Babičkin dvor ide cestou znižovania klietkových chovov a prechodu na welfare
- Podrobnosti
- Uverejnené utorok, 09. október 2018
Výrobcovia vajec z klietkových chovov v tomto regióne do 10 rokov zmiznú, a pokiaľ ostatní slovenskí výrobcovia nepôjdu s dobou, zaniknú tiež.
Vyjadril sa JUDr. Jaroslav Novák, majiteľ spoločnosti Babičkin dvor, a.s., ktorá patrí k významným veľkochovateľom nosníc na hlbokej podstielke nielen na Slovensku, ale aj vrámci strednej Európy.
V Holandsku, krajine, ktorá je momentálne v rámci Európy lídrom v produkcii vajec, dnes už napríklad, podľa jeho vyjadrenia, vajcia z klietkového chovu ani nedostať kúpiť.
J. Novák hovorí, že prechod na welfare chovy je jediný možný. Spoločnosť v súčasnosti prevádzkuje 8 fariem, pričom podiel chovu na hlbokej podstielke a na podstielke s výbehom predstavuje momentálne 28,48 %.
Už vlani prestala táto firma z Veľkého Krtíša investovať do chovov s obohatenou klietkou a vo svojom verejnom záväzku prehlasuje, že do roku 2024 zníži podiel klietkových chovov zo súčasných 72 % na 23 %. Znižovanie podielu obohatených klietkových chovov z dlhodobého hľadiska stratégiu potravinovej sebestačnosti podľa slov J. Nováka neovplyvní.
"Zákazníci si to takto želajú a týmto krokom im dávame vedieť, že ich počúvame a riadime sa ich pocitmi. Navyše máme radi zvieratá, a aj to je dôvod, prečo sme sa nepripojili k iniciatívam ostatných výrobcov na obhajobu klietkových chovov," hovorí J. Novák.
Charta farmára
Spoločnosť zároveň predstavuje Chartu farmára, v rámci ktorej sa zaväzuje k niektorým zásadným krokom, ktoré smerujú k lepšiemu životu nosníc, ešte väčšej podpore regionálnych dodávateľov, zvyšovaniu GMO Free produkcie a zdrojov obnoviteľnej energie.
Tento zásadný krok sa nezaobíde bez potrebných investícií, pričom ich návratnosť dosiahne bez dotácií 15 rokov, s dotáciami to môže byť o 50 % menej. Výška investície sa pohybuje na úrovni 5 mil.€.
Bez použitia GMO
Značka Babičkine vajcia je tiež priekopníkom produkcie vajec bez využívania geneticky modifikovaných plodín. V súčasnosti vyrobí do 3 miliónov vajec mesačne od sliepok, ktoré sú kŕmené geneticky čistým krmivom. Tento podiel sa firma zaviazala v Charte farmára postupne zvyšovať a to až do úrovne 100 % vajec GMO FREE, najneskôr do roku 2024.
Ďalším verejným záväzkom je naďalej využívať vybrané miestne suroviny, ako pšenicu a kukuricu od regionálnych dodávateľov. Pri výrobe krmiva pre nosnice nemajú byť používané geneticky modifikované plodiny. Na Slovensku a v Česku je však podľa slov J. Nováka používanie geneticky modifikovanej sóje štandardom, o ktorom sa verejne nehovorí. Laboratórne rozbory vajec znesených sliepkami kŕmenými čistými krmivami, potvrdzujú ich odlišné zloženie od vajec kŕmených bežným krmivom. Nosnice, kŕmené čisto prírodným, geneticky neupraveným krmivom majú napríklad o 5 % nižší cholesterol a o 10 % vyšší obsah nenasýtených mastných kyselín - kyseliny linolovej.
Obnoviteľné zdroje
Farmári z Babičkinho dvora tiež vyzdvihujú do popredia ochranu životného prostredia a realizujú takisto niektoré súvisiace kroky. Aktuálne napríklad využívajú na dvoch farmách strešné fotovoltaické články, ktoré zlepšujú energetickú bilanciu tak, aby menej zaťažovali životné prostredie. Verejný záväzok v tejto oblasti smeruje k tomu, že firma bude najneskôr do roku 2025, využívať na všetkých svojich farmách zdroje obnoviteľnej energie a týmto nástrojom sa bude snažiť v maximálnej miere eliminovať závislosť na konvenčných zdrojoch energie.
V pláne tejto spoločnosti je aj intenzívnejšie využitie slepačieho trusu. Ten je nielen odpadom, ale aj kvalitným hnojivom s vysokým podielom dusíka. V súčinnosti s miestnymi pestovateľmi a farmármi ho teraz firma zúžitkováva najmä v bioplynových staniciach a pre ďalšie skvalitňovanie pôdy a zvyšovanie výnosov rastlinných komodít. Do roku 2020 by sa mal na 100 % využívať trus na obohatenie pôdy živinami a mikroelementmi a súčasne preferovať využitie trusu na získanie energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom bioplynových staníc, prípadne prostredníctvom inej technológie správajúcej sa priateľsky k životnému prostrediu.
Narastú ceny vajec?
Slovensko je v produkcii vajec sebestačné. Ceny sú podľa slov J. Nováka oproti vyspelej Európe o niečo nižšie.
"Cena vajec bude kontinuálne dlhodobo stúpať spolu s ostatnými základnými potravinami bez ohľadu na to, čo urobí naša spoločnosť. Bude rásť tak, ako sa zvyšujú nominálne príjmy z miezd. Chceme tento rast cien investovať do zvýšenia welfare. V prípade, že sa do zlepšenia životných podmienok zvierat zapojí štát, EÚ, Poľnohospodárska platobná agentúra, nemusí byť zvýšenie citeľné," hovorí J. Novák.
Dodáva, že rastie počet ľudí, ktorí chcú mať pocit, že konzumujú vajcia od sliepok, ktoré netrpia. Za to sú ochotní niečo málo prispieť, ale nesmie to byť veľa. V spotrebnom koši vajcia nie sú rozhodujúcou položkou z pohľadu finančného podielu, avšak z hľadiska nutričného a výživového zohrávajú vysokú úlohu.
Ako vysvetľuje J. Novák, spotrebitelia sú viac náročnejší pri nakupovaní vajec v poslednom období. Zaujíma sa o pôvod, o to, aké postupy boli pri produkcii zvolené a či producent uplatňuje aj ekologické princípy. V minulosti napríklad nemali príležitosť vidieť ako to na farme, ktorá produkuje vajcia vyzerá. Dnes je to, aj vďaka internetu, možné a určite to vyplýva aj na rozhodovanie spotrebiteľa. Najviac vajec sa dnes na slovenskom trhu predá vo veľkoplošných predajniach a pri predaji existujú silnejšie a slabšie sezóny. Zaujímavý je podľa vyjadrenia J. Nováka mierne rastúci záujem o vajcia v biokvalite, hoci zatiaľ len v predajniach väčších slovenských miest.
redakcia
Ilustračné foto: Pixabay