kaufland jedlo banner h

kaufland jedlo banner l

kaufland jedlo banner r

Rast spotreby domácností na Slovensku spomaľuje

Ekonomické spomalenie prichádza do európskych ekonomík zatiaľ najmä cez externý kanál a nateraz je jeho negatívny vplyv na európsky trh práce limitovaný. Teoreticky by tak mohol byť limitovaný aj jeho prenos do spotreby európskych domácností, ktorá by tak mohla ostávať (aspoň nateraz) stabilizačným zdrojom rastu európskych ekonomík.

 

V priemere sa spotreba európskych domácností v prvej polovici tohto roka medziročne zvýšila o 1,3%. Dynamika jej rastu sa síce v porovnaní s prelom rokov 2017-18 mierne spomalila (vtedy sa pohybovala na úrovni okolo 2%), spotreba domácností však naďalej podporovala rast európskych ekonomík. Zaujímavosťou je, že žiadna z európskych krajín v úvode tohto roka nezaznamenala medziročný pokles spotreby domácností. V prípade niektorých krajín (Belgicko, Fínsko) síce môžeme hovoriť len o zanedbateľnom raste (0,2%), resp. skôr o stagnácií spotreby miestnych domácností, aj tu však platí, že ich spotreba zatiaľ neklesá. Silný rast spotreby si udržali najmä domácnosti v krajinách regiónu strednej a východnej Európy. V Poľsku, Maďarsku, Bulharsku, či Rumunsku sa medziročný rast ich spotreby pohyboval stále na úrovni 4-6%. Rast spotreby na Slovensku, ale čiastočne aj v susednom Česku, predsa len mierne zaostal za ostatnými krajinami regiónu. České domácnosti si v prvej polovici roka pripísali medziročný rast spotreby o 2,5%, slovenské „len“ o 1,6%. Slovensko tak síce zaznamenalo v rámci EÚ stále jemne nadpriemerný rast spotreby domácností, v rámci regiónu však jednoznačne vykázalo najpomalšiu dynamiku jej rastu, Česko spolu s Estónskom druhú najpomalšiu.


Spotreba domácností na Slovensku tak bola v úvode roka jedným z hlavných prekvapení (a sklamaní) ekonomického rastu. Pri pohľade do jej štruktúry vidíme spomalenie pri bežnej aj pri dlhodobej spotrebe. Dlhodobá spotreba si však stále drží o niečo silnejšie (približne dvojnásobné) dynamiky rastu ako bežná spotreba (3% vs. 1,5% medziročne). Náhle a relatívne významné spomalenie dynamiky rastu spotreby prekvapilo o to viac, že trh práce ostával silný a zásadnejšie zhoršenie nezaznamenala ani spotrebiteľská dôvera slovenských domácností. Tá stále osciluje blízko priemeru minulých rokoch. Slovenské domácnosti hodnotia stále pozitívnejšie svoju finančnú situáciu, i všeobecný vývoj ekonomiky. Významné zhoršenie nezaznamenal ani ich záujem o „veľké“ nákupy. Na druhej strane, indikátor spotrebiteľskej dôvery predsa len naznačuje, že vyššie príjmy domácností plánujú domácnosti premietnuť i do vyšších úspor, čo by mohlo čiastočne vysvetľovať pomalší rast spotreby domácností oproti ich príjmom. Vysvetlenie pomalšieho rastu spotreby domácností v úvode roka však môže mať aj ďalšie dôvody, napríklad, že dynamika rastu miezd nemusí úplne presne odzrkadľovať i dynamiku rastu čistých príjmov domácností, ktoré vedia využiť na spotrebu.


Priemerný rast miezd sa zrýchlil z 6,2% v roku 2018 až na 8,4% v prvej polovici roka 2019, v reálnom vyjadrení z 3,6% až na 5,8% a pripísal si tak najrýchlejšie dynamiky rastu za posledných viac ako 10 rokov. Keďže pretrvával i rast zamestnanosti, kompenzácie zamestnancov vzrástli v úvode roka až o 9,2%. Medziročný rast disponibilných príjmov domácností bol však o približne tretinu pomalší, keď sa tie zvýšili v priemere „len“ o 5,6% (oproti 5,1% v roku 2018). Pohľad na štruktúru disponibilných príjmov naznačuje hneď dva možné dôvody pomalšieho rastu disponibilných príjmov (oproti rastu miezd). Zdrojom príjmov časti domácností nie je len príjem zo zamestnaneckého pomeru, ale i z vlastnej činnosti. Spomalenie ekonomického rastu sa pritom teoreticky môže prejaviť významnejšie práve u samozamestnávateľov (živnostníkov), či na ziskoch podnikateľov. Čiastočne to potvrdzujú aj čísla hrubého prevádzkového prebytku a hrubých zmiešaných dôchodkov (t.j. príjmov živnostníkov a podnikateľov), ktoré sa v prvej polovici roka medziročne zvyšovali výrazne pomalšie ako príjmy zamestnancov (v priemere len o 2,6% medziročne).


Ďalšie okresanie príjmov domácností prinášajú vyššie dane a odvody. Dynamika ich medziročného rastu (najmä v prípade daní) predbiehala dynamiku rastu príjmov a šplhala sa k 10% - inými slovami, zvyšovalo sa daňovo-odvodové zaťaženie príjmov domácností, čo spomaľovalo dynamiku rastu ich čistých príjmov. Jedným (nie však jediným) z dôvodov vyššieho daňovo-odvodového zaťaženia príjmov domácností môže byť i vysoké marginálne zdanenie nízkopríjmových zamestnancov. Len časť nárastu ich hrubého príjmu sa prelieva aj do ich čistého príjmu, naopak nezanedbateľná časť zvýšenia sa prejaví na vyšších daňových príjmoch štátu (resp. samospráv). Vysoké marginálne zdanenie nízkopríjmových domácností tak môže spomaľovať i dynamiku rastu spotreby (v porovnaní s rastom hrubých príjmov). Tento efekt by pritom mohol pretrvávať aj v nasledujúcom období. Ak nedôjde k ďalším úpravám daňovo-odvodovej legislatívy, nárast minimálnej mzdy z 520 na 580 € v budúcom roku (t.j. o 11,5%) sa prejaví na raste čistej minimálnej mzdy z 427,11 € na 470,75 € (t.j. o 10,2%). Len pre porovnanie, zvýšenie hrubej mzdy u zamestnanca s priemernou mzdou o rovnakých 11,5% by sa na jeho čistých príjmoch prejavilo nárastom o 10,8%, u zamestnanca, ktorý zarába 1,5-násobok priemernej mzdy, o 11,0%. Na druhej strane je potrebné poznamenať, že dynamický rast minimálnej mzdy, ktorý by mohol byť viac ako dvojnásobný v porovnaní s priemerným rastom miezd v ekonomike (v budúcom roku očakávame priemerný rast miezd v ekonomike na úrovni okolo 5%), by mal napriek zmierňujúcemu efektu daní na rast čistej mzdy predsa len výdatne podporovať príjmy nízkopríjmových domácností, a teda teoreticky aj ich spotrebu. Práve nárast príjmu nízkopríjmových domácností má totiž teoreticky vyšší potenciál sa vo väčšej miere premietnuť i do spotreby. Nízkopríjmové domácnosti zvyčajne každé dodatočne zarobené „euro“ prenesú do vyššej spotreby a ich sklon k úsporám ostáva nízky. Naopak, nárast príjmu „vysokopríjmových“ domácnosti sa neraz prejaví najmä v ich vyšších úsporách a len marginálne sa prejaví na zvýšení ich spotreby.

 

Ďalším z faktorov, ktorý môže ukrajovať z príjmov domácností, ktoré sú k dispozícií na spotrebu je nárast ich zadlženia, ktoré nie je motivované spotrebou (hypotéky). Vyššie zadlženie sa teoretický prejavuje aj na vyšších kumulovaných splátkach úverov, čo znižuje balík zdrojov domácností na spotrebu. Tento efekt je však v súčasnosti čiastočne tlmený nízkymi úrokovými sadzbami. Rastúci podiel novších úverov s nižším úrokom, resp. refinancovanie starých vyššie úročených úverov, stále udržuje trend poklesu priemernej úrokovej sadzby na dlhu domácností. Priemerná úroková sadzba na nesplatených istinách bankových úverov napríklad v prvej polovici tohto roka klesla na 3,31%, z 3,68% v roku 2018.

 

Aj napriek pretrvávajúcemu rastu miezd v ekonomike očakávame, že aj v budúcom roku by sa ten mohol do spotreby domácností dostávať len v obmedzenej miere. Zásadnejšie oživenie dynamiky rastu spotreby domácností preto neočakávame ani v nasledujúcich kvartáloch – v budúcom roku predpokladáme rast spotreby na úrovni blízko 1%. Rizikom do nasledujúcich mesiacov je citeľnejšie preliatie aktuálneho spomalenia ekonomického rastu i do spotrebiteľských nálad domácností, čo by mohlo ešte viac okresať ich sklon k spotrebe a posunúť ich opäť viac k úsporám.

 

Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.

facebook-ikonagoogle-plus-ikonatwiter-ikonayoutube-ikona


newsletter optin




Video

Retail Summit 2019 v 100 sekundách

Podcast

Ako najlepšie zužitkovať obmedzenie maloobchodných a distribučných spoločností?
zuzitkovat obmedzenie maloobchodnych spolocnosti retailmagazin podcast


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

Fashion Retail