Mesiac čo mesiac končíte v mínuse? Nemusí to tak byť
- Podrobnosti
- Uverejnené štvrtok, 09. marec 2017
Podnikateľský subjekt sa ľahko, možno ani nevie ako, môže dostať do stavu druhotnej platobnej neschopnosti. Nemôže uhrádzať svoje záväzky, pretože ani jemu neplatia jeho zákazníci či obchodní partneri. Ako tento problém riešiť, poradí odborník.
Nepreverenie si spoľahlivosti obchodných partnerov, nedocenenie ich finančného rizika, nesprávna fakturácia, zdĺhavé a komplikované vymáhanie pohľadávok, nedostatok skúseností v tejto oblasti, neefektívne evidovanie a upomínanie dlžníkov. Aj to bývajú často dôvody druhotnej platobnej neschopnosti firiem na Slovensku. Zvykne sa tiež nazývať „vyvolaná“. Vyjadruje totiž stav, kedy má podnikateľský subjekt viac nezaplatených pohľadávok voči tretím osobám ako je čiastka, ktorou práve disponuje pre účely svojho podnikania.
Podnikateľ následne nemá dostatok peňazí na účte a nemôže uhrádzať svoje záväzky, pretože ani jemu neplatia jeho zákazníci či obchodní partneri za vykonané služby alebo pri odbere tovaru. Aj taká je realita na Slovensku, keď sa nejedna akciovka či eseročka ocitá vo finančných problémoch nie vlastnou vinou.
Príčiny vzniku tohto stavu druhotnej platobnej neschopnosti môžu byť dokonca aj externé. Patrí sem najmä negatívna ekonomická situácia vyplývajúca zo svetovej hospodárskej krízy či iné vonkajšie vplyvy, ktoré daný podnikateľský subjekt nemá šancu vlastnými silami zmeniť.
Otázka z praxe: Neviem, či aj iní podnikatelia sa dostali niekedy do tohto stavu, ale mne sa to stáva pomerne často. Mám síce vo firme kopec vystavených pohľadávok, na základe ktorých majú prísť peniaze, no kým sa toho dočkám, ubehne veľmi veľa času. A to sa už sa na mňa valí množstvo úhrad, ktoré musím platiť ja, a nemám z čoho... Mesiac čo mesiac končím so svojou menšou výrobnou firmou v mínuse.
(M.K.) Bratislava)
Odpoveď:
Uvedený podnikateľský subjekt nemôže splácať svoje záväzky, pretože má priveľa nesplatených pohľadávok. Jednoducho sa dá na vysvetlenie povedať, že v prípade podnikateľky Martiny sa sama stáva dlžníkom a neplatí veriteľom preto, lebo ani jej neplatia jej dlžníci. Takto vyvolaná platobná neschopnosť teda nie je zapríčinená samotným podnikateľom, ale môže byť dôsledkom správania sa jeho obchodných partnerov, ak napríklad nedodržiavajú termíny splátok alebo neuhrádzajú faktúry načas.
Treba pripomenúť, že ak sa firma dostane do platobnej neschopnosti, znižujú sa jej podnikové výnosy, vznikajú jej dodatočné náklady súvisiace s platením zmluvných pokút, zvýšením úrokov z úverov a pod. Vznik neschopnosti platiť následne poškodzuje dobré meno podniku, ktorý sa stáva nevhodným partnerom pre svojich potenciálnych veriteľov. Pokiaľ finančné problémy trvajú dlhodobo a nie je možné ich zvrátiť, reálne môže hroziť aj bankrot danej spoločnosti.
Každá zodpovedná firma či podnikateľ alebo živnostník by preto mal myslieť aj na prevenciu voči druhotnej platobnej neschopnosti. Je vhodné zabezpečiť si dôsledné sledovanie a hodnotenie odberateľov či spolupracujúcich obchodných partnerov. V prípade potreby je tiež užitočné zamyslieť sa nad prísnym režimom vymáhania pohľadávok, v rámci toho zvážiť spoluprácu s inkasnou spoločnosťou. Tá totiž často krát dokáže vybaviť všetky spomínané činnosti, vrátane monitoringu a upomínania dlžníkov.
Na rozdiel od riešenia problémov po vlastnej linke, externá spoločnosť zaoberajúca sa manažmentom pohľadávok vybaví všetky nepríjemné rokovania namiesto veriteľov - teda svojich klientov. Ak tí budú následne mať záujem o ďalšiu spoluprácu so subjektmi, ktorí im dlhovali peniaze, z psychologického hľadiska tak môžu ich obchodné vzťahy zostať nenarušené.
Pripravil: Michal Šoltes
autor je konateľom spoločnosti EOS KSI Slovensko
Ilustračné foto: Shutterstock.com