volba spotrebitela 450x1017 left

Kde je potrebné sústrediť najväčšie množstvá zásob?

ilustrak agregacia„Kým koncový zákazník nenakúpi, nikto v dodávateľskom reťazci nepredal," povedal Dr. Eliyahu M. Goldratt, zakladateľ Teórie obmedzení. K tomu, aby koncový zákazník nakúpil, je však nevyhnutné tovar dopraviť čo najviac do jeho blízkosti.


Pri umiestňovaní tovaru do blízkosti zákazníka, respektíve na predajné miesto, sú neraz v závislosti od veľkosti organizácie limitujúcim faktorom voľné finančné prostriedky, alebo priestor daného miesta.


Tovar však možno predať len v tom prípade, ak ho zákazník na predajnom mieste nájde. Logicky je preto nevyhnutné zhromaždiť v mieste predaja čo najviac zásob. Je to ale naozaj potrebné?


Zákon veľkých čísiel


Na predajnom mieste dopyt fluktuuje oveľa viac, ako v regionálnom sklade a následne v centrálnom sklade. Zníženie fluktuácie dopytu na regionálnom a centrálnom sklade vyplýva zo Zákona veľkých čísiel.


Zákon veľkých čísiel (ďalej len ZVČ) neodmysliteľne patrí k teórii pravdepodobnosti. Jeho podstatou je, že priemer výsledkov získaných z veľkého počtu nezávislých a identicky distribuovaných náhodných premenných, by mal byť blízko k očakávanej hodnote. (pozri graf dole).

 

zakon velkych cisel

 

Zdroj: internet - Wikipedia
Na tomto grafe je vidieť ZVČ pri hádzaní kockou. Čím viac narastá počet hodov, tým sa priemerná hodnota zo všetkých hodov blíži k číslu 3,5 (Wikipedia: „Law of large numbers“).

 

Agregácia spotreby


Uvedený zákon demonštruje základný princíp fungovania distribúcie pomocou Teórie obmedzení. Výsledkom v praxi, je zníženie množstva zásob v systéme a to bez ovplyvnenia dostupnosti tovaru. ZVČ popisuje dlhodobú stabilitu náhodných premenných, v tomto prípade je náhodnými premennými označovaná spotreba daného produktu na predajnom mieste.


ZVČ predpokladá nezávislosť náhodných premenných, teda v tomto prípade jednotlivých predajných miest. Pokiaľ je nezávislosť jednotlivých predajných miest dodržaná, tak aj rozptyl agregovanej spotreby jednotlivých predajných miest je pri danom produkte malý. (pozri obrázok dole).

 

rozptyl agregovanej spotreby

 

Závislosť jednotlivých predajných miest


Pokiaľ dôjde na úrovni regionálneho skladu k agregácii spotreby jednotlivých predajným miest u daného produktu, tak rozptyl priemernej agregovanej spotreby daného produktu, bude závislý od úrovne vzájomnej závislosti jednotlivých predajných miest. Pokiaľ je závislosť jednotlivých predajných miest vysoká do takej miery, že zvýšenie tržieb po danom výrobku na jednom predajnom mieste zapríčiní zníženie tržieb na inom mieste, tak aj rozptyl agregovanej spotreby jednotlivých miest bude oveľa väčší.


Pokiaľ sú napríklad jednotlivé predajné miesta umiestnené v tej iste lokalite, dedine, alebo v tej istej časti mesta, tak ich závislosť bude väčšia, ako keby boli od seba viac vzdialené. Spôsobené to je tým, že jednotlivé miesta usilujú o toho istého zákazníka. Pokiaľ zákazník kúpi daný výrobok na jednom mieste a to menej toho výrobku kúpi na druhom. Čím sú miesta od seba vzdialenejšie, tým menšia je táto závislosť.


Závislosť jednotlivých predajných miest ale nebude nikdy nulová, pretože istú mieru závislosti budú mať vždy, ako napríklad spoločný marketing, cenovú politiku a ďalšie.


Pre predstavu, pokiaľ priemerná agregovaná spotreba jednotlivých predajným miest v regionálnom sklade bude 200 kusov daného výrobku, tak agregovaná spotreba nezávislých predajných miest bude kolísať medzi 180 – 220 kusmi, ale keď je závislosť predajných miest väčšia, aj rozptyl je väčší a spotreba kolíše, napríklad medzi 100 – 300 kusmi. Čím väčší je rozptyl, tým viac zásob je potrebných mať na sklade, aby sa zabezpečila požadovaná dostupnosť tovaru.

