom vyštudoval gymnázium v Pezinku a Vysokú školu ekonomickú v Bratislave.

 

Prišiel prvý a posledný zamestnávateľ, ZDROJ Bratislava. Prvé dotyky s obchodom s potravinami. Nasledovala svadba, dve dcéry, ktoré spolu s manželkou pracujú v našej firme. Bolo a stále je veselo. Ak niekto nepracuje s blízkou rodinou a nemá spoločný sekretariát s manželkou, nech to ani neskúša. Obaja musíme mať pevné nervy. Občas to vyzerá ako z filmu. Lepšie povedané, z dobrej komédie, či grotesky. Najmä keď nastane situácia, že na pracovnej porade sa prvá proti môjmu návrhu ozve manželka alebo niektorá dcéra. Začiatky môjho podnikania sa teda tvorili od samého detstva. „Socialistické“ podnikanie, štúdium, znalosť jazykov a hlavne túžba začať pracovať inak a pre seba, či dokázať sebe aj okoliu, že aj bez kapitálu a privatizácie sa dá vybudovať úspešná rodinná firma, ktorá už 27 rokov pôsobí na slovenskom trhu.

 

Z toho mi vychádza, že šťastie skutočne praje odvážnym a netreba brať život príliš vážne. Niektoré veci však platiť musia. „Jasné dohody - dobrí priatelia.“ Platia v obchode vždy jasné dohody?

 

Vnútorný obchod som študoval od roku 1976. Vtedy som začal tiež s tlmočením v nemčine. Prekladal som pre zahraničných poľovníkov. Zamestnal som sa v roku 1980 a firmu som založil o 10 rokov neskôr, v septembri 1990 ako ,,One man show.“ Prvý obchod ma skutočne naučil, že existuje ,,gentlemen´s agreement“, ale len so serióznymi ľuďmi a tých bolo a je skutočne ťažké rozpoznať. A to nehovorím o období ,,fakturantov“ a mafii. Napriek rôznym životným skúsenostiam však musím konštatovať, že serióznosť sa opláca a pozitívne vracia. Síce trvá oveľa dlhšie vybudovať stabilnú a prosperujúcu spoločnosť, no vnútorný pozitívny pocit a pokoj, ktorý v človeku zostáva, stojí za tú námahu.

 

Ako hovorí známe slovenské porekadlo: Bez práce nie sú koláče. Počas vašej kariéry obchodníka, diplomata, a samozrejme majiteľa úspešnej spoločnosti ste prešli kus cesty a svojou prácou vytvárali hodnoty. Boli chvíle, keď ste v rámci ekonomických, spoločenských a politických zmien na Slovensku a v okolitých štátoch museli zaťať zuby a bojovať?

 

Obchod s potravinami je neustály boj. Fráza ,,jesť sa bude stále“ a preto je jednoduché podnikať s potravinami, je nepravdivá. Po roku 1989 chcel každý vlastniť obchod s potravinami. Kto mal väčšiu garáž, bol zrazu veľkoobchodník. Boli ich tisíce. Kde sú dnes? Na ,,smetisku ekonomických dejín.“ Práca v tejto oblasti je naozaj náročná a komplikovaná. Vládli nám a žiaľ aj naďalej vládnu právnici, nie ekonómovia. Odráža sa to na nezmyselných predpisoch a zákonoch, ktoré sme museli a musíme plniť. Obchod s potravinami je prísne kontrolovaný. Problémom sú i daňové zákony a pracovno – právne predpisy. Začínal som, keď daň zo zisku bola 42% a úrok v banke 24%. Prežili sme. A úspešne. Z toho mi vychádza, že i na Slovensku sa dá tvoriť hodnoty.

 

Legislatíva, zákony, obmedzenia, príkazy, výnimky... A k tomu jeden latinský výrok: „Nie všetko, čo je dovolené, je správne.“ Dá sa v legislatívnom prostredí na Slovensku slušne, poctivo a s dobrým pocitom podnikať?

