volba spotrebitela 450x1017 left

Aj malé zanedbanie môže viesť k vážnemu problému

patrik vlcekPráca v sklade nie je jednoduchá. Zamestnanci sú pri nej vystavení viacerým rizikám. Účinne im však možno predchádzať. Hovorili sme s Ing. Patrikom Vlčekom, súdnym znalcom pre oblasť ochrany a bezpečnosti práce a konateľom spoločnosti Transportexpert s.r.o..

 

 


Aké riziká hrozia pracovníkom v oblasti skladovania ?
P. Vlček: Riziková je v tomto ročnom období najmä teplota, konkrétne dlhodobé pôsobenie teploty na ľudský organizmus. Nevhodná teplota pracovného prostredia môže totiž vyvolať množstvo nečakaných zdravotných problémov. Najproblematickejšie sú extrémne nízke teploty, bežné vo vybraných typoch skladov, napríklad s mrazeným tovarom. V tomto ročnom období je riziková aj zvýšená záťaž spôsobená extrémne vysokým teplom. Zamestnávateľ musí prijímať účinné opatrenia s cieľom znižovať riziká. Je povinný zabezpečiť vhodné pracovné prostredie, vykurovanie, ochladzovanie, pitný režim, ale aj prehodnotiť a zmeniť organizáciu práce. V tejto súvislosti odporúčam, nakoľko prišlo k zmene legislatívy preštudovať si novú vyhl. 99/2016 z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Jej platnosť nadobudla účinnosť len nedávno, začiatkom marca t.r.. Ďalej je to nadmerná psychická a predovšetkým fyzická záťaž. S tou sa spája hneď niekoľko rizík. Medzi ne patria náhle kolízie s dopravnými a manipulačnými prostriedkami, úrazy ktoré vznikli pri manipulácii s tovarom, preťaženie ľudského organizmu, rôzne pády, pomliaždeniny a iné. Tieto nepríjemné udalosti ako pre dotknutého zamestnanca, tak aj pre zamestnávateľa majú často pôvod v zlej organizácii práce v skladoch, alebo v rutinnej činnosti. Zamestnanci môžu byť ohrození na živote aj inými rizikami. Bežne aj konkrétnym druhom skladovaných položiek či už sú nadrozmerné, alebo nebezpečné, resp. zle uložené, rozložené položky v regáli.

 

Je všeobecne známe, že predchádzať akémukoľvek nebezpečenstvu možno prísnym dodržiavaním predpísaných pravidiel. Čo by ste v tejto súvislosti zdôraznili?
P. Vlček: Myslím si, že aj elimináciou psychického napätia. To je dnes pri práci v skladoch pomerne častá záležitosť, samozrejme nemalo by to tak byť. Veľakrát sa zamestnanci dostávajú do časových tiesní, vzniká tlak na výkon a k pochybeniam a nešťastiu nie je ďaleko... Aj keď sú jasne stanovené pravidlá a tieto striktne dodržiavané, vždy môže nečakane zlyhať ľudský faktor. Je mimoriadne dôležité, aby zamestnanci pracujúci v skladoch boli adekvátne vyškolení, obozretní a hlavne zruční. Práca musí zodpovedať veku, pohlaviu a zdravotnému stavu zamestnancov. Netreba zrejme nikomu pripomínať, že fungovanie skladu musí byť perfektne a do posledného detailu zorganizované. Akékoľvek pochybenie, alebo chyba v čo i len malom článku štartuje problémy. Tie môžu mať aj veľmi vážne následky. Zároveň netreba zabúdať na bezpečnostné prestávky zamestnancov, ktoré sa poslednú dobu podceňujú.

 

Kedy sa najčastejšie v skladoch prihodia úrazy? Aké sú príčiny?
P. Vlček: Najmä pri manipulačných prácach. Ako som spomenul, veľmi často dochádza k stretu dopravných prostriedkov, napríklad vysokozdvižných a nízkozdvižných vozíkov so zamestnancami. Rovnako dochádza aj k vzájomnému stretu vozíkov. Zriedkavé nie sú ani pády materiálov a tovarov z regálov, zakliesnenia, zakopnutia, či len bežné potknutia, ale trebárs s fatálnymi následkami. Príčina úrazu sa javí na začiatku veľakrát nelogická a nezmyselná. Keď sa však do prípadu viac zahĺbime, zistíme, že išlo o nedbanlivosť zamestnancov, neznalosť a nedodržiavanie bezpečnostných a pracovných postupov, prípadne o neznalosť a nedodržiavanie návodov na používanie. Stále je bežné nepoužívať predpísané osobné ochranné pracovné prostriedky (rukavice, prilby ,okuliare,...). Aj keď zamestnanec používa osobné ochranné pracovné prostriedky, tak sa stáva že ich ochrana je nedostatočná, pretože sa používajú nesprávne. Tiež sa používajú necertifikované osobné ochranné pracovné prostriedky. Toto všetko sú alarmujúce skutočnosti. Mnohé logistické firmy, najmä tie menšie sú nepoučiteľné.

