Vinohradom a vinárstvam hrozí definitívny koniec
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 18. jún 2019
Slovensko môže byť o pár rokov krajinou bez vlastných vinohradov. Domácich vinárov totiž postupne ničí administratívna záťaž, konkurencia štedro dotovaných vín dovážaných najmä zo susedných krajín a v neposlednom rade zrejmé klamstvo na spotrebiteľoch.
Na trhu je totiž množstvo dovážaného vína predávaného ako slovenské, a to aj s označením štátneho kontrolného čísla (ŠKČ). Dôsledky tohto kritického stavu pritom vidno už v súčasnosti. Prepúšťanie zamestnancov vinárstiev, daňové straty štátu a postupné chátranie a zatváranie vinohradov, ktoré by sa aj po obnovení dokázali zregenerovať v priemere o osem až o desať rokov.
„Vinohradníci nedokážu zarobiť ani na nevyhnutnú ochranu, výživu, či podsadbu, ceny konkurenčných vín nepokrývajú ani ich náklady. Preto je väčšina slovenských vinohradov v zlej kondícii,“ upozorňuje expert v oblasti vinárstva Štefan Ailer.
Kým v roku 1989 bolo na Slovensku podľa údajov Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva až 38 000 hektárov vinohradov, dnes je to len 18 000 hektárov, pričom skutočne rodiacich vinohradov s muštovými odrodami viniča z toho tvorí len 9 000 hektárov. Z tejto výmery je možné vyrobiť približne 30 miliónov litrov vína. Paradoxom však je, že popri tomto poklese plôch vinohradov deklarovaná spotreba slovenského vína predstavuje 70 miliónov litrov. Kde sa teda berie tento obrovský rozdiel?
Tisíce ľudí netušia, že niektorí predajcovia ich roky hrubo klamú a pod „slovenským“ vínom s nálepkou ŠKČ, alebo etiketou sľubujúcou domáci pôvod sa skrýva dovezené hrozno, či priamo cisternové víno z Maďarska, Talianska, Španielska či Moldavska.
„Vzniká dôvodné podozrenie, že niektorí nepoctiví vinári takto nielenže klamú spotrebiteľov, ale tiež ohrozujú slovenské vinohradníctvo a vinárstvo. V neposlednom rade pripravujú štát o nemalé prostriedky na daniach a DPH,“ hovorí Martin Pomfy z Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenskaa upozorňuje na nedostatočnú kontrolu zo strany zodpovedných štátnych orgánov.
Situáciu zhoršuje aj nejasný spôsob prideľovania dotácií, pričom nie sú neobvyklé ani prípady, kedy dotácie čerpajú aj vinohrady, ktoré reálne nerodia.
V susednej Českej republike vyriešili podobnú situáciu ráznymi kontrolami a exemplárnou pokutou jednému z najväčších predajcov vín, po ktorej sa podobné praktiky z trhu takmer vytratili. Česko taktiež prijalo nový zákon, kedy vína z dovozu musí obchodník držať vo vlastných colných skladoch počas 28 dní.
Podobné riešenia sú nutné aj pre záchranu slovenského vinárstva, ktorá je hlavnou misiou Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska. Novovznikajúci Cech k dnešnému dňu zastupuje zhruba 40 spoločností z odvetvia, pre ktoré je osud branže nielen existenčnou záležitosťou, ale tiež vecou cti mnohých generácií spätých so slovenskými vinicami. Cieľmi sú nastavenie kvalitnejšieho legislatívneho rámca v oblasti vinohradníctva a vinárstva, zavedenie prísnejších kontrol a novej, účinnej certifikácie s cieľom do budúcnosti eliminovať klamanie spotrebiteľov predajom vína zo zahraničia ako slovenského vína.
Zdroj: Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska
