V ktorých krajoch sa míňa v maloobchode najviac?
- Podrobnosti
- Uverejnené pondelok, 28. máj 2018
Dôležitým pilierom rastu slovenskej ekonomiky je spotreba domácností. Situácia na našom trhu práce sa zlepšuje, nezamestnanosť klesá a mzdy naopak rastú, čo zvyšuje našu kúpyschopnosť. Vlani sme v obchodoch na Slovensku nechali až takmer 21 mld. €. V porovnaní s rokom 2016 sa tržby slovenských maloobchodníkov zvýšili o 8,4 %.
Medzi našimi jednotlivými regiónmi sú samozrejme badateľné rozdiely. Asi nikoho neprekvapí, že najviac sa vlani podarilo zarobiť obchodníkom z Bratislavského kraja. V bratislavských predajniach sme minuli až vyše 10 mld. €, čo predstavovalo až takmer polovicu z celoslovenských tržieb. Inak povedané, takmer každé druhé euro sme „utratili“ v obchodoch v bratislavskom regióne. Najmenší kus koláča z celkových tržieb si ukrojil košický región (len 5,5 %). Podiel ostatných našich regiónov na celoslovenských tržbách sa pohyboval na úrovni okolo 6,5 % až 8 %.
Medziročne vyššie tržby dosiahli maloobchodníci v takmer všetkých našich regiónoch. Najvýraznejšie dokázali svoje tržby zvýšiť predajcovia v Košickom (o 16,8 %), Žilinskom (o 15,2 %) a Prešovskom kraji (o 13,6 %). Pokles tržieb zaznamenali jedine obchodníci v trenčianskom regióne, a aj to len veľmi mierny (o -0,5 %).
Takmer polovica tržieb končí v rukách bratislavských obchodníkov z viacerých dôvodov. Bratislava a jej okolie sú u obchodníkov obľúbené pre vyššiu hustotu obyvateľstva, lepšie zárobky, a teda i vyššiu kúpnu silu. Preto drvivá väčšina obchodných reťazcov a značiek má v tomto regióne svoje zastúpenie. Navyše, do Bratislavy radi zavítajú za nákupmi aj obyvatelia z ostatných kútov Slovenska. Zároveň množstvo Slovákov dochádza do Bratislavy za prácou či za štúdiom, a teda tu samozrejme aj nakupujú a míňajú.
Zabúdať nesmieme ani na zahraničných turistov, ktorí pri návšteve Bratislavy čo-to utratia v miestnych obchodoch. Pri štatistikách tržieb ale nemôžeme vylúčiť ani prípady, kedy centrála obchodov má sídlo v Bratislave a tržby jej filiálok z iných kútov Slovenska sa zarátajú do Bratislavského kraja. Táto situácia síce zväčša neplatí v prípade väčších reťazcov alebo predajní, no niečo obdobné môže platiť napríklad v prípade internetových obchodov.
Vlani nechali zákazníci najviac peňazí, až 9,3 mld. €, v nešpecializovaných predajniach. Ide o rôzne supermarkety či hypermarkety, ktoré tak mali na celkových tržbách nášho maloobchodu podiel až 44,5 %. Necelých 3,9 mld. € utŕžili predajcovia ostatného tovaru (t. j. oblečenia, kozmetiky, šperkov, liekov atď.) a z celkových maloobchodných tržieb si tak ukrojili 18,5 %. Viac než 2 mld. € sme vlani „utratili“ na čerpacích staniciach, v internetových obchodoch a taktiež v obchodoch s nábytkom, elektronikou či iným tovarom pre domácnosti. Vďaka tomu si tieto predajne ukrojili zhruba desatinu z celkových maloobchodných tržieb.
Jeden Slovák, bez ohľadu na to či ide o dieťa alebo dôchodcu, vlani v obchodoch každý deň minul zhruba 11 €. Takmer polovicu z toho, teda 5 €, sme z peňaženky denne vytiahli pri pokladni v supermarkete či hypermarkete. Dve eurá denne sme boli ochotní nechať v predajniach s oblečením, kozmetikou alebo liekmi. A približne 1 euro sme každý deň utratili na pumpách, v predajniach s nábytkom a elektronikou a taktiež v e-shopoch.
Jana Glasová, analytička
Poštová banka