 

Štandardná odchýlka od priemernej spotreby


Výška spotreby jednotlivého miesta určuje, koľko zásob daného výrobku na tomto mieste treba mať. Teória obmedzenia pomocou zákona veľkých čísel určuje, koľko zásob mať na danom predajnom mieste a tiež aké množstvo kam umiestniť. Na toto využíva Štandardnú odchýlku z teórii pravdepodobnosti a štatistiku, ktorá hovorí o rozptýlení množiny hodnôt od jeho priemeru (očakávanej hodnote). V tomto prípade aká je agregovaná odchýlka spotreby daného výrobku, oproti priemernej spotrebe jednotlivých miest ako obchod, regionálny a centrálny sklad.


Štandardná odchýlka udáva, že agregovaná odchýlka spotreby jednotlivých predajným miest bude na regionálnom sklade menšia, ako odchýlka spotreby samotných predajných miest. Tak isto agregovaná odchýlka spotreby na centrálnom sklade bude menšia, ako odchýlka spotreby jednotlivých regionálnych skladov.


Z toho vyplýva, že agregáciou odchyliek pri použití regionálneho a centrálneho skladu stačí celkovo mať menšie množstvo zásob v systéme potrebných na pokrytie spotreby a udržanie dostupnosti tovaru na požadovanej úrovni.

 

Názorný príklad


Predstavte si, že máte 20 predajných miest rozložených v 5 regiónoch*. Tieto predajné miesta sú zásobované z 5 regionálnych skladov a tieto z 1 centrálneho skladu. Na každom predajnom mieste je priemerná spotreba daného výrobku 20 kusov, ale v určitý deň, môže vystúpiť až na 80 kusov.


Štandardná odchýlka na predajnom mieste je najmenej 20 kusov od priemernej spotreby. V regionálnom sklade bude agregovaná štandardná odchýlka 40 kusov od priemernej spotreby. To nám uvádza, že spotreba bude fluktuovať o 40 kusov od priemernej spotreby na úrovni regionálneho skladu, pričom fluktuácia priemernej spotreby jednotlivých predajných miest spadajúca pod jeden regionálny sklad je 80 kusov (4x20ks).

 

Z pohľadu 4 predajných miest spadajúcich pod 1 regionálny sklad je možné predať 0 kusov, ale aj 80 kusov daného výrobku za deň, čo hovorí o vysokej fluktuácii. To znamená, že regionálny sklad bude vykazovať menšiu odchýlku od priemernej spotreby po danom výrobku, ako predajné miesta spadajúce pod tento regionálny sklad.


Tak isto centrálny sklad bude vykazovať menšiu odchýlku priemernej spotreby po danom výrobku, ako regionálne sklady spadajúce pod tento centrálny sklad.


Variačný koeficient zároveň dokazuje, že odchýlka priemernej spotreby na úrovni predajných miest je skrz regionálny a centrálny sklad znížená zo 100% na 22,5%.


Umiestnenie zásob

 

Zo ZVČ vyplýva, že plánovať nákupy, spotrebu a zhromažďovať maximálne množstvá zásob na úrovni centrálneho skladu, znižuje celkovú úroveň zásob v systéme na pokrytie maximálnej dostupnosti tovaru. Regionálny sklad musí mať len toľko zásob, aby pokryl spotrebu počas doplnenia zásob z centrálneho skladu. Tak isto predajné miesto musí mať iba toľko zásob, aby pokrylo spotrebu počas doplnenia zásob z regionálneho skladu.

 

Výška zásob jednotlivých miest je priamo úmerná frekvencii objednávania a doplňovanie zásob a rýchlej reakcie na aktuálny dopyt, teda PULL systému doplňovanie zásob. Popri agregácii, to sú ďalšie kroky na vyriešenie konfliktu dodávateľského reťazca a distribúcie.


Konflikt znie: „mať viac alebo menej zásob“?

 

Jednotlivé kroky na vyriešenie konfliktu je možné vykonávať ľudskou sústavnou činnosťou zameranou na tieto body riešenia. Existujú však aj softwarové riešenia, ktoré majú tieto mechanizmy už zabudované a na základe nich nepretržite pracujú.

 

*Príklad bol použitý z literatúry: Supply Chain Management at Warp speed.

 

andrej catajsky

Andrej Čatajský

Simplicity consulting s.r.o.

 

 

 

 

Zdroj: Simplicity consulting s.r.o., www.simplicityconsulting.sk

Foto a grafy: Shutterstock.com, autor

 

Ďalšie časti seriálu Dodávateľský reťazec podľa Teórie obmedzení:

1. Obmedzené miesta limitujú maloobchod
2. Je držanie prebytku skladových zásob efektívne?

3. Nežiadúce efekty brzdia výkonnosť dodávateľského reťazca

 

facebook-ikonagoogle-plus-ikonatwiter-ikona



Video

Retail in Detail/New Customer Journey 2017


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

Packaging Herald

Fashion Retail