volba spotrebitela 450x1017 left

Nežiadúce efekty brzdia výkonnosť dodávateľského reťazca

teoria obmedzeni3Organizácie majú najčastejšie jedno alebo len málo obmedzení, ktoré limitujú ich výkonnosť. Pokiaľ sa v dodávateľskom reťazci vyskytujú nežiadúce efekty, prečo sa organizácie nezameriavajú na prekonanie tohto obmedzenia?

 

Namiesto toho vyvíjajú množstvo rôznych aktivít iným smerom. Uvedomujú si súčasné organizácie, že zameranie sa na miesta, ktoré nelimitujú ich výkonnosť, prináša len nepatrné zlepšenie? Cieľom však nie sú nepatrné zlepšenia, ale celkové zvýšenie výnosov a zisku spoločnosti.

 

Dodávateľský reťazec dnes zahŕňa množstvo rôznorodých organizácii. Vyznačujú sa odlišným produktovým portfóliom, firemnou kultúrou, internými procesmi, technológiami, stratégiami a aj rozdielnym prístup k zákazníkom. Pôsobia v rôznych segmentoch, kde aj správanie zákazníkov je prirodzene odlišné. Jeden segment je viac sezónny ako druhý, iný je zasa náročnejší na obsluhu či servis. Organizácie sú síce rôznorodé, avšak väčšina z nich čelí rovnakým nežiadúcim efektom. Prečo je to tak?

 

Nežiadúce efekty:
- nízka obrátka tovaru
- vysoké zásoby
- vysoká zastaranosť produktov
- nedostupnosť tovarov
- nízka návratnosť investícií
- problémy s cash flow
- zákaznícka nespokojnosť
- nedostatočný sortiment a nové trendy

 

Inherentná jednoduchosť

 

Hlavným poslaním Dr. Eliyahu M. Goldratta (zakladateľ Teórie obmedzení) bolo, aby každý človek vedel uvažovať ako vedec. Sám bol matematik a fyzik. Základné presvedčenie vo vede je, že všetky komplexné systémy sú riadené inherentnou jednoduchosťou. Pojmom inherentná jednoduchosť je myslené, že komplexné systémy sú riadené len malým množstvom elementov*.


Organizácie, a to aj tie v oblasti dodávateľského reťazca, môžeme jednoznačne zaradiť medzi komplexne systémy. Keď sme si už dobre vedomí tohto presvedčenia, tak aj nežiadúce efekty v organizáciách sú riadené inherentnou jednoduchosťou. Z toho vyplýva, že nie je potrebné vytvárať rôzne množstvá aktivít na odstránenie týchto nežiadúcich efektov. Stačí sa len zamerať na „ovplyvnenie“ základného elementu.

 

teoria obmedzeni A

 

Príčina a následok vedúca od „spúšťacieho“ elementu-ov až po nežiadúci efekt.

 

Základný konflikt

 

V Teórii obmedzení sa na hľadanie „spúšťacích“ elementov, ktoré v tomto prípade zapríčiňujú spomínané nežiadúce efekty, používa metóda „Proces myslenia“ (Thinking process).

 

Prečo však tieto „spúšťacie“ elementy nespôsobujú priamo opak nežiadaných efektov, napríklad vysokú obrátku tovaru? Je to z dôvodu, že v nich existuje nevyriešený konflikt.
V Teórii obmedzení konflikt v distribúcii a dodávateľskom reťazci vyzerá asi takto:

 

teoria obmedzeni B

 

Konfliktný mrak ukazujúci konflikt medzi dvoma stranami.

 

Riešenie konfliktu

 

Konflikt dodávateľského reťazca je možné vyriešiť len vtedy, ak dôjde k uspokojeniu oboch strán konfliktu. Na to aby sme mali ziskový systém (A), musíme znižovať náklady (B) a zároveň musíme podporovať predaj (C). Ak chceme uspokojiť B aj C zároveň dostávame sa do konfliktu D – D‘ (viď konfliktný mrak).
Nájdené riešenie v konfliktnej situácii sa v Teórii obmedzení v anglickom jazyku označuje ako „injection“.
Ako z predošlého článku a z „konfliktného mraku“ vyplýva, tak obmedzením (spúšťacím elementom) sú zásoby a ich nesprávne riadenie.

 

Riešenie konfliktu („injection“) má takýto postup:
1. Agregáciou pri najvzdialenejsom bode od miesta predaja (napríklad centrálny sklad) zníž štatistickú odchýlku ponuky a dopytu
2. Uprav frekvenciu objednávania a dopĺňania zásob
3. Rýchle reaguj na aktuálny dopyt – PULL systém dopĺňania zásob
4. Nastav správnu metriku

 

Tieto kroky vedú k odstráneniu konfliktu v „spúšťacom“ elemente. Odstránením konfliktu dôjde k uspokojeniu oboch strán konfliktu a to následne vedie k odstráneniu nežiadúcich efektov. Získajú sa tým žiaduce efekty ako rýchla obrátka tovaru, nízke zásoby, dostupnosť tovaru, nízka zastaranosť a ďalšie.

 

Čo sa stane v praxi:
- Znížením množstva zásob v systéme (30 až 50%) sa uvoľnia peňažné prostriedky (uspokojíme stranu B v konflikte)
- Zvýšením dostupnosti tovaru na úroveň 98 – 99% uspokojím stranu C v konflikte
- Zákaznícka spokojnosť (uspokojím stranu C)
- Vysoká obrátka tovaru (uspokojím stranu B a C zároveň)
- Dostatočný sortiment a nové trendy (uspokojím stranu C) a iné..

 

Tieto žiadúce efekty vedú k požadovanému cieľu čím je zvýšenie výnosov a zisku spoločnosti.
Dôležite je si uvedomiť, že pokiaľ sa neodstráni základný konflikt, nežiadúce efekty pretrvajú. Nie je dôležite uskutočniť množstvo rôznych aktivít a zamerať sa na odstránenie jednotlivých efektov. Stačí identifikovať obmedzenie v danom elemente a vyriešiť konflikt v "spúšťacom" elemente zapríčinený „len“ nesprávnym predpokladom.

 

Cesta do neznáma a zmeny v organizáciách sú väčšinou sprevádzané otázkami typu „prinesie mi táto zmena požadovaný cieľ“? Z tohto dôvodu organizácie väčšinou siahnu po takzvanom „proof of concept“, kde si na vzorke vybraných položiek (SKU), vybraných predajniach a skladoch riešenie vyskúšajú. Výsledky v realite je možné následne porovnať so štandardným a zaužívaným riadením.

 

Poznámka:

* - Komplexné systémy, ktorých jednotlivé komponenty sú poprepájané medzi sebou. Tak ako v organizáciách sú poprepájané jednotlivé oddelenia ako marketing, predaj, prevádzka, atď.

 

Článok je treťou časťou seriálu s názvom: Dodávateľský reťazec podľa Teórie obmedzení.

 

andrej catajsky

Andrej Čatajský

Simplicity consulting s.r.o.

 

 

 


Zdroj: Simplicity consulting s.r.o., www.simplicityconsulting.sk
Foto a grafy: Shutterstock.com, autor

facebook-ikonagoogle-plus-ikonatwiter-ikona



2. ročník semináře VYBAVENÍ PRODEJNY

Video

Konferencia RETAIL INNOVATIONS 2017: Aký bol 1. ročník?


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

Packaging Herald

Fashion Retail