Prieskum: Slovenské značky sú lacnejšie a Slováci ich považujú za kvalitnejšie
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 21. máj 2019
Problematika postavenia slovenských potravín ako aj vzťah Slovákov k slovenským značkám je stále aktuálnou témou. Intenzívnejšia sa o nej začalo hovoriť po nedávnych legislatívnych zmenách.
Aktuálny prieskum spoločnosti Nielsen odhaľuje postoj Slovákov k slovenským potravinám a analyzuje ich predaj na slovenskom trhu. Údaje pochádzajú z maloobchodného auditu a sú založené na elektronických pokladničných dátach. Tie pochádzajú zo všetkých lokálnych aj zahraničných reťazcov a aliancií pôsobiacich na Slovensku.
Aj prieskum potvrdil, že Slováci pri nakupovaní potravín prihliadajú na množstvo faktorov a tie ovplyvňujú ich konečné rozhodovanie. Pri výbere je najdôležitejšia čerstvosť a kvalita potravín, až následne cena. Preferencia zdravého životného štýlu posunula zdravšie zloženie potravín na štvrté miesto a v tesnom závese za ním nasleduje krajina pôvodu.
Kedy rozhoduje pôvod?
Ak majú slovenskí spotrebitelia na výber porovnateľné slovenské a zahraničné potraviny, dominuje voľba slovenských výrobkov – deklaruje to takmer 70 % Slovákov. Len 1,4 % z nich by volilo zahraničnú značku.
Slovenský pôvod potravín je najdôležitejším atribútom pri výbere mäsa a mäsových výrobkov, až 91 % Slovákov považuje pôvod takéhoto výrobku zo Slovenska za veľmi dôležitý. Hneď za mäsovými výrobkami sa umiestnilo mlieko a mliečne výrobky a pekárenské výrobky (88 %). Pôvod ovocia a zeleniny zo Slovenska považuje za dôležitý 84 % Slovákov a pre tri štvrtiny slovenských spotrebiteľov je dôležitý pri múke, cukre a strukovinách. Z nápojov posúvali Slováci na najvyššie priečky v dôležitosti slovenského pôvodu pivo (takmer polovica), nealkoholické nápoje, minerálne vody a víno (nad 40 %). Pôvod zo Slovenska pri tvrdom alkohole je dôležitý pre približne štvrtinu Slovákov.
Pohľad do nákupných košíkov
Čo však Slováci reálne nakupujú v maloobchodnej sieti? Spoločnosť Nielsen analyzovala vybrané produktové skupiny a sledovala tržby slovenských a zahraničných značiek s osobitným vyčlenením privátnych značiek za rok 2018. Zároveň porovnala aj trend s rokom 2016.
Jana Magicová, group account manager spoločnosti Nielsen, konkretizuje zaujímavosti predajných dát: „Zo skúmaných produktových skupín potravín nás zaujal najvyšší podiel slovenských značiek v tvrdom alkohole a pri minerálnych vodách. Ide o kategórie, kde Slováci nedeklarovali najvyššiu dôležitosť slovenského pôvodu. V tvrdom alkohole bol v roku 2018 podiel slovenských značiek takmer 60 % a od roku 2016 mierne poklesol. Pri minerálnych vodách rovnako došlo k miernemu poklesu slovenských značkových výrobkov a ich podiel sa stabilizoval na úrovni 56 %. Rozdielnosti v deklaráciách spotrebiteľov od skutočných nákupov sme pritom sledovali pri viacerých kategóriách. Môže to spôsobovať aj skutočnosť, že niekedy spotrebitelia nemajú znalosti o pôvode krajiny, alebo si myslia, že kupujú slovenský produkt, pritom ide o značku vyrábanú mimo nášho územia, alebo aj naopak. Niektoré značky môžu spotrebitelia vnímať ako slovenské, pretože z minulosti ich poznali ako československý produkt. Vyrábajú sa pritom v Českej republike. Alebo napríklad značka môže evokovať vo svojom názve „slovenskosť“, avšak je vyrábaná mimo Slovenska.“
Rok 2018. Maloobchodné predajne s potravinami a zmiešaným tovarom, bez Metra. Zdroj: Maloobchodný audit Nielsen
Slovenské značky pív a radlerov si berú tesne nadpolovičnú časť (51 %) z tržieb celej kategórie, avšak práve pri týchto obratovo silných kategóriách došlo od roku 2016 k najvýraznejšiemu poklesu zastúpenia slovenských značiek, a to konkrétne o 6 percentuálnych bodov (57 % v 2016).
