Slovenskí obchodníci nesúhlasia so zálohovaním PET obalov

Zväz obchodu SR (ZO SR) a jeho členovia zaraďujú ochranu životného prostredia medzi priority svojej činnosti. Viaceré odporúčania či právne úpravy Európskej komisie a Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR), ktoré môžu obchodníci ovplyvniť uskutočňujú už v predstihu.


V terajšom období ide najmä o používanie plastových tašiek, jednorazových plastových obalov, ochranu ovzdušia využívaním najmodernejších technických zariadení akými sú napríklad chladiace a mraziace prístroje s minimálnou spotrebou energie a alternatívne obalové materiály. Iniciatívne hľadajú ďalšie možnosti aby uľavili životnému prostrediu a zabránili rozširovaniu škodlivých látok a pomôcok.


Ďalším z opatrení na ochranu životného prostredia má byť zálohovanie PET nápojových obalov. NR SR už prijala návrh príslušného zákona do svojej agendy a uskutočnilo sa prvé čítanie. Koncom augusta budú o návrhu rokovať príslušné výbory NR SR a následne majú poslanci na zasadnutí parlamentu, ktoré začína 10. septembra o tomto návrhu diskutovať a prípadne nový zákon schváliť.


“Zastavme, prosím, túto nehoráznosť a nezmysel!” zdôraznil prezident ZO SR Martin Katriak.


“Práve členovia Zväzu obchodu poukázali už pred vyše 15 rokmi na potrebu riešiť neprimerane a neúmerne veľký objem PET obalov, predovšetkým tých, v ktorých výrobné spoločnosti ponúkali svoje produkty a obchodníci ich v týchto obaloch ponúkali spotrebiteľom. Išlo najmä o PET fľaše. V uvedenom čase sa o možných riešeniach problému, vrátane regulovaného zberu PET obalov a spôsoboch tohto zberu veľa diskutovalo. Do rozhovorov bolo zapojené MŽP SR, výrobcovia, obchodníci a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Zapojili sa aj ochranárske organizácie, z ktorých najaktívnejší boli predstavitelia zo spoločnosti Priatelia Zeme,” pripomenul genézu vývoja tejto problematiky M. Katriak.


“Po náročných diskusiách, do ktorých sa odbornými analytickými materiálmi zapojila aj akademická obec, vplyvom ZMOSu a obchodníkov MŽP SR napokon rozhodlo, že zber PET obalov sa bude vykonávať formou separovaného zberu. Uvažovalo sa aj o zálohovaní PET obalov. Vzhľadom na jasnú komplikovanosť tohto spôsobu, vysoké náklady so zavedením, neúmerné zaťaženie výroby a obchodu, strata komfortu zákazníkov a iné okolnosti (napríklad možná úprava cien v súvislosti so zavedením tohto spôsobu zberu), bolo zálohovanie zamietnuté,” pokračoval M. Katriak.


Drvivá väčšina miest a obcí dnes úspešne zbiera PET obaly formou separovaného zberu. Podľa údajov MŽP SR sa dnes takto zozbiera približne 62% PET obalov, podľa údajov ZO SR je to asi 69% obalov. Náklady s tým spojené znášajú prevažne výrobcovia.


Podľa legislatívy EÚ sa má do roku 2029 recyklovať 90% PET obalov. MŽP SR v návrhu stanovuje ciele návratnosti obalov z plastov takto: v roku 2022 - 60%, v roku 2023 najmenej vo výške 70% a od roku 2024 najmenej vo výške 90%. Podľa obchodníkov ide o jasný, nepochopiteľný a „ukážkový“ prístup ministerstva k napĺňaniu EÚ legislatívy zásadou tzv. goldplatingu.


MŽP SR k tejto problematike začalo verejnú odbornú diskusiu a na úrovni vedenia ministerstva sa doteraz uskutočnili 2 takéto podujatia. Na prvom stretnutí minister životného prostredia László Solymos informoval o analýzach uskutočnených k tejto problematike. „K týmto analýzam v tom čase nemali prístup ani výrobcovia, ani obchodníci. Navyše, takmer jednoznačne boli zamerané na zdôvodnenie zavedenia zálohovania,“ uvádza ZO SR.


“Požiadali sme ministra, aby bola uskutočnená aj analýza doterajšieho zberu separovaním. Doteraz na takúto analýzu čakáme!,” uviedol 1.viceprezident ZO SR Pavol Konštiak. Dodnes nie je jasné, kto organizoval túto anketu a kto boli respondenti.