 

Ja som v prvých rokoch podnikania tvrdil, ,,čo nie je zakázané je dovolené.“ Veľmi ťažké bolo totiž vyznať sa v spleti stále sa meniacich zákonov, nariadení a novelizácií. A žiaľ, toto sa nezmenilo. Za zákonmi sú vždy tí, čo ich vytvorili a potom tí, ktorí kontrolujú ich plnenie. Nikdy nezabudnem na jedného kontrolóra z nemenovaného úradu a bolo to nedávno, ktorý mi na úvod rozhovoru povedal, že dáva šesť ciferné pokuty. Kde je prezumpcia neviny? Počas mojej podnikateľskej praxe som sa často stretol s novými predpismi, ktoré platili vždy od 1.1., no nik nevedel ako ich uplatniť v praxi. Ani tí, čo ich vydali. Následne, po 2 – 3 mesiacoch, prišli na rad kontroly a zrazu bolo všetko jasné.

 

V súčasnosti sa podniká lepšie, len sa ťažšie začína. Zostalo však stále veľa byrokracie, meniacich sa zákonov a nezmyselných predpisov. Stačí si pripomenúť zákon o obaloch, ktorý sa dotýka všetkých a z obchodníkov urobil výrobcov obalov. Či povinnosť viesť štatistiku, ktorá žiada od obchodníkov s potravinami (prečo len od nich?) tzv. cenový a maržový striptíz.

Čo k tomu dodať?

 

Možno len: „Časy sa menia a my s nimi.“? Potrebné je mať vždy vnútornú silu prijať zmeny napriek osobným výhradám a odhodlanie pokračovať. Prijímate zmeny ako posun ďalej?

 

Áno. Časy sa menia a prinášajú vždy niečo nové. Či je to pozitívne alebo negatívne a prospeje to podnikateľskému prostrediu na Slovensku, to nie je vždy na začiatku jasné. Mne sa však podarilo povýšiť moju prácu na koníčka a to v tom je kus úspechu. Prežili sme rôzne snahy, politické, či ekonomické zmeny a ideme ďalej. Raz o tom určite napíšem knihu.

 

Precestovali ste kus sveta a zážitky z vašich ciest sú nepochybne inšpiráciou nielen pre vás osobne, ale i v pracovnej oblasti. Možno aj o tom raz napíšete knihu. Platí to známe: Iný kraj, iný mrav? Ktorá krajina, či ľudia v nej vám prirástli k srdcu a radi sa na tieto miesta vraciate?

 

Precestoval som celý svet, ale najradšej sa vraciam na Slovensko. Je to pre mňa najkrajšia krajina na svete. Obdivujem prírodu, ktorá ma svojou rôznorodosťou fascinuje. V Mauritánii kraj Sahary, Ayers Rock v Austrálií sú rovnako krásne, ako pralesy na Srí Lanke, v Indii na Tahitách, alebo Blue Mountains v Austrálii. Ľudia sú všade spätí s prírodou a životnými podmienkami ovplyvnenými históriou a vývojom. Všade sú dobrí i zlí. A výnimkou nie je ani Slovensko. Dôležité je mať v živote šťastie stretávať tých lepších. Správnych ľudí, s pozitívnym postojom.

 

„Lakomcovi chýba všetko, chudákovi málo, múdremu nič.“ Ak prenesieme tento výrok do reálneho života, akých ľudí ste mali možnosť stretávať pri vašej práci a na vašich cestách po svete?

 

Na podnikanie potrebuje človek nielen vedomosti, vrátane znalosti jazykov, ale aj trochu šťastia. Bez šťastia, byť v správnom momente na správnom mieste a správne sa rozhodnúť, či ísť doprava alebo doľava, je veľmi ťažké začať. Poznáme veľa múdrych, vzdelaných a schopných ľudí, na Slovensku i vo svete, no nedostali tú správnu príležitosť rozhodnúť sa alebo sa rozhodli nesprávne. Život je veľmi komplikovaný a rázcestí je veľa. Každý deň sa treba rozhodovať. Dôležité je, aby počet správnych rozhodnutí bol väčší ako počet nesprávnych.

 

Jana Kuklová
Foto: archív P. Konštiaka