Inflácia v auguste ďalej zrýchľovala, rastú ceny potravín

Podrobnosti: Uverejnené štvrtok, 14. september 2017

Medziročný rast cien sa v auguste ďalej zrýchľoval. Spotrebiteľské ceny podľa údajov Štatistického úradu SR sa síce v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nezmenili, dynamika ich medziročného rastu sa však zrýchlila z 1,4% na 1,5%.

Dôvodom zrýchľujúcej inflácie v posledných mesiacoch sú najmä rastúce ceny potravín (najmä mlieka a masla) a zvýrazňujúce sa dopytové tlaky na infláciu prichádzajúce zo silnejúcej domácej spotreby, ktorú nahor tlačí silný trh práce. V auguste sme však opätovne mohli pozorovať aj zdraženie pohonných hmôt.

Hlavným ťahúňom inflácie v posledných mesiacoch sú jednoznačne ceny potravín. Tie síce v auguste v porovnaní s júlom v priemere zlacneli o -0,4%, toto zlacnenie však ide výlučne na vrub sezónneho poklesu cien ovocia a zeleniny. Po zohľadnení tradičnej sezóny ceny potravín v auguste medzimesačne vzrástli o 0,6% (prepočet UniCredit Bank), opäť najmä v dôsledku rastúcich cien masla. Ceny v kategórií oleje a tuky, kam patrí aj maslo, sa medzimesačne zvýšili až o 4,9% a v medziročnom porovnaní boli vyššia už o takmer 15%. Relatívne dynamicky však rástli aj ceny mlieka, syrov a vajce, či mäsa. Dynamika medziročného rastu cien potravín sa v auguste zrýchlila zo 4,2% na 4,4%. Ceny potravín sa medziročne zvyšovali najrýchlejšia za posledné 4 roky.

V auguste však obnovili rast aj ceny pohonných hmôt. Počas letných mesiacov sa cena ropy na svetových trhoch opäť zvyšovala, a hoci z jej rastu čiastočne ubralo silnejúceho euro, aj v eurovom vyjadrení sme mohli pozorovať mierny nárast jej ceny. To sa prejavilo aj na cenovkách na slovenských čerpacích staniciach a ceny pohonných hmôt v auguste medzimesačne vzrástli o 1,2%. Dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila na takmer 5%.

K zrýchľovaniu inflácie v posledných mesiacoch prispieva aj silnejúca domáca spotreba, ktorá sa začína postupne prejavovať na zvyšovaní dopytových tlakov na infláciu. Na rozdiel od minulých rokov už sekundárne efekty nižších cien energií nebrzdia rastúce tlaky na ceny prichádzajúce zo silnejúcej spotreby, a tak oživeniu dopytovej inflácie nič nebráni. Dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb (bez imputovaného nájomného) a obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) – prepočet UniCredit Bank – v auguste vzrástla o 0,1%, pričom dynamika jej medziročného rastu sa tentokrát zrýchlila len na úrovni stotín a podobne ako v júli teda ostala na úrovni 1,6%.

Rast cien tovarov v auguste tradične spomaľujú sezónne faktory, najmä pri cenách odevov a obuvi. Sezónne zlacnenie však bolo miernejšie ako pred rokom a tak sa aj dynamika medziročného rastu ich cien ďalej zrýchľovala. Naopak po silnom júlovom zrýchlení rastu cien trhových služieb sme mohli v auguste pozorovať ich korekciu a mierne spomalenie dynamiky ich medziročného rastu, ktorá sa však stále drží blízko 4-ročných maxím.

Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v auguste vzrástol o 0,1%, pričom dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 1,7% na 1,9%. Náš Cenový Barometer teda naznačuje, že rast cien často nakupovaných tovarov a služieb je rýchlejší ako priemerný rast cien, čo sa prejavuje aj na vnímaní inflácie. Vnímanie inflácie spotrebiteľmi posledné roky skôr podliezalo skutočný rast cien, posledné mesiace sa však rozdiel medzi skutočnou a vnímanou infláciou postupne zatváral a v auguste podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí) už spotrebitelia vnímali mierne vyššiu infláciu (1,6%) ako bola realita (1,5%). Vnímanie inflácie by sa pritom mohol zvýrazňovať aj v nasledujúcich mesiacoch, keďže rast cien očakávame stále najmä pri často nakupovaných položkách spotrebného koša. S tým pravdepodobne súvisí aj zdvíhanie inflačných očakávaní domácnosti na najbližších 12 mesiacov - tie v auguste vzrástli na takmer 4-ročné maximum (46-mesačné), keď sa vyšplhali z júlových 3,2% až na 4,2% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí).

K inflačnému cieľu ECB (tesne pod 2%) sa inflácia na Slovensku bude približovať len pomaly a tohto roku ho pravdepodobne zatiaľ nedosiahne. Inflácia by sa mala držať na úrovni okolo 1,5%, resp. tesne nad touto úrovňou aj počas ostávajúcich mesiacov roka. Rast cien by mali nahor tlačiť najmä rastúce ceny potravín a zotavujúca sa dopytová inflácia, keď silný trh práce a zlepšujúca sa spotrebiteľská dôvera budú ďalej tlačiť na rast spotreby slovenských domácnosti. Na rozdiel od minulých rokov pritom už zotavujúci sa spotrebiteľský dopyt netlmia sekundárne efekty klesajúcich cien energií, ktoré v minulosti absorbovali časť dopytových tlakov na ceny. Naopak, ceny pohonných hmôt už v druhej polovici roka nebudú medziročnú infláciu zdvíhať až tak výrazne ako tomu bolo v úvode roka, keďže štatistický vplyv bázického efektu už z veľkej časti odznel. Navyše silné euro bude absorbovať časť nárastu dolárových cien ropy.

Ľubomír Koršňák, analytik
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.