Nárast podielu slovenských značiek
„Pozitívny trend v dôležitosti postavenia slovenských značiek sledujeme najmä pri jogurtoch – v roku 2018 dosiahli značkové slovenské jogurty podiel 44 %, kým pred tromi rokmi to bolo len 40 %. Podobne v maslách a margarínoch došlo k výraznejšiemu posilneniu postavenia slovenských značiek – za tri roky narástol podiel zo 17 % na 20 %, “ uvádza J. Maguicová. Naopak, najnižší podiel slovenských značkových produktov zaznamenali kategórie nealkoholických nápojov (bez minerálnych vôd) a zemiakových lupienkov – len 4 % z ich celkových tržieb putujú na slovenské značky.
„V niektorých kategóriách súvisí vyšší podiel zahraničných produktov s nedostatočnou šírkou slovenského sortimentu a zákazníci tak reálne nemajú na výber. Sú aj prípady, kedy suroviny nemôžu pochádzať z lokálnych zdrojov alebo ich spracovanie nie je realizovateľné na Slovensku – napríklad trstinový rum,“ vysvetľuje J. Magicová.
S veľkým potenciálom
To, že slovenské značky majú veľký potenciál na slovenskom trhu, naznačuje aj ich najsilnejšia preferencia v rámci rôznych krajín pôvodu. Za najkvalitnejšie považujú Slováci potraviny práve zo Slovenska, nasledujú nemecké a rakúske potraviny. S odstupom na štvrtej priečke sa umiestnili české produkty, na piatu pozíciu sa dostali potraviny z Talianska a takmer rovnaký postoj majú Slováci k maďarskému a španielskemu pôvodu potravín. Osmičku krajín uzatvára Poľsko, ktoré Slováci umiestnili pri vnímaní kvality potravín na posledné miesto z vybraných krajín.
Radenie od najkvalitnejšej po najmenej kvalitnú. Zdroj: Omnibus Nielsen Admosphere Slovakia, internetová populácia SR 15+, N=513
Drahé alebo lacné?
Pokiaľ ide o cenu slovenských značiek potravín, pre viac ako tri štvrtiny spotrebiteľov sú potraviny pochádzajúce zo Slovenska drahé. Najvýraznejšie sa to prejavilo pri mäse, mäsových výrobkoch, maslách a margarínoch, pri ktorých až 80 % respondentov považuje slovenské značky za drahé.
Naopak, za lacné považujú Slováci hlavne slovenské cestoviny a minerálne vody (viac ako 60 %) a pivo (58 %). Aká je ale realita v predajniach s potravinami?
„Porovnali sme slovenské a zahraničné značkové produkty a u väčšiny vybraných produktových skupín bola cena slovenských značiek nižšia ako u zahraničných. Je ale dôležité poznamenať, že v niektorých prípadoch sú slovenské značky výrazne menšou mierou prítomné v prémiovom, drahšom segmente, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje priemernú cenu slovenských a zahraničných značiek v jednotlivých produktových skupinách,“ uvádza Pavol Zajac, client business partner spoločnosti Nielsen.
Najvýraznejší rozdiel je v nealkoholických nápojoch, kde sú slovenské značky lacnejšie oproti zahraničným o takmer polovicu. Aj v zmrzlinách sú slovenské značky priemerne lacnejšie o 38 %, v tvrdom alkohole o 30 %, minerálnych vodách o 22 %, zemiakových lupienkoch o takmer pätinu. Na opačnom konci sú slovenské značky masiel a margarínov, ktoré sa svojou cenou dostávajú výrazne nad priemernú cenu zahraničných, a to dokonca o viac ako 70 %.
Rok 2018. Zdroj: Maloobchodný audit Nielsen
Pre dôkladnejší obraz o cenách potravín P. Zajac špecifikuje: „Vnímanie cien slovenských produktov spotrebiteľmi môže byť do istej miery ovplyvnené aj faktom, že na trhu sa okrem slovenských a zahraničných značkových produktov nachádzajú aj privátne značky reťazcov, ktoré tvoria približne jednu pätinu z celkových tržieb. Ako príklad uvediem minerálne vody, ktorých privátne značky majú cenu približne o polovicu nižšiu ako sú ceny slovenských značiek. Privátne značky bez ohľadu na krajinu pôvodu (pozn. často nie je uvedená na obale) sú v porovnaní so slovenskými aj zahraničnými značkami lacnejšie.“
Zdroj a grafy: Nielsen, redakcia