“Nechápeme rozhodnutie MŽP SR zlikvidovať veľmi slušne rozbehnutý spôsob zberu PET obalov - ktorý sa ešte dá vylepšiť - a zaviesť od samého začiatku niečo nové, ktorého dopady a nákladovosť budú zrejme neprimerane veľké,” pokračoval P. Konštiak. “Poukazuje sa na to, že zálohovanie funguje v 8 krajinách EÚ. Treba však spomenúť aj to, že 20 krajín EÚ nepovažuje spôsob zberu zálohovaním za vhodný a dobrý. Napríklad naši susedia, Rakúsko a ČR, jednoznačne odmietajú zálohovanie,” dodal.


MŽP SR argumentuje, že v ankete, ktorú k tejto problematike ministerstvo uskutočnilo, 86% opýtaných vyjadrilo súhlas so zvedením zálohovania. Otázku by však bolo potrebné korektne doložiť informáciami o súvisiacich problémoch.
Nebude prekážať vysoká nákladovosť? Nebude prekážať rozbeh a zavedenie nového systému, keď už starý funguje dobre? Nebude prekážať strata komfortu zákazníka a možné dopady na ceny? Nebude prekážať možná degradácia obchodu na smetisko pod dohľadom prísnych veterinárov a hygienikov? Toto všetko občan podľa obchodníkov nevedel a nemohol zvážiť, keď mal odpovedať na jednoducho položenú otázku.


„Keďže aktuálne na Slovensku separujeme už viac ako 62% PET fliaš, do prípadného naplnenia cieľov EÚ - a obchodníci súhlasia, že ho treba naplniť, avšak rozumne a vecne - chýba 28%. Podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky bude týchto 28% stáť 80 mil. EUR (údaj z roku 2018). Dnes sa však už vie, že to bude okolo 100 mil.€ . Paradoxom je, že v analýze sa konštatuje, že príjmom zálohového systému bude aj 15 mil.€ za nevybrané zálohy,“ uvádza sa oficiálnej tlačovej správe ZO SR.


“Pre zavedenie tohto systému bude potrebné zriadiť centrálne zúčtovacie centrum, bude potrebné nakúpiť a inštalovať príslušné technológie a ich servis. Takisto bude potrebné vykonať v mnohých prípadoch ťažko vykonateľné úpravy priestorov v obchodoch, zaviesť fungujúcu logistiku zberu vyzbieraných PET fliaš,” vysvetlil M. Katriak. “V súvislosti s úpravou priestorov v predajniach bude potrebné tiež vyhovieť požiadavkám veterinárov a hygienikov. Nutné bude prijať nových pracovníkov a to nielen do predajní, ale do celého systému. A to všetko preto, aby sme namiesto zlepšovania fungujúceho systému separovaného zberu (62%) išli od nuly,” dodal.


K problematike sa na úrovni povinných zišli zástupcovia viacerých dotknutých spoločností zo strany výrobcov a obchodu, kde sa všetci zúčastnení zhodli na postoji, v ktorom nesúhlasia so zálohovaním PET obalov a ponúkli riešenie vo forme posilnenia a zefektívnenia súčasného systému triedeného zberu – separovaného zberu.


“Aj keď spomenuté analýzy o dopade zavedenia nového systému na spotrebiteľa priamo nehovoria, treba jednoznačne poukázať, že bude narušený komfort zákazníka,” poukázal na ďalšiu okolnosť súvisiacu so zálohovaním P. Konštiak. “Už len tým, že bude platiť zálohu, ale aj skutočnosťou, že veľká väčšina obchodov, v ktorých si nápoje balené v plastoch zakúpi, nebude mať povinnosť tieto spätne preberať a tak bude nútený nosiť ich do vzdialenejších predajní. PET fľaše pritom budú musieť byť čisté, nepoškodené, s pôvodnou etiketou. A to zrejme nebude také jednoduché”, pokračoval. “To už nehovoríme o tom, že spotrebiteľ nepôjde vracať jednu fľašu, ale s vrecom na chrbte ich bude vracať viacej a môže prísť k nedorozumeniam pri preberaní.”


Namiesto úplne zbytočného a drahého systému zálohovania jednorazových obalov odporúčajú obchodníci riešiť skutočné problémy odpadového hospodárstva na Slovensku, najmä:


- vylepšiť systém separovaného zberu,
- viac zainteresovať občanov na separovaní odpadov,
- prijať stratégiu eliminácie mikroplastov v životnom prostredí.

 

Zdroj: Zväz obchodu SR, redakcia

facebook-ikonagoogle-plus-ikonatwiter-ikonayoutube-ikona



Video

Slovak Retail Summit 2019

Podcast

Ako najlepšie zužitkovať obmedzenie maloobchodných a distribučných spoločností?
zuzitkovat obmedzenie maloobchodnych spolocnosti retailmagazin podcast


PARTNERSKÉ MÉDIÁ

 

Retail News CZ

 

Packaging Herald

Fashion Retail