 

Je možné rizikám v skladoch predchádzať? Ako?
P. Vlček: Áno, napríklad automatizáciou. Takisto pravidelnou a predpísanou kontrolou a údržbou vyhradených technických a iných zariadení. Neraz až nešťastia a tragické udalosti odhalia, že technický stav vyhradených, alebo iných zariadení je roky nevyhovujúci. Pritom by niekedy stačilo veľmi málo...Takisto kvalitnými školeniami zamestnancov a neustálym prehodnocovaním či zlepšovaním pracovných postupov a zvyšovaním bezpečného pracovného prostredia. Zvyšovanie bezpečnosti práce a ochrany zdravia by malo byť na dennom poriadku, alfou a omegou fungovania skladov. Zdravie máme len jedno...

 

Na čo by mal prevádzkovateľ skladov a logistických centier klásť najvyšší dôraz pokiaľ ide o elimináciu rizík?
P. Vlček: V prvom rade musí pre svojich zamestnancov zabezpečiť bezpečné a vhodné zdravotné podmienky - bezpečné pracovisko, bezpečné pracovné prostriedky a pomôcky a trvať na ich používaní. Musí zvoliť také pracovné postupy, ktoré sú osvedčené a zároveň bezpečné, uplatňovať vhodnú organizáciu práce a zamestnávať len takých zamestnancov, ktorých výkon práce zodpovedá ich fyzickým a zdravotným možnostiam. Mimoriadne dôležitá je dokumentácia a potom stanovené vnútorné bezpečnostné predpisy. Tieto sú" tzv. zákonom" pre spoločnosti v oblasti Bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Existuje manažment rizík, je to základ zastrešujúci všetko najdôležitejšie.

 

Aké sankcie hrozia spoločnostiam, ktoré tejto oblasti nevenujú dostatočnú pozornosť?
P. Vlček: Najkrutejšou sankciou je žiaľ poškodenie ľudského zdravia zamestnanca. Pokiaľ ide o sankcie finančného charakteru od inšpektorátu práce, tak pri závažnom prac úraze, alebo smrti zamestnanca sa suma sankcie pohybuje od 33.000 €,(125/2006 z..z) a vyššie. V neposlednom rade pribúdajú aj ďalšie sankcie, tresty a to podľa trestného zákona - ublíženie na zdraví, alebo v občianskoprávnom konaní rôzne plnenia zamestnávateľa voči zamestnancovi.

 

Je bežné, že si zamestnanec uplatňuje v prípade nehody od zamestnávateľa odškodné a rôzne kompenzácie?
P. Vlček: Áno, je to stále bežnejšie. Poškodení zamestnanci si od zamestnávateľov uplatňujú rôzne náhrady. Väčšinou to riešia prostredníctvom právnych zástupcov, alebo špecializovaných spoločností, ktoré sa orientujú na odškodňovanie ľudí. Ide hlavne o náhrady za bolestné, zníženie spoločenského uplatnenia, stratu času, náklady spojené s liečením, stratu ziskov a podobne. Samotná výška náhrad je rôzna, závisí od typu prípadu a súdnych rozhodnutí. Riešili sa odškodnenia aj v sume niekoľko desiatok tisíc eur, dokonca sme mali prípad kedy zamestnávateľ musí doživotne platiť dotknutému zamestnancovi príplatok „rentu“ k jeho platu. Výnimočné nie sú v oblasti logistiky ani prípady, kedy vinníci spôsobili ublíženie na zdraví a následne boli obvinení- z ublíženia na zdraví a odsúdení. Je vidno, že v tomto smere začínajú byť zamestnanci uvedomelejší a odvážnejší, tak ako v iných vyspelých krajinách. Stále častejšie žiadajú odškodnenie od zamestnávateľa, ale nájdu sa aj takí ktorí majú záujem na tomto profitovať. Napríklad je bežné v oblasti logistiky predstierať úraz s cieľom na tom zarobiť.

 

Pripravil: dk
Ilustračné foto: archív P. Vlčeka

facebook-ikonagoogle-plus-ikonatwiter-ikona



Video

Konferencia RETAIL INNOVATIONS 2017: Aký bol 1. ročník?


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

Packaging Herald

Fashion Retail